Lahary — nepriaznivé dozvuky výbuchu sopky Pinatubo

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA FILIPÍNACH

ZAPLAVENÉ domy. Zničené obchody. Zmetené vozidlá. Zaplavené budovy. Tisíce ľudí donútených utiecť. Iní v pasci, neschopní uniknúť. Čím bolo toto všetko zapríčinené? Zemetrasením? Lavínou? Nie. Toto je scenár na pokračovanie, ktorý vytvorili lahary. Čo sú lahary? Sú to bahnotoky pozostávajúce z vody a vulkanických sedimentov vrátane popola, pemzy a sopečných vyvrhlín, ktoré pochádzajú z terajšej, ako i z predošlých erupcií.

Je pravdepodobné, že pred desiatimi rokmi ste nikdy o filipínskom vrchu Pinatubo ani nepočuli. Ale po mohutnej erupcii 15. júna 1991 sa slovo „Pinatubo“ stalo známym v mnohých častiach sveta. Sopka Pinatubo odpočívala takmer 500 rokov a potom vyvrhla svoj vulkanický obsah v najgigantickejších hríbovitých oblakoch tohto storočia. Na zem pršal popol, piesok a skaly, ktoré chrlila sopka v množstvách, aké ľudia zriedkakedy videli.a

Sopka vyvrhla do zemskej atmosféry obrovské množstvo materiálu do výšky 20 kilometrov. Hoci časť z toho spadla späť na zem, veľké množstvo prachu zostalo v atmosfére — a nielen prachu, ale aj veľké množstvo oxidu siričitého — asi 20 miliónov ton.

Možno si spomínate na niektoré globálne účinky: po istý čas mimoriadne krásne západy Slnka, nezvyčajne zreteľné úplné zatmenie Slnka roku 1991 pozorované v Mexiku a v blízkych oblastiach, zmenený ráz počasia vrátane ochladenia v niektorých častiach severnej pologule a rýchlejšie ničenie ozónovej vrstvy Zeme. Alebo ste azda počuli, ako sa rozmohol hlad a choroby medzi ľuďmi, ktorých erupcia vyhnala z domova.

Dlhotrvajúce dozvuky

Jeden z najvážnejších dozvukov erupcie Pinatuba a možno ten, ktorý unikol pozornosti väčšiny sveta, je jav známy ako lahar. Ako je spomenuté v úvodnom odseku tohto článku, lahary boli príčinou nevýslovného utrpenia desaťtisícov ľudí. Sú to práve lahary, ktoré spôsobili, že následky erupcie sopky Pinatubo ešte nepominuli. Pretrvávajú až do súčasnosti. Možno ste neboli osobne postihnutí, ale v blízkosti sopky Pinatubo sú naďalej ničené obchody, živnosti, obydlia, životy, ba aj celé mestá. Príčinou sú lahary zo svahov sopky Pinatubo.

Hoci sa lahary mnohokrát správajú ako rozbahnené rieky s nezvyčajne veľkým množstvom sedimentov, keď lahar obsahuje vyše 60 percent sedimentov, začína sa podobať na riedky betón. To môže byť mimoriadne pustošivé. Brožúra A Technical Primer on Pinatubo Lahars uvádza: „Táto kaša je taká hustá (viac než dvakrát taká hustá ako voda), že strháva a berie so sebou veľké balvany, kameňmi naplnené ponorné hate, vozidlá, betónové budovy, ba dokonca zdvihne mosty a odnesie ich.“

Ako lahary vznikajú? Iste si spomeniete, že Pinatubo vychrlil pri výbuchu obrovské množstvá materiálu. Časť sa dostala do atmosféry, ale veľa zostalo na svahoch vrchu a v blízkom okolí ako pyroklastické (vytvorené vulkanickou činnosťou) masy. Koľko? Podľa správy Filipínskeho vulkanologického a seizmologického inštitútu to bolo 6,65 miliardy kubických metrov. Americký vulkanológ C. G. Newhall hovorí, že sopka vyvrhla dosť materiálu na to, aby sa ním „dala aspoň desať ráz vydláždiť štvorprúdová diaľnica naprieč Spojenými štátmi tam i späť“. Z tohto množstva bolo 3,45 miliardy kubických metrov vo voľne uloženej forme, takže stačilo, aby prišli dažde a zmyli ich do nižších zemepisných výšok v procese vytvárajúcom lahary. Na Filipínach môžu tropické búrky a tajfúny spôsobiť mimoriadne problémy. V priebehu krátkeho času môžu spadnúť obrovské množstvá dažďa a výsledkom sú mohutné lahary.

Presne to sa teraz deje už niekoľko rokov. Búrky opakovane nasýtia vulkanické materiály, a tým ich uvedú do pohybu. Lahary zmenili úrodnú pôdu na pustatinu a mestá na vyčnievajúce vrcholky striech. Niekedy sa to stalo cez noc. Tisíce obydlí bolo zničených a ľudia museli opustiť svoje rodisko a boli nútení začať nový život v inej oblasti. Do začiatku roku 1995 lahary premiestnili 63 percent pyroklastického materiálu do nížin, ale ešte 37 percent zostáva na svahoch vrchu a čaká na to, aby v budúcnosti spôsobilo skazu. A značné množstvo aj z tých 63 percent, ktoré bolo splavené dole, naďalej zostáva hrozbou. Voda z intenzívnych dažďov hĺbi tunely v materiáloch, ktoré boli predtým uložené vyššie po prúde. Tak sa opäť dá do pohybu lahar a ohrozuje životy a majetok dole po prúde. V júli 1995 Manila Bulletin oznámil: „Deväťdesiatjeden barangays (dedín)... v centrálnej časti ostrova Luzon bolo vytretých z mapy. Boli pochované pod tonami vulkanických vyvrhlín.“

Opätovná pohroma

V sobotu večer 30. septembra 1995 zasiahla Luzon prudká tropická búrka Mameng (medzinárodne známa ako Sybil). V oblasti Mount Pinatuba spadli veľké množstvá zrážok. To znamenalo pohromu. Lahary sa opäť dali do pohybu. Zaplavili všetko, čo im stálo v ceste. V jednej oblasti sa zrútila ochranná hrádza, a tak boli predtým neohrozené oblasti vydané napospas laharom, ktoré boli napokon hlboké 6 metrov. Domy, ktoré mali menej než dve podlažia, boli úplne zaplavené. Ľudia sa vyškriabali na vrcholky striech, aby si zachránili život. Tam, kde bol lahar mimoriadne hustý, niesol so sebou balvany, vozidlá a dokonca domy.

Povodne sú ďalším produktom laharov, ktoré menia toky riek a odtok zrážok. Voda zatopila tisícky obydlí, medzi nimi aj domy, ktoré vlastnili rodiny Jehovových svedkov, ako aj početné sály Kráľovstva.

Ďalší mali ešte horšie zážitky. Človek zapadne do tečúceho laharu alebo do blata, ktoré nedávno naniesol predchádzajúci lahar, a je veľmi ťažké sa z neho dostať. Trvá veľa hodín alebo dní, kým materiál laharu stvrdne natoľko, že sa po ňom dá chodiť. Ako sa ľudia zachraňovali? Niektorí stáli na vrcholkoch striech alebo na stromoch vyčnievajúcich nad lahar, kým bolo možné po ňom chodiť. Iní sa zavesili na telefónne vedenie alebo po ňom chodili, keďže až do takej výšky siahal lahar. Niektorí sa plazili po napoly stuhnutom blate, ktoré lahar za sebou zanechal. Niektorí to neprežili. Vláda vyslala do najviac postihnutých oblastí helikoptéry, ktoré zbierali ľudí zo striech. — Ďalšie podrobnosti si prečítajte v sprievodnom článku „Zachránili sme sa z laharu!“

Láska pobáda pomáhať

Jehovovi svedkovia boli šťastní, keď zistili, že aj keď boli mnohé obydlia a niektoré sály Kráľovstva zničené alebo veľmi poškodené, nikto z kresťanských bratov a sestier neprišiel o život. Bolo však zrejmé, že postihnutí laharom či povodňou veľmi potrebujú pomoc. Niektorí svedkovia unikli iba v oblečení, ktoré mali na sebe, a to bolo nasiaknuté blatom z laharu. Ako reagovali spolukresťania na ich potreby?

Zboroví starší z najbližšieho okolia sa snažili zistiť, či sú ich kresťanskí bratia v bezpečí alebo či nepotrebujú pomoc pri evakuácii. To sa robilo v ťažkých podmienkach, lebo v mnohých oblastiach boli nánosy laharu ešte mäkké. Guillermo Tungol, starší zboru Bacolor, povedal: „Išli sme na pomoc. Aby sme sa dostali k bratom, kráčali sme po telefónnych kábloch.“ Wilson Uy, služobník celým časom v tom istom zbore, dodal: „Bolo takmer nemožné sa tam dostať, lebo sme museli prejsť cez vodu, ktorá nám siahala po hruď a dosť rýchlo tiekla.“ No s určitou opatrnosťou sa im podarilo dostať sa k bratom, takže mohli zistiť, v akom stave sú členovia zboru, a kde to bolo možné, tam pomáhali.

Do pondelňajšieho rána 2. októbra bola odbočka spoločnosti Watch Tower dobre informovaná o potrebách bratov. Bude 345 dobrovoľných pracovníkov odbočky schopných pomôcť? Áno! Reakcia bola okamžitá. Do desiatej ráno iba títo pracovníci prispeli takmer tonou oblečenia pre svojich kresťanských bratov v núdzi. Oblečenie bolo spolu s potravinami a peniazmi odoslané nákladným autom, ktoré ešte v ten deň veci dopravilo na miesto.

V priebehu niekoľkých dní boli zbory v hlavnom meste Manile informované o potrebách bratov. Zakrátko bolo odoslaných vyše päť ton ďalšieho oblečenia spolu s potrebnými potravinami. Jedna svedkyňa z Japonska navštívila Filipíny práve v čase pohromy. Práve prišla z Hongkongu, kde si kúpila hodne oblečenia. Keď sa dozvedela o vážnej situácii spolukresťanov v blízkosti sopky Mount Pinatubo, darovala im všetky šaty, ktoré si kúpila, a vrátila sa do Japonska bez nich. Aké povzbudzujúce je vidieť pravých kresťanov, ktorí prejavujú lásku spolukresťanom v núdzi — nielen tak, že im zaželajú všetko dobré, ale ‚dajú im, čo potrebujú pre telo‘. — Jakub 2:16.

Chvályhodná je aj skutočnosť, že Jehovovi svedkovia nepripustili, aby tieto udalosti oslabili ich horlivosť pre duchovné veci. Kresťanské zhromaždenia sa konali aj ďalej — v jednom prípade dokonca v sále Kráľovstva, v ktorej voda siahala po členky. Títo kresťania si uvedomovali, aké je dôležité, aby sa biblické posolstvo dostalo k ďalším ľuďom, a pokračovali v kázaní z domu do domu. Niektorí sa museli prebrodiť cez vodu, aby sa dostali do oblasti, kde chceli vydávať svedectvo — do oblasti, ktorá nebola úplne zaplavená. Niesli si so sebou náhradné oblečenie a na suchšom mieste sa prezliekli. I keď títo kresťania sami trpeli, nepripustili, aby im to zabránilo prejavovať záujem o iných ľudí.

Áno, dozvuky výbuchu Pinatuba sú väčšie, než si mnohí mysleli. Je to príbeh na pokračovanie, ktorý ešte niekoľko rokov bude pokračovať. Vynaložilo sa úsilie na usmernenie laharov, ale niekedy je to nad ľudské schopnosti. Aké radostné je vidieť, že keď takéto situácie vzniknú, praví kresťania ich využijú ako príležitosť prejaviť svoju lásku k Bohu a k blížnemu!

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 21]

Ako Mount Pinatubo ovplyvnil svet

LEN čo vulkanická erupcia takého rozsahu, akou bol výbuch sopky Pinatubo, pozvoľna utíchne alebo sa skončí, skončia sa aj účinky erupcie. Je to pravda? Vôbec nie! Všimnite si niektoré pretrvávajúce globálne účinky.

◼ Možno ste určitý čas po erupcii pozorovali mimoriadne krásne západy Slnka.

◼ Vedcov v Mexiku prekvapilo 11. júla 1991 neobyčajne jasné úplné zatmenie Slnka. Čo bolo príčinou? Erupcia sopky Pinatubo. Častice prachu po výbuchu rozptýlili koronálne svetlo viac než zvyčajne.

◼ Výbuch ovplyvnil aj počasie. Asi tri mesiace po erupcii bolo oznámené, že japonské Tokio dostáva asi o 10 percent menej priameho slnečného svetla ako zvyčajne. Vulkanický prach zadržiaval časť slnečného svetla. Časopis Science News uviedol, že v niektorých častiach severnej pologule poklesla priemerná teplota asi o jeden stupeň Celzia.

◼ Ďalším účinkom bolo zvýšené ničenie ozónovej vrstvy. Kyselina sírová, ktorá sa nachádzala v atmosfére následkom erupcie spolu s chlórom vyprodukovaným ľuďmi, spôsobila úbytok ozónu. Ozónová vrstva normálne pôsobí ako atmosférický kryt, ktorý pomáha chrániť ľudí pred vznikom rakoviny. Krátko po erupcii klesla hladina ozónu v Antarktíde takmer na nulu, na rovníku klesla o 20 percent.

◼ Hlad a choroby boli ďalšími negatívnymi účinkami. Ľudia, ktorí museli pred sopkou utiecť, boli nútení dočasne žiť v evakuačných strediskách, kde sa rýchle šírili choroby. Mimoriadne vážne boli postihnutí domorodí Aetovia, ktorých erupcia donútila opustiť rodný kraj a boli vrhnutí do prostredia, na ktoré neboli zvyknutí.

[Obrázok]

Ľudia evakuovaní z oblastí postihnutých záplavou alebo laharom

[Obrázok na strane 18]

Dom unášaný laharom

[Obrázok na strane 18]

Dvojpodlažné budovy pokryté až po strechu

[Obrázok na strane 18]

Lahary zmenili veľa úrodnej pôdy na pustatinu

[Obrázky na strane 19]

Hore: Budova banky v Bacolore (Pampanga) do polovice pokrytá laharom, marec 1995

Dole: tá istá banka úplne pokrytá ďalším laharom, september 1995