Pozorujeme svet
Percento úmrtnosti u fajčiarok vzrastá
Z nedávnej štúdie uverejnenej v časopise The Canadian Journal of Public Health vyplýva, že úmrtnosť kanadských žien následkom fajčenia stúpla z 9009 v roku 1985 na 13 541 v roku 1991. Táto štúdia odhaduje, že ak bude súčasný trend pokračovať, do roku 2010 bude následkom fajčenia zomierať viac žien než mužov. Podľa novín The Toronto Star bolo roku 1991 na konto fajčenia možné pripísať odhadom 41 408 úmrtí (zomrelo 27 867 mužov a 13 541 žien). Od šesťdesiatych do osemdesiatych rokov stúpol v Spojených štátoch podiel úmrtnosti na rakovinu pľúc u žien šesťnásobne, hovorí Dr. Michael Thun z Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny. Výskumníci usudzujú, že „v Spojených štátoch zatiaľ fajčenie cigariet zostáva najčastejšou príčinou predčasného úmrtia, ktorému sa dá predísť“, oznamujú noviny The Globe and Mail vychádzajúce v Toronte (Kanada).
Drogy v nemeckých školách
Jedna štúdia uskutočnená medzi 3000 študentmi v severnom Nemecku odhaľuje, ako veľmi je v školách rozšírené užívanie návykových látok. Podľa týždenníka Focus takmer polovica 17- ročných študentov už použila nedovolené drogy a v súčasnosti ich užíva viac ako tretina študentov. Profesor Peter Struck povedal, že „na mnohých stredných školách v Hamburgu možno nájsť 16- či 17-ročných študentov, ktorí nepretržite striedajú užívanie povzbudzujúcich a upokojujúcich prostriedkov“. Ale prečo je užívanie drog také rozšírené? Profesor Klaus Hurrelmann uviedol tri dôvody, prečo mládež užíva drogy: Študenti sú znudení životom, majú pocit, že sa im za dosiahnuté úspechy dostáva príliš málo uznania, a podliehajú tlaku vrstovníkov.
Pozoruhodní cestovatelia
Jeden putujúci albatros preletel za 72 dní 26 000 kilometrov a sivý tuleň preplával za tri mesiace 5000 kilometrov. Vedci ochranári zistili tieto podivuhodné vytrvalostné výkony tak, že na vybrané albatrosy a tulene upevnili malé rádiovysielačky a pohyb zvierat sledovali pomocou satelitu. Albatros preletel v jednom ťahu ponad južný Pacifik takmer 3000 kilometrov za štyri dni. Tuleň preplával medzi Škótskom a Faerskými ostrovmi až 100 kilometrov denne a prejavil tak úžasnú schopnosť presnej navigácie na otvorenom mori, píšu londýnske noviny The Times. Čo podnietilo zvieratá k tomuto maratónu? Hľadanie potravy, uvádza správa.
„Svetový organizmus s chorou dušou“
„Po tri dni minulého týždňa sa zhromažďovali vedúce osobnosti z každého kontinentu na stretnutí pri príležitosti 50. výročia založenia Organizácie Spojených národov, aby predniesli významné prejavy o stave sveta,“ oznámili v októbri 1995 noviny The New York Times. Mnohým „významným prejavom“ však očividne chýbala jedna dôležitá črta — čestnosť. „Podobne ako politici všade inde,“ napísali noviny, „dali sľuby, ktoré nedodržia, a za svoje nedostatky kritizovali niekoho iného.“ Po citovaní ôsmich vedúcich predstaviteľov z rôznych krajín, ktorých slová boli v rozpore s činmi ich krajiny, noviny usúdili, že prvoradým odkazom týchto osobností bolo: „Svet, zabudni na to, čo robím; počúvaj, čo hovorím.“ Nie div, že noviny U.S.News & World Report nazvali Spojené národy „svetový organizmus s chorou dušou“.
Horúce včely medonosné
Japonské včely medonosné sa bránia proti útoku obrovského sršňa tak, že ho zabijú teplotou svojho tela, uvádza časopis Science News. Keď včely zistia, že je v blízkosti úľa sršeň, vlákajú nepriateľa dnu, kde ho stovky robotníc zadržia a obklopia ho ako guľa. Potom „včely vibrujú a zvýšia teplotu tejto ‚gule‘ na smrtiacich 47 °C a udržiavajú ju asi 20 minút“, píše časopis. Keďže japonské včely medonosné môžu zniesť teplotu až 50 °C, tento manéver im neuškodí. Nie všetky sršne sa však stanú obeťou takej nástrahy včiel. Keďže „20 až 30 sršňov môže za tri hodiny usmrtiť rodinu 30 000 včiel“, obrovské sršne môžu podniknúť masový útok a včely premôcť. „V tom prípade,“ píše časopis, „sršne úľ dobyjú a včelie larvy a kukly poberú.“
Kríž — symbol násilia?
Niektorí teológovia spochybňujú vhodnosť kríža ako symbolu kresťanstva pre jeho súvislosť s násilím, informujú noviny The Dallas Morning News. Títo teológovia povzbudzujú k tomu, aby sa používali symboly, ktoré pripomínajú skôr Ježišov život než jeho smrť. Kríž „podporuje uctievanie smrti“, povedala teologička Catherine Kellerová zo seminára Drew University Theological School v Madisone (New Jersey, USA). „Nikto by nechcel uctievať elektrické kreslo alebo slučku šibenice ako základný symbol viery, ale to sú veci, ktoré by sme použili dnes, keby štát odsúdil Ježiša na smrť v dnešnej dobe.“
„Vodné blchy v záchrannej akcii“
Obyčajné „vodné blchy“ (dafnie) môžu znamenať riešenie problému znečistených vodných tokov vo vnútrozemí, oznamujú londýnske noviny Independent. Naznačuje to projekt regenerácie, ktorý teraz prebieha. Z vodnej nádrže Ormesby Broad v Norfolku (Anglicko) biológovia najprv premiestnili 9,5 tony rýb, ktoré sa živia dafniami. To dafniám umožnilo, aby sa začali množiť a pojedať riasy, ktoré jazero znečisťovali. Pod vodou začali z „driemajúcich“ semien klíčiť rastliny a vrátili sa i vtáky, napríklad lysky a labute. Napokon budú ryby nasťahované späť a odhaduje sa, že celý ekosystém sa za päť rokov vráti do normálneho stavu. Ochranári v Európe so záujmom sledujú, aký bude výsledok tohto projektu.
Obchádzajú problematiku hriechu
„Čo sa stalo s hriechom?“ pýta sa časopis Newsweek. „V súčasnom optimistickom štýle amerického náboženstva neodbytný pocit hriechu takmer vymizol.“ Farníci „nechcú počúvať kázne, ktoré by mohli otriasť ich sebaúctou“. U katolíkov „sa pravidelná spoveď kňazovi stala vecou minulosti“. Súperiaci duchovní sa obávajú, že stratia svoje stáda. Veľa kňazov „bežne odsudzuje také spoločenské zlo ‚systému‘, ako je rasizmus [a] diskriminácia žien“, píše sa v článku. „Ale ich hlasy sú akési tlmené, keď hovoria o veciach, ktoré sú príliš osobné — napríklad o rozvode, pýche, chamtivosti a neskrotných osobných ambíciách.“
Drahokamy majú „odtlačky prstov“
Britské ženy vlastnia 39 miliónov kusov briliantových šperkov v hodnote približne 17,5 miliardy dolárov a každý rok sú ukradnuté šperky v hodnote 450 miliónov dolárov. Väčšinu takto stratených šperkov nemožno nájsť. Kov, do ktorého sú diamanty vsadené, je zakrátko roztavený. Potom sú drahokamy vsadené do iných šperkov. Teraz však budú môcť klenotníci vložiť do pamäti centrálneho počítača charakteristické trhliny každého kameňa. Tieto „odtlačky prstov“ možno zistiť laserovým lúčom s nízkou energiou, ktorý nájde chyby každého kameňa — a neexistujú dva rovnaké kamene. Jediný spôsob, ako by zlodeji mohli tento bezpečnostný systém obísť, je ďalšie rozrezanie kameňov, čo je jednak nákladný spôsob a jednak tým cena kameňov klesá, informujú londýnske noviny The Sunday Times.
Pozor na ohňostroje
Štátni úradníci oznamujú, že „každý rok je v amerických pohotovostných ambulanciách ošetrených asi 12 000 osôb zranených pri ohňostroji“, uvádza sa v správe Morbidity and Mortality Weekly Report (MMWR). V správe, ktorú zostavila Komisia pre bezpečnosť spotrebného tovaru za roky 1990–1994, sa odhaduje, že 20 percent všetkých zranení pri ohňostroji boli zranenia očí. Tieto zranenia, píše sa v správe MMWR, sú „často vážne a môžu zapríčiniť trvale zníženú ostrosť videnia alebo slepotu“. Pozoruhodné je aj to, že zranenie očí utrpí očividne viac okolostojacich než tých, ktorí s ohňostrojom manipulujú.
„Potenciálna časovaná bomba“
V súčasnosti žije asi 45 percent obyvateľov sveta v mestách, informuje časopis Focus, a do roku 2000 bude podľa odhadu žiť v mestách polovica obyvateľov sveta. Veľa oblastí severnej Európy, Talianska a východnej časti Spojených štátov má značne vysokú hustotu obyvateľstva. V niektorých častiach Číny, Egypta, Indie a Južnej Afriky sú uprostred vidieckej krajiny niektoré husto obývané mestá. Zobrazenie pomocou satelitov však teraz ukazuje, že mestá zaberajú iba 3 až 4 percentá pevniny. No každý rok sa do miest sťahuje 61 miliónov ľudí, väčšinou v rozvojovom svete. Hustota obyvateľstva v týchto mestských oblastiach vzrastá, lebo „mestá nemôžu rásť tak rýchle ako počet ich obyvateľov“, poznamenáva časopis Focus, dodávajúc: „Táto situácia je potenciálnou časovanou bombou.“