Falšovanie — celosvetový problém

Vo Francúzsku boli ľudia až do konca 18. storočia za tento prečin zaživa uvarení. V Anglicku od roku 1697 až do roku 1832 to bol zločin, ktorý sa trestal smrťou a považoval sa za zradu. Viac ako 300 Angličanov za to obesili a neznámy počet ich za trest išiel do vyhnanstva na nútené práce do trestaneckej kolónie v Austrálii.

VLÁDA Spojených štátov viac ako 130 rokov posielala tých, ktorí sa ním previnili, za mreže federálnych väzníc, a to niekedy až na 15 rokov. Navyše museli zaplatiť tisíce dolárov ako pokutu. V Rusku a v Číne sa ešte aj dnes trestá smrťou.

Napriek ťažkým trestom, ktoré zaň mnohé krajiny vymeriavajú, tento zločin pretrváva. Dokonca ani hrozba smrti neprekazila plány na rýchle zbohatnutie tých, ktorí majú potrebné technické schopnosti. Vládni úradníci sú zmätení. „Nájsť spoľahlivý zastrašovací prostriedok,“ hovoria, „bude rovnako ťažké, ako to bolo počas stáročí.“

Falšovanie! Jeden z najstarších zločinov v histórii. Na konci 20. storočia sa stalo celosvetovým problémom a stále sa stupňuje. Robert H. Jackson, prísediaci sudca amerického Najvyššieho súdu, v tejto súvislosti povedal: „Falšovanie je prečin, ktorý sa nikdy nedá spáchať náhodne, v nevedomosti, v zápale vášne ani pod tlakom extrémnej chudoby. Je to zločin odborne pripravený tými, ktorí majú technickú zručnosť a zaplatia značné sumy za zariadenie.“

Napríklad americká mena sa nezákonne napodobňuje na celom svete vo väčšom množstve ako kedykoľvek predtým. „Mena Spojených štátov,“ povedal jeden hovorca ministerstva financií, „nie je len najžiadanejšou menou na svete. Je to aj mena, ktorá sa dá najľahšie falšovať.“ Americkú vládu mätie, že väčšina falšovaných peňazí je vyrobená mimo Spojených štátov.

Uvažujte: Ako konštatoval časopis Time, v roku 1992 zhabali v zahraničí falšované doláre v hodnote 30 miliónov USD. „Minulý rok to bola celková suma 120 miliónov USD a očakáva sa, že v roku 1994 bude tento vrchol prekonaný. Oveľa väčšia suma je v obehu bez toho, že by sme ju objavili,“ napísal tento časopis. Tieto čísla však neposkytujú úplné informácie. Odborníci na falšovanie predpokladajú, že v skutočnosti by mimo Spojených štátov mohlo byť v obehu až desať miliárd nepravých dolárov.

Keďže americká mena je v mnohých krajinách vyhľadávaná — dokonca viac ako vlastná mena krajiny — a menej náročná na kopírovanie, mnohé národy a živly podsvetia na nej zarábajú. V Južnej Amerike kolumbijské drogové kartely falšujú americkú menu celé roky, aby si zvýšili svoj nezákonný príjem. Aj niektoré krajiny Stredného východu sa teraz stávajú významnými účastníkmi celosvetového falšovateľského obchodu, napísal časopis U.S.News & World Report. Tento časopis dodal, že jedna z týchto krajín „využíva komplikované postupy tlače, napodobňujúc tie, ktoré používa Ministerstvo financií Spojených štátov. Výsledkom je, že [táto krajina] vyrába v skutočnosti nezistiteľné napodobeniny 100-dolárových bankoviek, ktoré sú známe ako ‚super bankovky‘.“

Obyvatelia Ruska, Číny a iných ázijských krajín sa tiež začínajú zaoberať výrobou falošných peňazí — najmä meny Spojených štátov. Odhaduje sa, že 50 percent amerických bankoviek, ktoré sú v súčasnosti v Moskve v obehu, je falšovaných.

Keď po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 boli v obehu stovky miliónov amerických dolárov, „medzinárodní bankári boli šokovaní, keď zistili, že asi 40 percent 100-dolárových bankoviek bolo falošných“, uviedol Reader’s Digest.

Francúzsko, tak ako mnohé iné európske krajiny, má svoje vlastné problémy s falšovaním peňazí. Aj ostatné krajiny môžu potvrdiť, že falšovanie peňazí nie je len problém Ameriky.

Jednoduché falšovanie

Ešte pred niekoľkými rokmi sa tajní remeselníci — maliari, profesionálni rytci, leptači a tlačiari — venovali dlhé hodiny usilovnej práci, aby odkopírovali menu nejakého štátu, a výsledkom bola prinajlepšom len chabá napodobenina predlohy. Avšak dnes, s použitím technicky vyspelých viacfarebných kopírovacích strojov, obojstranných laserových tlačiarní a optických snímačov dostupných v kanceláriách i v domácnostiach, je skoro pre každého technicky možné kopírovať menu podľa vlastného výberu.

Je tu vek domáceho falšovania! To, čo si predtým vyžadovalo zručnosť profesionálnych rytcov a tlačiarov, dnes dokážu pracovníci v kanceláriách a tí, ktorí majú doma počítač. Tlačiarenské systémy riadené osobným počítačom, ktoré stoja menej než 5000 USD, dokážu vyrobiť falošné peniaze, ktorých odhalenie je ťažké aj pre školených odborníkov. To by mohlo znamenať, že každý, kto potrebuje peniaze, by si mohol ušetriť cestu k najbližšiemu bankomatu a bankovky si vytlačiť — a to v takej hodnote, ktorá uspokojí jeho potreby! Tieto systémy sú silnými zbraňami v rukách dnešných falšovateľov. „Títo chytrí zločinci dosahujú pri svojej činnosti opakované víťazstvá nad orgánmi presadzujúcimi zákon a jedného dňa by mohli predstavovať hrozbu pre hlavné svetové meny,“ napísal časopis U.S.News & World Report.

Napríklad vo Francúzsku bolo z falšovaných peňazí v hodnote 30 miliónov frankov (5 miliónov USD), zhabaných v roku 1992, 18 percent vyrobených na kancelárskych prístrojoch. Jeden úradník z Banque de France to neposudzuje len ako ohrozenie ekonomického systému, ale aj dôvery verejnosti voči vládam. „Keď si uvedomia, že platná bankovka sa dá napodobniť pomocou technológie dostupnej väčšine obyvateľstva, môžu stratiť dôveru,“ konštatoval s poľutovaním.

Súčasťou úsilia na prekonanie záplavy falšovaných peňazí v Amerike a iných krajinách je práca na vývoji nového vzhľadu bankoviek; a v niektorých krajinách sú nové bankovky už v obehu. Napríklad na americkej 100-dolárovej bankovke bude portrét Benjamina Franklina zväčšený o polovicu a o tri štvrtiny palca bude posunutý vľavo. „Do rytín a skrytých ochranných znakov bude pridaných štrnásť ďalších zmien,“ oznámil časopis Reader’s Digest. Uvažuje sa aj o množstve ďalších zmien, ako je vodotlač a farby, ktoré sa menia pri rôznych uhloch pohľadu.

Francúzsko už určitý čas pridáva do vzhľadu bankoviek nové odrádzajúce prostriedky v nádeji, že do určitej miery zmaria plány falšovateľov. Hovorca Banque de France však pripustil, že „ešte stále neexistuje technicky spoľahlivá metóda na zastavenie potenciálnych falšovateľov, ale,“ dodal, „v samotnej bankovke sme schopní spojiť toľko prekážok, že falšovanie je [náročná] a veľmi drahá práca“. Tieto prekážky opísal ako „prvú líniu obrany pred falšovaním“.

Nemecko a Veľká Británia už istý čas robia bezpečnostné zmeny vo svojej mene pridávaním ochranných nití, ktoré sťažujú kopírovanie ich peňazí. Kanadská 20-dolárová bankovka má malý lesklý štvorec, nazývaný optický ochranný znak, ktorý sa nedá odkopírovať na kopírovacích strojoch. V roku 1988 začala Austrália tlačiť plastikové bankovky, aby pripojili ochranné znaky, ktoré nie je možné vytlačiť na papieri. Fínsko a Rakúsko používa na papierových bankovkách difrakčné fólie. Tie trblietavo svietia a menia farbu ako hologram. Vládne autority sa však obávajú, že falšovatelia nie sú ďaleko od vypracovania potrebných úprav, aby mohli vo svojej kriminálnej činnosti pokračovať — bez ohľadu na to, aké nápravné kroky sa podnikli, úsilie vlády o zdokonalenie sa nakoniec môže ukázať ako zbytočné, podobne ako v minulosti. „Je to ako staré príslovie,“ povedal jeden úradník ministerstva financií, „ktoré hovorí: ‚Vy postavíte múr, ktorý má 8 stôp, a chuligáni postavia rebrík, ktorý má 10 stôp.‘“

Ako ukáže nasledujúci článok, tlač falošných peňazí je len jednou stránkou chytrosti falšovateľov.

[Zvýraznený text na strane 4]

Tlačiarenské systémy riadené osobným počítačom, ktoré stoja menej než 5000 USD, dokážu vyrobiť falošné peniaze, ktorých odhalenie je ťažké aj pre školených odborníkov