Pozorujeme svet
Zemetrasenia nemožno predpovedať
Vedci dlhé roky predpokladali, že zemetrasenia možno predpovedať. Pozorovali meniacu sa hladinu podzemných vôd, nepatrné pohyby zemskej kôry, únik radónu z vrtov a iné príznaky. „Mnohí z amerických popredných seizmológov si teraz myslia, že zemetrasenia v podstate nemožno predpovedať,“ informuje článok v novinách The New York Times. „Seizmológovia hovoria, že hľadanie spôsobov, ako ľudí varovať dni, hodiny či minúty pred zemetrasením, sa zdá bezvýsledné... Zatiaľ čo nedávny výskum naznačuje, že niektoré zemetrasenia sa môžu vopred ohlasovať signálmi, ako sú napríklad posuny v zemskej kôre, tieto signály sú také slabé, sotva pozorovateľné a skryté, že ich zisťovanie akýmkoľvek účinným spôsobom môže byť nemožné.“ Niektorí ľudia teraz žiadajú americkú vládu, aby prestala poskytovať prostriedky na výskum zemetrasenia a využila ich na odstraňovanie škôd spôsobených zemetrasením. Vedci sa však zhodujú v tom, že je potrebné získať viac vedomostí o pohyboch zeme a o tom, ako na zemetrasenie reagujú budovy.
Ako prežiť pád do studenej vody
Vedci, ktorí skúmajú, prečo ľudia po páde do ľadovej vody tak rýchle zomierajú, zistili, že prirodzená reakcia organizmu na šok z chladu je hyperventilácia [zväčšenie dychového objemu spolu so zrýchlením dýchania]. „Náhle nadýchnutie sprevádza vniknutie vody — a utopenie,“ uvádza časopis New Scientist. Hyperventilácii nemožno predchádzať. A tak prežitie závisí od udržania hlavy nad vodou, pokým potreba zhlboka sa nadýchnuť ustúpi, čo je obyčajne za dve či tri minúty.
Šport a dlhovekosť
Nemci minú na šport sumu, ktorá sa rovná 25 miliardám dolárov, čiže vyše 300 dolárov na osobu ročne. Tieto peniaze zaplatia za „oblečenie, výstroj, tréningy, prenájom športovísk a členské poplatky“, informujú noviny Nassauische Neue Presse. Vyše tri milióny ľudí cvičí vo fitness-centrách a milióny pestujú jogging. Žijú teda športoví nadšenci dlhšie alebo lepšie než ľudia, ktorí zostávajú doma? Nemusí to tak byť. Kniha Physiologie des Menschen (Fyziológia človeka) uvádza: „Zovšeobecnenie, že šport je najlepším liekom, určite nie je správne.“ Prečo? Lebo viac ako 1,5 milióna Nemcov ide každoročne k lekárovi so zraneniami vzniknutými pri športovaní, ktoré si spôsobili počas rekreácie cez víkendy a na dovolenkách. Kniha hovorí, že cvičenie a šport sú pre zdravie užitočné iba dovtedy, „kým nie je zlepšenie zdravia narušené úrazmi alebo chronickými zraneniami spôsobenými športovaním“.
Nie sú povinní hovoriť pravdu
Nedávne americké súdne procesy upútali pozornosť celosvetovej verejnosti a šokovali divákov. „Zatiaľ čo povinnosťou prokurátorov je predkladať pravdu, obhajcovia sa snažia o niečo iné,“ informujú noviny The New York Times. „Prácou obhajcu je získať pre klienta oslobodzujúci rozsudok, dosiahnuť, aby porota nebola schopná rozhodnúť (zasiatím odôvodnených pochybností do mysle aspoň jedného porotcu), alebo získať odsúdenie za menej vážne obvinenia.“ „Nie sú povinní zaistiť, aby bolo vyhlásenie o nevine pravdivé,“ hovorí Stephen Gillers, učiteľ právnej etiky na Právnickej fakulte Newyorskej univerzity. „Hovoríme porote, že súdny proces je hľadaním pravdy, a nikdy im nehovoríme, že obhajcovia sú povinní ich oklamať.“ Keď „právnici stoja zoči-voči faktom, ktoré jasne dokazujú vinu klienta, často si musia vymyslieť historky, o ktorých bude porota uvažovať viac ako o faktoch, aby tieto fakty prehliadla a hlasovala za oslobodenie,“ uvádzajú Times. Čo sa stane, ak právnici vedia, že ich klient je vinný, ale trvá na tom, aby sa prípad dostal pred porotu? „Potom idú právnici na súd ako Uriah Heep [postava z Dickensovej knihy „David Copperfield“], plní falošnej pokory, a vyjadrujú svoje hlboké presvedčenie o pravdivosti klientovej historky, hoci vedia, že je stopercentne falošná,“ hovorí Gillers.
Nové hodnoty
Ruská mládež, rovnako ako celá ruská spoločnosť, prekonáva krízu hodnôt. Nedávnym prieskumom v Sankt Peterburgu (Rusko) sa zistilo, že mladí ľudia kladú dôraz na „hodnoty bežné pre ľudstvo — to znamená zdravie, život, rodinu a lásku, ako i na osobné hodnoty, napríklad na úspech, kariéru, pohodlie a materiálnu istotu“, oznamujú ruské noviny Sankt-Peterburgskije viedomosti. Ďalšie dominujúce hodnoty sa sústreďujú na rodičov, peniaze, blahobyt, šťastie, priateľstvo a vedomosti. Je zaujímavé, že mať dobrú povesť a osobné slobody sú v mysliach mladých ľudí na dvoch z posledných miest. A čo je na poslednom mieste? Čestnosť. Správa uzatvára: „Keď vidia okolo seba samé klamstvo, potom v mysli dospievajúcej generácie [čestnosť] nemá nijakú hodnotu.“
Neplodné desaťročie
Britské cirkvi vyhlásili toto desaťročie za „desaťročie evanjelizácie“. Čo sa dosiahlo teraz, v polovici desaťročia? Michael Green, hovorca novín Church Times, povedal: „Sotva sme začali evanjelium prispôsobovať, aby odpovedalo na otázky, ktoré obyčajní ľudia kladú. Nevidím takmer nič, čo by dokazovalo, že cirkvi vychádzajú s dobrým posolstvom medzi občanov mimo kostolov... Vôbec sme nezačali vplývať na modernú mládež, ktorá nechodieva do kostola, a to zahŕňa asi 86 percent všetkých mladých ľudí v krajine.“ Prečo ten neúspech? „Presviedčame sami seba, že náš spôsob života evanjelizuje bez toho, aby sme museli povedať čo len slovo. Bojíme sa, že by sme niekoho urazili,“ hovorí pán Green.
Trúfalé lúpeže
V roku 1994 prepadli zlodeji v Kanade každú siedmu banku — čo je viac prepadov na jednu pobočku banky než v ktorejkoľvek inej krajine. No zdá sa, že v Taliansku, kde bola prepadnutá každá trinásta pobočka banky, sú lupiči oveľa drzejší než inde. Máloktorí zlodeji, ktorí prepadli talianske banky, sa obťažovali tým, aby sa maskovali, alebo dokonca použili zbrane. Niektorí sa pracovníkom pri okienku iba vyhrážali a peniaze dostali. Jedna dvojica lupičov dokonca použila hypnózu, oznamujú noviny The Economist. Bankoví lupiči v Taliansku sú aj veľmi vytrvalí: 165 bankových pobočiek bolo v priebehu roka prepadnutých dva razy, 27 tri razy a 9 pobočiek štyri razy. Akú priemernú sumu ukoristili lupiči v roku 1994? Šesťdesiatjeden miliónov lír (37 803 dolárov), čo je najnižšia suma od roku 1987.
Nové objavy o krokodíloch
Nedávno odkryté skamenené čeľuste pravekých krokodílov „môžu predstavovať prvý známy bylinožravý exemplár“ krokodíla, informuje časopis Nature. Namiesto dlhých špicatých zubov, aké majú dnešné krokodíly a ktorých sa ľudia tak obávajú, tento praveký predok má zuby ploché, a tak údajne lepšie prispôsobené na žutie trávy. Podľa všetkého tento tvor, ktorého objavili čínski a kanadskí výskumníci v čínskej provincii Chu-pej na vŕšku blízko južného brehu rieky Jang-c’-ťiang, bol aj suchozemským zvieraťom, a nie obojživelníkom. Aký bol veľký? Bol asi jeden meter dlhý.
Vzrast stresu
Nedávnou štúdiou v Riu de Janeiro (Brazília) sa zistilo, že vyše 35 percent ľudí, ktorí vyhľadali lekársku pomoc, trpelo rôznymi formami duševných porúch, oznamuje časopis Veja. Časopis sa opýtal Dr. Jorge Alberta Costa e Silvu, riaditeľa pre duševné zdravie, ktorý pracuje pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO): „Ako je možné tieto údaje vysvetliť? Stal sa svet horším, alebo sú ľudia psychicky labilnejší?“ Dr. Silva odpovedal: „Žijeme v časoch extrémne rýchlych zmien, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú úzkosť a stres v rozsahu, aký ľudstvo vo svojich dejinách nikdy predtým nezažilo.“ Jedným spoločným zdrojom stresu v Riu de Janeiro, tvrdí Dr. Silva, je rozšírené násilie. To často vedie k posttraumatickému stresu, ktorý „postihuje ľudí, čo sa nejakým spôsobom ocitli v situácii ohrozujúcej ich život. Cez deň sa u nich prejavuje neistota v súvislosti so všetkým. V noci mávajú nočné mory, v ktorých opäť prežívajú udalosť, keď bol ohrozený ich život.“
Zdravotná priepasť
Zdravotná priepasť medzi bohatými a chudobnými národmi sa zväčšuje. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že priemerná očakávaná dĺžka života ľudí, ktorí žijú v rozvinutých krajinách a tam sa aj narodili, je 76 rokov — v porovnaní s 54 rokmi u ľudí v menej rozvinutých krajinách. V roku 1950 bola dojčenská úmrtnosť v chudobných krajinách tri razy vyššia než v bohatých krajinách; teraz je 15 ráz vyššia. Koncom osemdesiatych rokov bol v chudobných krajinách podiel úmrtnosti následkom komplikácií spojených s pôrodom 100 ráz vyšší než v bohatých krajinách. Podľa WHO k problému prispieva skutočnosť, že menej ako polovica ľudí žijúcich v chudobných krajinách má prístup k čistej vode a k hygienickým zariadeniam. Podľa Spojených národov vzrástol počet „najmenej rozvinutých krajín“ z 27 v roku 1975 na 48 v roku 1995. Na celom svete je 1,3 miliardy chudobných ľudí a ich počet sa stále zvyšuje.