Starobylá tradícia amerických indiánov

KAMKOĽVEK vo svete idete, zistíte, že každé miesto má svoje tradičné formy umenia. Maľby, figúrky, predmety vyrezávané z dreva, keramiku alebo iné predmety, ktoré možno obyčajne nájsť v obchodoch so suvenírmi či vzácnymi predmetmi. Už ste si niekedy dajaké kúpili, aby krášlili váš domov? Ak áno, prečo si neoveriť a nepozrieť sa, kde vlastne bol predmet vyrobený? Nebuďte prekvapení, keď zistíte, že bol vyrobený v inej krajine.

Po stáročia remeselníci vyrývali svoje iniciálky na dno vyrobeného tovaru, aby ho označili ako svoje dielo. Dnes však najpravdepodobnejšie nájdete nálepku či pečiatku, ktorá označuje, že predmet je vyrobený sériovo, nie ručne. Tieto predmety hromadnej výroby vyzerajú veľmi podobne a stávajú sa populárnejšími, a tradičné, ručne vyrobené umelecké predmety je ťažšie nájsť. Možno však tieto tradičné, miestne vyrábané predmety ešte nájsť?

Návšteva rezervácie amerických Indiánov

Také predmety možno naozaj ešte nájsť — zistili sme to, keď sme išli navštíviť našich kresťanských priateľov Indiánov, ktorí ešte stále vyrábajú tradičné umelecké predmety. Naši priatelia patria k indiánskemu kmeňu Santa Clara Pueblo, ktorý je známy najmä svojou leštenou čiernou keramikou — jednou z najkrajších keramík na svete. Ich tradičné výrobky sa veľmi odlišujú od sériovo vyrábaných vecí, aké sa predávajú v mnohých obchodoch na juhozápade Spojených štátov.

Naši priatelia Joe a Anita vyrábajú keramiku už dlhé roky tradičným spôsobom. Anita začala zhotovovať keramiku ako šesťročná so svojou matkou. Jeden z Anitiných výrobkov je vystavený v Smithsonian Institution vo Washingtone, D. C., v oddelení umenia amerických Indiánov.

Do Anitinho a Joeovho domu sme prišli práve vtedy, keď sa chystali začať novú várku keramiky. A tak teraz sme mali možnosť vidieť na vlastné oči, ako sa robí. V minulosti sme aj my vyrábali nejakú keramiku. Ale zhotovovali sme ju moderným spôsobom pomocou formy, glazúry a vypaľovacej pece. Teraz sme však mali byť svedkami starého spôsobu, odovzdávaného z generácie na generáciu. Pri tomto spôsobe sa nepoužíva nijaká moderná technológia. Všetko sa robí ručne.

Získavanie materiálu

Najprv si Joe a Anita musia zaobstarať jednotlivé zložky. Malým nákladným autom sme sa priviezli k úbočiu kopca, kde sa nachádza hlina. Keďže je toto miesto v rezervácii, hlinu si môžu nabrať iba členovia kmeňa, ktorých je v Santa Clara Pueblo asi 2400. Väčšina Indiánov vyrába keramiku tradičným spôsobom, ktorý pochádza asi zo 16. storočia. Keď sme prišli k úbočiu, Joe si vzal krompáč a zamieril k vrstve hliny.

Vrstva sa tiahne vodorovne po úpätí kopca. Joe si musel ľahnúť na bok a vyhrabať hlinu z vrstvy, pričom vyťahoval kusy veľké asi ako tehla. To môže byť nebezpečné, lebo čím hlbšie človek hrabe, tým väčšie je nebezpečenstvo, že sa skala nad otvorom zrúti. Keď Joe skončil, naberúc asi 60–70 kilogramov hliny, ktorú považoval za veľmi kvalitnú, boli sme pripravení odísť. Nemohol som však odolať a musel som sa opýtať, prečo nenabrali naraz niekoľko sto kilogramov hliny, čím by si ušetrili niekoľko ďalších ciest. Anita nám povedala: „To nie je indiánsky spôsob.“ Vezmú si iba toľko hliny, koľko na jeden raz použijú. Veľa materiálu by sa mohlo znehodnotiť, keby nechali hlinu len tak voľne ležať a stvrdnúť.

Potom sme išli k úbočiu iného kopca nabrať biely piesok. To bolo oveľa jednoduchšie — znamenalo to nabrať iba jedno či dve vedrá. Potom sme sa vrátili späť do domu našich priateľov.

Výroba

Hlina sa najprv niekoľko dní máča vo vode. Potom sa tri alebo štyri razy pretlačí cez sito. Aj piesok sa niekoľko ráz preosieva. Potom Joe tieto dve zložky zmieša tak, aby mali správnu konzistenciu. Ani jedna zložka sa neváži. Rozhoduje tu skúsenosť. Do hliny sa musí primiešať určité množstvo piesku, aby si keramika pri vypaľovaní zachovala svoj tvar. Trochu viac či trochu menej — a kus popraská alebo sa rozpadne. Anita nám povedala, že keď už začala zhotovovať keramiku sama, obyčajne zaniesla hlinu svojej matke, aby ju ohmatala a povedala Anite, či je v nej dosť piesku. Čoskoro sa to Anita naučila rozpoznávať sama.

Joe bosými nohami hnetie hlinu a piesok dovedna, kým necíti, že zmes má správnu konzistenciu. Teraz môžu začať robiť keramiku. Nepoužívajú pri tom nijaké formy. Každý kus je jedinečným exemplárom a tvaruje sa rukami. Anita strávi celé hodiny tvarovaním svojho kusa, kým ho odloží nabok, aby vyschol. Keď je napoly suchý a stuhnutý do tej miery, ktorá sa nazýva tvrdosť kože, možno ho ručne zdobiť vyrývaním čiar či vzorov. Potom sa už môže úplne vysušiť, čo podľa vlhkosti prostredia môže trvať asi týždeň. Vtedy je kus pripravený na brúsenie pieskom. Ním sa povrch vyhladí a pripraví na leštenie.

Leštenie sa robí ručne, hladkým riečnym kameňom. Musí byť precízne. Keby sa kus leštil príliš veľa alebo príliš málo, nemal by po vypálení lesk. Keramika sa ničím nenatiera. Je to práve leštenie, čo jej dodáva krásny lesk.

Jedinečný spôsob vypaľovania

A teraz nasleduje posledný úkon: vypaľovanie. Na vypaľovanie si na dvore založia oheň. Tu sa nepoužívajú nijaké vypaľovacie pece. Pec vytvoria tak, že postavia kusy dreva kolmo na zem a navrch pridajú ďalšie drevo, ktoré naukladajú tak, aby tvorilo pec s otvorom na vloženie keramiky. Potom drevo zapália. Zo skúsenosti vedia, kedy má oheň tú správnu teplotu, aby doň mohli vložiť keramiku.

Keď bude keramika vypálená, jej prirodzená farba bude červená. Potom v určitú správnu chvíľu urobí Joe čosi nezvyčajné. Navŕši na oheň konský hnoj! Takto sa farba keramiky zmení na čiernu. Keď sa množstvo kyslíka v peci zníži, červený oxid železa v hline sa chemicky zmení na čierny oxid železa. Samozrejme, podľa pachu môžete vždy zistiť, keď niekto v tejto oblasti vypaľuje čiernu keramiku!

Konečný výrobok je dačo, na čo môžu byť Indiáni hrdí, a veľa ľudí na svete si jeho krásu cení. Pôvodne sa táto keramika používala na praktické účely, napríklad na skladovanie rôznych potravín v domácnosti. V niektorých častiach sveta sa ešte stále takto používa. Ale jeden krásny kus keramiky bude použitý na to, aby krášlil náš domov a hrdo hlásal, že sme navštívili Santa Clara Pueblo, kde sa ešte udržiavajú starobylé tradície amerických Indiánov. — Poslané.

[Obrázky na strane 25]

Vykopávanie kusov hliny veľkosti tehly

Hlina sa tvaruje rukami

Keramika sa vypaľuje v tradičnej peci