Pohroma nezamestnanosti

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

Je kritická v niekoľkých rozvinutých krajinách — ale znepokojuje aj rozvojové štáty. Zaútočila tam, kde sa zdalo, že už neexistuje. Postihuje stovky miliónov ľudí — z ktorých mnohí sú matkami a otcami. Pre dve tretiny Talianov predstavuje „hrozbu číslo jeden“. Vyvoláva nové sociálne choroby. Sčasti je koreňom problémov mnohých mladých ľudí, ktorí sa zaplietli s drogami. Narúša spánok miliónov ľudí a milióny ďalších môže postihnúť kedykoľvek...

„NEZAMESTNANOSŤ je pravdepodobne najrozšírenejším javom, ktorého sa ľudia obávajú v našich dňoch,“ tvrdí Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). „Rozsah a následky tohto javu sú známe,“ píše Komisia Európskych spoločenstiev, ale „vyrovnávať sa s tým je ťažké.“ Ako hovorí jeden odborník, je to „prízrak“, ktorý sa „vracia, aby strašil v uliciach Starého kontinentu“. V krajinách Európskej únie (EÚ) je teraz okolo 20 miliónov nezamestnaných a len v samotnom Taliansku ich v októbri roku 1994 bolo oficiálne 2 726 000. Podľa Padraiga Flynna, člena Komisie Európskej únie, „vyriešenie problému nezamestnanosti je najdôležitejšou sociálnou a ekonomickou úlohou, s ktorou sa stretávame“. Ak ste nezamestnaný alebo vám hrozí strata zamestnania, viete, aké obavy to spôsobuje.

Ale nezamestnanosť nie je len problémom Európy. Postihuje všetky krajiny Ameriky. Nevyhýba sa Afrike, Ázii ani Oceánii. Štáty východnej Európy pocítili jej tlak v nedávnych rokoch. Je pravda, že neútočí všade rovnakým spôsobom. Ale podľa niektorých ekonómov percento nezamestnanosti zostane v Európe a Severnej Amerike ešte dlho oveľa vyššie ako v predchádzajúcich desaťročiach.a A situácia sa „zhoršuje zvyšovaním počtu tých, ktorí sú zamestnaní len čiastočne, a všeobecným úpadkom kvality dostupných zamestnaní,“ poznamenal ekonóm Renato Brunetta.

Neúprosný postup

Jeden po druhom zasahovala nezamestnanosť všetky úseky hospodárstva: ako prvé bolo postihnuté poľnohospodárstvo, keďže vzrástla mechanizácia, ktorá nahradila ľudí; potom priemysel, ktorý bol od sedemdesiatych rokov postihnutý energetickou krízou; a teraz úsek služieb — obchod, vzdelávanie — úsek, ktorý bol považovaný za nezdolateľný. Pred dvadsiatimi rokmi by vzostup nezamestnanosti nad 2 alebo 3 percentá spôsobil veľký poplach. Priemyselné krajiny sa dnes považujú za úspešné, ak sa nezamestnanosť drží pod 5 alebo 6 percentami, a v mnohých rozvinutých krajinách je percento oveľa vyššie.

Medzinárodná organizácia práce (ILO) za nezamestnaného označuje toho, kto je bez práce, ale je pripravený pracovať a aktívne si hľadá prácu. Ale čo ten, kto nemá trvalé zamestnanie na plný úväzok alebo môže pracovať len niekoľko hodín v týždni? Práca na čiastočný úväzok sa v každej krajine posudzuje inak. V niektorých krajinách sú medzi zamestnaných oficiálne započítaní tí, ktorí sú v skutočnosti nezamestnaní. Ťažkosti s určením, kto je skutočne nezamestnaný, sú zapríčinené nedostatočne stanovenými hranicami medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou, a preto štatistiky vystihujú skutočnosť len čiastočne. „Dokonca ani oficiálny počet 35 miliónov nezamestnaných [v krajinách OECD] neodráža úplný počet tých, ktorí nemajú zamestnanie,“ hovorí jedna európska štúdia.

Vysoká cena nezamestnanosti

Ale čísla neodzrkadľujú celú skutočnosť. „Ekonomické a sociálne náklady na nezamestnaných sú obrovské,“ hovorí Komisia Európskych spoločenstiev, a nevyplývajú „len z priamych nákladov na sociálnu podporu nezamestnaných, ale aj zo strát v oblastí daní, na ktoré by prispievali, keby boli zamestnaní.“ A sociálna podpora v nezamestnanosti sa stáva rastúcou ťarchou nielen pre vlády, ale aj pre zamestnaných, ktorí musia platiť vyššie dane.

Nezamestnanosť však nie je len záležitosť údajov a čísel. Ľudia — muži, ženy a mladí každej sociálnej vrstvy — zažívajú osobné tragédie, pretože sú postihnutí touto pohromou. Spolu so všetkými ostatnými problémami týchto „posledných dní“ nezamestnanosť môže spôsobiť obrovskú záťaž. (2. Timotejovi 3:1–5; Zjavenie 6:5, 6) Hlavne pre človeka, ktorého postihla „dlhodobá nezamestnanosť“, teda bol dlhý čas bez práce, a pritom všetko ostatné ostáva nezmenené, je ešte náročnejšie nájsť si zamestnanie. Je smutné, že niektorí už nikdy nemusia dostať prácu.b

Psychológovia zistili, že medzi dnešnými nezamestnanými narastajú psychiatrické a psychologické problémy, ako aj citová nestálosť, pocity sklamania, postupujúca ľahostajnosť a strata sebaúcty. Ak má niekto deti, o ktoré sa musí starať, a stratí zamestnanie, je to hrozná osobná tragédia. Jeho svet sa zrútil. Bezpečnosť zmizla. Niektorí odborníci dnes zaznamenali výskyt „úzkosti z očakávania“, ktorá súvisí s možnosťou straty zamestnania. Takáto úzkosť môže vážne ovplyvniť vzťahy v rodine, ba môže mať aj tragickejšie následky, ako to naznačujú samovraždy nezamestnaných v nedávnej dobe. A navyše, problém preniknúť na trh práce patrí medzi pravdepodobné príčiny násilia a sociálneho odcudzenia sa mladých ľudí.

‚Väzni zvráteného systému‘

Časopis Prebuďte sa! uskutočnil rozhovor s viacerými ľuďmi, ktorí stratili zamestnanie. Päťdesiatročný Armando povedal, že preňho to znamenalo „vidieť zmarenú námahu 30 rokov práce, nutnosť začať odznova“ a pocit, „akoby bol väzňom zvráteného systému“. Francescovi ‚sa zdalo, akoby sa svet naňho zrútil‘. Stefano „cítil hlboké sklamanie zo súčasného systému života“.

Na druhej strane Luciano, ktorého prepustili z jednej významnej talianskej automobilovej spoločnosti, kde pracoval takmer 30 rokov ako technický vedúci, „bol nahnevaný a cítil sa podvedený, keď videl, že jeho úsilie, svedomitosť a spoľahlivosť počas mnohých rokov práce sa nepovažujú za nič“.

Predpovede a sklamania

Niektorí ekonómovia očakávali úplne iné scenáre. V roku 1930 ekonóm John Maynard Keynes optimisticky predpovedal „prácu pre všetkých“ v nasledujúcich päťdesiatich rokoch a desaťročia bola plná zamestnanosť považovaná za dosiahnuteľný cieľ. V roku 1945 Charta Organizácie Spojených národov stanovila ako cieľ rýchlo dosiahnuť úplnú zamestnanosť. Len donedávna prevládal názor, že pokrok bude znamenať zamestnanie a menej hodín práce pre všetkých. Avšak veci sa neobrátili týmto smerom. Vážna kríza posledného desaťročia spôsobila „najhoršiu celosvetovú krízu zamestnanosti od veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch“, hovorí ILO. V Južnej Afrike je najmenej 3,6 milióna ľudí bez práce, z čoho je asi 3 milióny černochov. Dokonca aj Japonsko — kde bolo v roku 1994 viac ako dva milióny nezamestnaných — je v kríze.

Prečo je pohroma nezamestnanosti taká rozšírená? Aké riešenia boli navrhované na jej odstránenie?

[Poznámky pod čiarou]

[Mapa na stranách 2, 3]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Kanada – 9,6 percenta

USA – 5,7 percenta

Kolumbia – 9 percent

Írsko – 15,9 percenta

Španielsko – 23,9 percenta

Fínsko – 18,9 percenta

Albánsko – 32,5 percenta

Južná Afrika – 43 percent

Japonsko – 3,2 percenta

Filipíny – 9,8 percenta

Austrália – 8,9 percenta

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps™ copyright © 1993 Digital Wisdom, Inc.