Pomsta mikróbov

V DVADSIATOM storočí lekárska veda dosiahla úžasný pokrok. Tisíce rokov bolo ľudstvo prakticky bezmocné proti ranám v podobe smrtonosných mikróbov. Veci sa začali meniť v polovici tridsiatych rokov, keď vedci objavili sulfanilamid, čo bola prvá látka, ktorá mohla premôcť baktérie bez vážneho ublíženia infikovanej osobe.a

V ďalších rokoch vedci vynašli nové silné lieky na boj s infekčnými chorobami — chlorochín proti malárii a antibiotiká na zdolanie zápalu pľúc, šarlachu a tuberkulózy. Od roku 1965 vyvinuli viac ako 25 000 rôznych antibiotických výrobkov. Mnohí vedci dospeli k záveru, že bakteriálnych chorôb sa už netreba obávať a ani ich netreba podrobovať výskumu. Napokon, načo študovať choroby, ktoré už čoskoro nebudú existovať?

V rozvinutých krajinách sveta nové vakcíny výrazne znížili počet obetí osýpok, mumpsu a rubeoly. V roku 1955 sa začala rozsiahla kampaň s vakcínou proti detskej obrne a bola taká úspešná, že prípady tohto ochorenia vo východnej Európe a Severnej Amerike prudko klesli zo 76 000 v tom roku na menej než 1000 v roku 1967. Kiahne, závažná smrteľná choroba, boli vyhladené na celom svete.

V tomto storočí bol takisto vynájdený elektrónový mikroskop, ktorý je taký silný, že umožňuje vedcom vidieť vírusy miliónkrát menšie než ľudský necht. Spolu s ďalším technickým pokrokom umožnili také mikroskopy porozumieť infekčným chorobám a bojovať s nimi ako nikdy predtým.

Víťazstvo sa zdalo isté

Na základe týchto objavov mala lekárska obec úplnú dôveru. Mikróby infekčných chorôb hynuli pod zbraňami modernej medicíny. Víťazstvo vedcov nad mikróbmi bude istotne rýchle, rozhodné, úplné! Ak aj nebola liečba určitej choroby ešte dostupná, čoskoro bude.

Už v roku 1948 sa štátny tajomník Spojených štátov George C. Marshall chválil, že víťazstvo nad všetkými infekčnými chorobami je blízko. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) o tri roky nato vyhlásila, že ázijská malária čoskoro „nebude vážnou chorobou“. Viera, že doba moru a nákaz je za nami, bola v polovici šesťdesiatych rokov taká rozšírená, že americký hlavný predstaviteľ pre záležitosti zdravotníctva Wiliam H. Stewart povedal zdravotníckym pracovníkom, že je čas zatvoriť dvere za infekčnými chorobami.

Návrat starých chorôb

V žiadnom prípade však nebol čas zatvoriť dvere za infekčnými chorobami. Mikróby nezmizli z planéty len preto, že veda vynašla lieky a vakcíny. Známe smrtiace mikróby ani zďaleka neboli porazené, ale s veľkou prudkosťou sa vrátili! A navyše, vynorili sa ďalšie smrtiace mikróby — mikróby, ktoré predtým lekári nepoznali. Teda tak staré, ako aj nové mikróby vyčíňajú, ohrozujú, trápia alebo zabíjajú nespočítateľné milióny ľudí na celej zemi.

Smrteľné choroby, o ktorých sme si mysleli, že sú pod kontrolou, sa opäť vynorili a sú smrtonosnejšie než kedykoľvek predtým a je ťažšie liečiť ich liekmi. Jedným príkladom je tuberkulóza (tbc). WHO nedávno skonštatovala: „Od roku 1944 sa v Japonsku, v Severnej Amerike a v Európe vo veľkom používali lieky proti tbc na výrazné zníženie prípadov tohto ochorenia a následnej smrti. V menej rozvinutých krajinách sa však programy na kontrolu tbc zanedbali... čo spôsobilo, že choroba sa vrátila do bohatých krajín v nebezpečnejších formách, odolných proti mnohým liekom.“ Dnes tbc, zvyčajne zapríčinená baktériami prenášanými vzduchom, ktoré sa usádzajú v pľúcach, zabíja každý rok asi tri milióny ľudí — vyše 7000 denne. Do roku 2005 by sa počet obetí mohol zvýšiť až na štyri milióny ročne.

Na vzostupe sú aj ďalší bývalí zabijaci. Cholera je teraz rozšírená v mnohých častiach Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky; sužuje a zabíja rastúci počet ľudí. V Ázii sa objavil úplne nový druh.

Výskyt horúčky dengue, ktorú rozširuje komár Aëdes aegypti, takisto prudko stúpa; momentálne ohrozuje 2,5 miliardy ľudí vo viac ako 100 krajinách na celom svete. V päťdesiatych rokoch sa objavila nová smrtonosná hemoragická forma tejto choroby a rozšírila sa po celých trópoch. Odhaduje sa, že ročne zabije asi 20 000 ľudí. Ako je to u väčšiny vírusových ochorení, neexistuje žiadna vakcína na ochranu pred touto chorobou ani liek na jej liečenie.

Na maláriu, o ktorej veda dúfala, že ju vyhladí, teraz zomiera asi dva milióny ľudí ročne. Je stále ťažšie zabiť parazity malárie, ako aj komáre, ktoré ju prenášajú.

Ničivé nové choroby

Zrejme najznámejšia z nových chorôb, ktoré sa nedávno objavili a sužujú ľudstvo, je smrtonosný aids. Túto neliečiteľnú chorobu spôsobuje vírus, ktorý poznáme asi len dvanásť rokov. Do konca roku 1994 bolo však týmto vírusom infikovaných asi 13 až 15 miliónov ľudí na celom svete.

Medzi predtým nepoznané infekčné choroby patrí aj hantavírusový pľúcny syndróm. Objavil sa na juhozápade Spojených štátov, prenášajú ho poľné myši a polovica zaznamenaných prípadov bolo smrteľných. V Južnej Amerike sa vyskytli dva druhy hemoragickej horúčky — obidva nové a smrteľné. Objavili sa aj ďalšie strašné choroby — vírusy sú pomenované nezvyčajnými, exotickými menami — Lassa, Rift Valley, vírus horúčky Oropouche, Rocio, Q. Guanarito, venezuelská konská encefalitída (VEE), opičie kiahne (monkeypox), Chikungunya, Mokola, Duvenhage, LeDantec, vírus horúčky Kyasanurského lesa, vírus lesa Semliki (the Semliki Forest agent), vírus krymsko-konžskej hemoragickej horúčky, O’nyongnyong, Sindbis, vírus marburskej choroby, Ebola.

Prečo sa objavujú nové choroby?

Prečo je také ťažké zničiť smrtiace mikróby, keď moderná lekárska veda má všetko to poznanie a prostriedky? Jedným dôvodom je vzrastajúci pohyb dnešnej spoločnosti. Moderná doprava môže spôsobiť, že miestna epidémia sa rýchlo stane epidémiou celosvetovou. Doprava prúdovými lietadlami uľahčuje prenos smrtonosnej choroby, ktorá je vnútri infikovanej osoby, z jednej časti sveta do ktorejkoľvek inej časti v priebehu niekoľkých hodín.

Druhý faktor, ktorý podporuje šírenie mikróbov, je prudký nárast svetovej populácie — a to hlavne v mestách. Prirodzene, v mestách vzniká odpad. Odpad obsahuje plastikové obaly a pneumatiky naplnené čerstvou dažďovou vodou. V trópoch sa následkom toho rozmnožia komáre, ktoré sú nositeľmi smrteľných chorôb, ako je malária, žltá zimnica a dengue. Okrem toho, tak ako husto vysadený les napomáha šírenie ohňa palivom, aj vysoká hustota obyvateľov vytvára ideálne podmienky na rýchle šírenie tuberkulózy, chrípky a iných chorôb prenášaných vzduchom.

Tretím dôvodom návratu mikróbov sú zmeny v ľudskom správaní. Mikróby, ktoré sú prenášané pohlavne, prekvitajú a šíria sa ako následok pestovania sexuálnych vzťahov s viacerými partnermi, čo je rozšírené v nebývalej miere a charakteristické pre neskoršiu časť 20. storočia. Rozšírenie aidsu je len jedným príkladom.b

Štvrtým dôvodom, prečo je také ťažké zničiť smrtiace mikróby, je to, že ľudia narušili džungľu a dažďové pralesy. Autor Richard Preston vo svojej knihe The Hot Zone (Tropické pásmo) uvádza: „Zdá sa, že vznik aidsu, Eboly a mnohých ďalších chorôb, ktoré majú pôvod v dažďových pralesoch, je prirodzeným následkom ničenia tropickej biosféry. Nové vírusy sa vynárajú z ekologicky narušených častí zeme. Mnohé pochádzajú z narušených okrajov tropických dažďových pralesov... Tropické dažďové pralesy sú obrovskými zásobárňami života planéty, pretože sa tu nachádza väčšina druhov rastlín a zvierat na svete. Dažďové pralesy sú tiež najväčšími zásobárňami vírusov, keďže všetky živé veci sú nositeľmi vírusov.“

Ľudia tak prišli do bližšieho kontaktu s hmyzom a teplokrvnými živočíchmi, v ktorých sa vírusy neškodne zdržiavali, rozmnožovali a zomierali. Ale keď vírus „preskočí“ zo zvieraťa na človeka, môže sa stať smrtonosným.

Obmedzenia lekárskej vedy

Ďalšie dôvody, prečo sa infekčné choroby vracajú, súvisia so samotnou lekárskou vedou. Mnohé baktérie teraz vzdorujú antibiotikám, ktoré ich predtým usmrcovali. Iróniou je, že antibiotiká samy napomohli k tejto situácii. Ak napríklad antibiotiká usmrtia len 99 percent škodlivých baktérií infikovanej osoby, to jedno percento, ktoré prežilo a odolalo antibiotikám, môže teraz rásť a množiť sa ako silný druh buriny na čerstvo zoranom poli.

Pacienti zhoršujú tento problém, keď nedoberú antibiotiká tak, ako im to predpísal lekár. Možno prestanú užívať tabletky, hneď ako sa začnú cítiť lepšie. Zatiaľ čo tie najslabšie mikróby boli možno usmrtené, tie najsilnejšie prežívajú a v tichosti sa rozmnožujú. O niekoľko týždňov sa choroba opäť objaví, ale teraz je už ťažšie, ak nie nemožné, liečiť ju liekmi. Keď tento druh mikróbov odolný proti liekom napadne iných ľudí, nastáva vážny všeobecný zdravotný problém.

Odborníci WHO nedávno uviedli: „Odolnosť [proti antibiotikám a ďalším protimikrobiálnym prostriedkom] má v mnohých krajinách epidemické rozmery a odolnosť proti mnohým liekom prakticky nenecháva lekárom žiaden priestor na liečbu vzrastajúceho počtu chorôb. Odhaduje sa, že len v nemocniciach sa na celom svete každý deň objaví jeden milión bakteriálnych infekcií a väčšina z nich je odolná proti liekom.“

Krvné transfúzie, ktoré sa od druhej svetovej vojny čoraz viac používajú, takisto prispeli k rozšíreniu infekčných ochorení. Napriek snahe vedcov ochrániť krv pred smrtiacimi mikróbmi krvné transfúzie významne prispeli k rozšíreniu hepatitíd, cytomegalovírusov, baktérií odolných proti antibiotikám, malárie, žltej zimnice, Chagasovej choroby, aidsu a mnohých ďalších strašných chorôb.

Situácia dnes

Napriek tomu, že lekárska veda v tomto storočí zaznamenala prudký nárast poznania, je tu ešte mnoho záhad. C. J. Peters študuje nebezpečné mikróby v Centrách pre kontrolu chorôb, najznámejšom americkom verejnom zdravotníckom laboratóriu. V interview v máji roku 1995 v súvislosti s Ebolou povedal: „Nevieme, prečo je pre človeka taká zhubná, a nevieme, čo robí [alebo] kde je, keď nespôsobuje tieto epidémie. Nemôžeme to zistiť. Nejestvuje nijaký iný druh vírusu... o ktorom by sme vedeli tak málo.“

Aj keď na boj s chorobou sú tu užitočné lekárske vedomosti, lieky a vakcíny, ich použitie pre tých, čo to potrebujú, si vyžaduje peniaze. Milióny ľudí žije v chudobe. Informačný materiál WHO s názvom World Health Report 1995 konštatuje: „Bieda je hlavný dôvod, prečo deti nie sú očkované, prečo nie je zabezpečená čistá voda a hygienické opatrenia, prečo nie sú dostupné lieky a iné liečebné prostriedky... Každý rok zomrie v rozvojovom svete 12,2 milióna detí mladších ako 5 rokov, väčšina z nich z dôvodov, ktorým by sa dalo zabrániť len niekoľkými americkými centmi na dieťa. Zomierajú väčšinou preto, lebo svet je ľahostajný, ale v prvom rade preto, lebo sú chudobné.“

Do roku 1995 boli infekčné choroby a parazity najväčšími svetovými zabijakmi ukončujúcimi život 16,4 milióna ľudí každý rok. Je smutné, že nespočítateľné milióny ľudí žijú v podmienkach, ktoré sú ideálne pre objavenie sa a rozšírenie smrtiacich mikróbov. Pouvažujme nad žalostnou situáciou dnes. Vyše miliardy ľudí žije v úplnej biede. Polovica obyvateľstva sveta nemá pravidelný prístup k lekárskemu ošetreniu a potrebným liekom. Na uliciach znečistených veľkomiest sa potulujú milióny opustených detí, z ktorých si mnohé pichajú drogy a vykonávajú prostitúciu. Milióny utečencov chradnú v táboroch bez hygieny uprostred cholery, dyzentérie a ďalších chorôb.

V boji medzi človekom a mikróbom sú okolnosti stále priaznivejšie naklonené mikróbu.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

„Odhaduje sa, že len v nemocniciach sa na celom svete každý deň objaví milión bakteriálnych infekcií a väčšina z nich je odolná proti liekom.“

[Rámček na strane 7]

Keď sa mikróby bránia

Malé mikróby, známe ako baktérie, „vážia len 0,00000000001 gramu. Vráskavec ozrutný váži asi 100 000 000 gramov. Predsa však môžu baktérie veľrybu usmrtiť.“ — Bernard Dixon, 1994.

Medzi najobávanejšie baktérie v nemocniciach patrí druh Staphylococcus aureas, odolný proti liekom. Tieto druhy postihujú chorých a slabých ľudí, spôsobujú smrteľné infekcie krvi, zápal pľúc a toxický šok. Podľa jedného prepočtu stafylokok usmrtí v Spojených štátoch asi 60 000 ľudí každý rok — viac ako zomrie pri dopravných nehodách. Počas niekoľkých rokov sa tieto druhy baktérií stali také odolné proti antibiotikám, že od roku 1988 bol iba jeden druh antibiotík proti nim účinný, a to vankomycín. Avšak čoskoro sa na celom svete začali objavovať správy o druhu odolnom proti vankomycínu.

Dokonca aj vtedy, keď antibiotiká majú očakávaný účinok, môžu nastať problémy. V polovici roku 1993 išla Joan Rayová v Spojených štátoch do nemocnice na bežnú operáciu. Predpokladala, že o niekoľko dní bude doma. Namiesto toho musela zostať v nemocnici 322 dní hlavne preto, lebo po operácii dostala infekciu. Lekári bojovali proti infekcii veľkými dávkami antibiotík, aj vankomycínu, ale mikróby odolávali. Joan hovorí: „Mala som bezvládne ruky i nohy... Ba nemohla som si ani vziať knihu a čítať si ju.“

Lekári sa snažili zistiť, prečo po mesiacoch liečby antibiotikami je Joan stále chorá. V laboratóriu sa ukázalo, že okrem stafylokoka mala Joan vo svojom organizme ďalší druh baktérie — enterokok odolný proti vankomycínu. Ako už naznačuje názov, tejto baktérii vankomycín neublížil, ba zdalo sa, že je imúnna proti všetkým ostatným antibiotikám.

Potom lekári zistili niečo, čo ich ohromilo. Baktérie nielenže odolávali liekom, ktoré ich mali usmrtiť, ale v protiklade s tým, čo lekári očakávali, v skutočnosti využívali vankomycín, aby zostali nažive! Joanin lekár, odborník na infekčné ochorenia, povedal: „Tieto [baktérie] potrebujú vankomycín na rozmnožovanie, a ak ho nemajú, nerastú. Takže v určitom zmysle používajú vankomycín ako potravu.“

Keď lekári prestali dávať Joan vankomycín, baktérie zahynuli a Joanino zdravie sa zlepšilo.

[Obrázok na strane 8]

Ak pacienti neužívajú antibiotiká správne, mikróbom sa dobre darí

[Obrázok na strane 9]

Smrtiace vírusy sa rozširujú krvnými transfúziami