Hazardné hry si získavajú nových hráčov: mládež!

KRÚTITE neveriaco hlavou nad tým, ako hlboko uviazli dospelí ľudia, muži i ženy, vo svojej závislosti od hazardných hier? Zastavuje sa vám rozum pri čítaní o tom, ako sa dospelí hazardní hráči pre hazard vzdávajú svojho celoživotného úsilia a výsledkov — zamestnania, obchodu, rodiny, a niektorí aj života? Dokážete pochopiť uvažovanie zrelého, vzdelaného muža, ktorý po výhre 1,5 milióna dolárov pokračoval v hazardnej hre, kým v tú istú noc neprehral 7 miliónov? V mnohých prípadoch je to chamtivosť, honba za unikajúcim dolárom. Až príliš často je to však vzrušenie zo samotnej hazardnej hry.

Keď ste rodičmi a máte malé deti, utešuje vás myšlienka, že hazard je hrou zrelých dospelých ľudí? Potom sa opäť zamyslite. Uvažujte o mladých nováčikoch čakajúcich v zálohe — alebo už hrajúcich v herni. Fakty vás možno ohromia.

Nedávno sa v novinách a časopisoch objavili takéto titulky článkov: „Je veľmi pravdepodobné, že hazardné hry budú neresťou deväťdesiatych rokov medzi dospievajúcimi.“ „Viac mladých je posadnutých hazardnými hrami.“ „Kokaín 90. rokov: Deti posadnuté hazardnými hrami.“ „Môj syn nemôže prestať s hazardnými hrami.“

Teraz si prečítajte podtitulky. „Úrady obviňujú z problému rastúceho šírenia sa hazardných hier hranie sponzorované štátom a cirkvou,“ napísali jedny noviny. „Stávkovanie je dnes ovplyvniteľným mladým ľuďom dostupnejšie než kedykoľvek predtým. A odborníci varujú, že viac ako 90 percent náruživých hazardných hráčov z radov dospelých si osvojilo tento návyk skôr, než mali 14 rokov,“ uviedli noviny. „Väčšina hazardných hráčov obyčajne začínala s hazardom približne v 14 rokoch. Teraz vidíme, ako veková hranica klesá na 9 alebo 10 rokov,“ povedala jedna výskumníčka. „Prečo? Lebo majú na to príležitosť,“ dodala. „Deti... sú všade bombardované reklamami na hazardné hry. Je to spoločensky prijateľné vzrušenie.“ „Rýchle sa to zhoršuje,“ povedal hovorca skupiny nazvanej Anonymní hazardní hráči. „Stále mladšie deti začínajú hrať, a tak sa ich do osídla hazardu dostáva viac než kedykoľvek predtým.“

Podľa prieskumu v jednom americkom štáte bolo medzi dospievajúcimi hazardnými hráčmi približne 3,5 percenta potenciálnych náruživých hráčov; v prípade ďalších 9 percent bola pravdepodobnosť, že sa stanú „vysoko rizikovými“ hazardnými hráčmi ochotnými obetovať všetko. „Čísla ukázali, že medzi mladými je všeobecne vyššie percento hazardných hráčov než medzi dospelými,“ povedal William C. Phillips, koordinátor poradenskej služby na jednej americkej fakulte. „Asi tak v nasledujúcom desaťročí budeme čeliť väčším problémom v súvislosti s hazardnými hrami medzi mládežou než s užívaním drog — najmä s užívaním zakázaných drog,“ povedal ďalší poradca. Profesor Henry Lesieur viedol prieskum medzi študentmi nižších a vyšších stredných škôl. Noviny The Los Angeles Times oznámili, že „jeho zistenia sa zarážajúco podobajú prieskumu uskutočnenému medzi študentmi vysokých škôl: percento teenagerov klasifikovaných ako ‚patologickí‘ alebo ‚náruživí‘ hráči — ľudia, ktorí úplne stratili kontrolu nad svojím hráčskym návykom — sa pohybuje v celom národe priemerne okolo 5 % populácie dospievajúcich“.

Terapeuti sa zhodujú v tom, že im nerobí starosti počet mladých hazardných hráčov, ale skôr „postoj detí, rodičov a dokonca pedagógov k hazardným hrám medzi teenagermi... Veľa detí a ich rodičov považuje hazardné hry za ‚neškodné rozptýlenie‘ s podstatne menšími následkami, než sú následky užívania drog a alkoholu, či následky násilia alebo promiskuity.“ No poradca v oblasti správania Durand Jacobs varoval, že hazardné hry môžu mladých priviesť k zločinom, k chodeniu poza školu a k túžbe ľahko prísť k peniazom.

Uvažujte napríklad o jednom stredoškolskom študentovi, ktorý začal s hazardnými hrami ako veľmi mladý. Keď chodil do školy, veľa vyučovacích hodín strávil hraním hazardných hier s ďalšími študentmi. Keď prehral a minul vreckové, kradol z peňazí, ktoré študenti dávali na potravinové balíčky pre rodiny v núdzi. Dúfal, že hraním s ukradnutými peniazmi kúpi späť televízor patriaci jeho rodine a ónyxový prsteň, veci, ktoré dal do záložne, aby vyplatil dlhy z predchádzajúcich hazardných hier. Ešte kým chodil do deviatej triedy, strávil už 20 dní v nápravnom ústave za krádež 1500 dolárov a náruživo hral poker s dolárovým vkladom a 5-dolárový biliard. „Keď som bol starší, sumy sa zvyšovali,“ povedal. Zakrátko už okrádal susedov, aby vyplatil dlhy z hazardných hier. Jeho matka bola zúfalá. Hráčom narkomanom sa stal už vo veku 18 rokov.

Sociológovia hovoria, že v Anglicku sú zákony proti hazardným hrám také mierne, že dovoľujú deťom hrať na hracích automatoch. Na letiskách a v pasážach množstvo detí financuje svoj návyk okrádaním rodičov a drobnými krádežami v obchodoch.

„Medzi mládežou na nižších i vyšších stredných školách a v internátoch sú najpopulárnejšou a najrýchlejšie sa šíriacou formou hazardných hier športové stávky medzi samotnými [študentmi], niekedy podporované miestnymi bookmakermi,“ povedal D. Jacobs. „Odhadujem, že je iba veľmi málo stredoškolských internátov, ktoré nemajú dobre zorganizované športové stávky o vysoké ceny.“ K tomu možno pripočítať kartové hry, lotérie a kasína, kam dovolia mnohým mladým vstúpiť, lebo vyzerajú starší, než sú v skutočnosti.

„Jedným faktom, ktorý treba zdôrazniť, je,“ povedal pán Jacobs, „že väčšina ľudí sa stala náruživými hráčmi preto, že keď ako teenageri začínali, vyhrávali.“ „‚Drvivá väčšina‘ mladých ľudí, povedal, sa dostala k hazardným hrám prostredníctvom rodičov alebo známych, ktorí to považovali za zábavu a hru,“ pokračujú noviny The Los Angeles Times. Aj ďalší poradca v súvislosti se zneužívaním omamných látok hovorí: „Rodičia sa musia pozerať na hranie ako na ten istý starý problém, ktorý mali s alkoholom a drogami. Ja si myslím, že čím viac sa hazardné hry budú šíriť, tým viac bude nových hráčov narkomanov.“ Odborníci, ktorí liečia hráčov narkomanov, hovoria, že je to práve tak ako pri drogách a alkohole: keď mladí prepadnú návyku na hazardné hry, stále viac ich svoj návyk financuje krádežami, priekupníctvom s drogami a prostitúciou. Rodičia možno považujú hazardné hry za „zábavu a hru“, ale policajní úradníci nie.

„U detí, ktoré prepadli hracím automatom... sa prejavujú všetky škodlivé črty dospelých náruživých hráčov. Mladí, ktorí prepadli návyku na tieto hracie automaty, pravdepodobne začínali hrať vo veku 9 alebo 10 rokov. Utrácajú svoje vreckové, peniaze na obedy v škole a malé sumy peňazí, ktoré nájdu v domácnosti. O rok či o dva chlapci začínajú kradnúť. Najprv predajú všetko zo svojej izby — hokejky, knihy, dokonca cenné veci, ako je magnetofón; ostatné deti zistia, že aj ich hračky zmizli. Nič v dome nie je bezpečné. Jeden reportér si vypočul zúfalé matky, ktoré zhromaždili svoje cennosti do jednej izby, aby ich uchránili pred krádežou, alebo mali kabelky schované pod vankúšom, keď išli spať. Takéto zúfalé matky nechápu ani o trochu viac, čo sa to stalo s ich potomstvom, než hniezdiace vtáky, ktoré okradne kukučka. Deťom sa vždy dajako podarí niekde niečo ukradnúť. Keď majú 16 rokov, na dvere zaklope polícia.“ — Easy Money: Inside the Gambler’s Mind (Ľahko nadobudnuté peniaze: Myslenie hazardného hráča) od Davida Spaniera.

Ako bolo ukázané v týchto článkoch, veľa dospelých i mladých ľudí sa dostáva k hazardným hrám prostredníctvom svojich cirkví — cez bingo, lotérie a tak ďalej. Mali by náboženské inštitúcie a ich vodcovia, ktorí tvrdia, že sú nasledovníkmi Krista, podporovať hazardné hry v akejkoľvek forme? Mali by k nim povzbudzovať a navádzať na ne? Určite nie! Hazardné hry so všetkými svojimi stránkami pôsobia na jednu z najhorších ľudských vlastností, na túžbu dostať niečo zadarmo, alebo, otvorenejšie povedané, na chamtivosť. Tí, ktorí ju podporujú, povzbudzujú ľudí veriť, že je správne mať úžitok z toho, že iní strácajú. Podporoval by Ježiš takú činnosť, ktorá prináša rozvrat rodiny, hanbu, zhoršené zdravie a zničený život? Nikdy! Božie inšpirované Slovo skôr vysvetľuje, že chamtiví ľudia nezdedia Božie Kráľovstvo. — 1. Korinťanom 6:9, 10.

Rodičia musia od raného veku učiť svoje deti, že každá forma hazardných hier je nesprávna. Nemali by ich považovať za zábavu a hru, ale skôr za začiatok lenivosti, luhania, podvádzania a nečestnosti. V mnohých mestách boli na pomoc hráčom vytvorené rôzne programy, ako napríklad Anonymní hazardní hráči. No ak máte problém, ešte dôležitejšie je hľadať inšpirovanú radu obsiahnutú v Božom Slove, v Biblii. Niektorí, čo pomýšľali na samovraždu, hovoria, že za svoj život vďačia tomu, že sa takej inšpirovanej rady držali.

Je zaujímavé, že Jehovovi svedkovia pomohli mnohým ľuďom, ktorí sa chytili do osídla náruživého hrania, aby sa z neho oslobodili. Jeden bývalý náruživý hráč napísal, že po mnohých rokoch, keď bol zapletený do rôznych nerestí vrátane hlbokej závislosti od hazardných hier, „nastali v mojom správaní okamžité a výrazné zmeny, keď som spolu s priateľkou začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Hazardné hranie bolo silným návykom, a ako sa ukázalo, ovládnuť tento návyk bolo najťažšie. S Jehovovou pomocou a s podporou mojej priateľky — spolu so štúdiom, modlitbou a rozjímaním, najmä o Božom názore na chamtivosť — sa mi podarilo hráčsky návyk ovládnuť a spolu s priateľkou, ktorá je teraz už 38 rokov mojou manželkou, sme oddali svoj život Jehovovi. Hoci sme slúžili tam, kde bola väčšia potreba zvestovateľov, a roky celým časom, a ja som slúžil ako cestujúci zástupca spoločnosti Watchtower, moja závislosť je ešte stále tu a ovládam ju iba s Jehovovou pomocou a vedením.“

Ak je hranie hazardných hier aj vaším problémom, môžete sa z tejto závislosti vymaniť? Môžete, ak budete naďalej využívať Božiu pomoc a ponúkať ju iným, ktorí ju azda potrebujú.

[Zvýraznený text na strane 9]

Zanedlho budeme mať viac problémov s mladými hazardnými hráčmi než s drogami

[Zvýraznený text na strane 11]

Chamtiví ľudia nezdedia Božie Kráľovstvo

[Rámček na strane 10]

V katolíckom kostole v Las Vegas radi prijmú aj hracie žetóny

Návštevníci kostola Najsvätejšieho Vykupiteľa často žiadajú kňaza: „Otče, pomodlili by ste sa za mňa, aby som vyhral?“

Milióny ľudí zo všetkých kútov sveta každoročne navštívia Las Vegas v Nevade (USA), aby pokúšali pani Šťastenu. V príjemne osvetlenej svätyni tohto rímskokatolíckeho kostola, kde pri stenách stoja sochy narodenia Krista, poslednej večere a ukrižovania, sa zisky z hazardných hier používajú aj v kostolných laviciach: veriaci dávajú do misiek na zbierky hracie žetóny.

„Sem-tam nájdeme v niektorej z misiek 500-dolárový žetón,“ povedal otec Leary so slabým írskym prízvukom.

Rímskokatolícky kostol nachádzajúci sa na triede Las Vegas slúžil ctiteľom už desaťročia, no keď boli v južnej časti triedy postavené štyri hotely s najväčšími kasínami na svete — MGM Grand, Luxor, Excalibur a Tropicana — hneď vo vedľajšom bloku domov bol postavený kostol Najsvätejšieho Vykupiteľa.

Keď sa kňaza spýtali prečo, odpovedal: „Prečo nie? Kostol je tam, kde sú aj ľudia.“

A je aj tam, kde sú peniaze. Tak prečo nie?

[Obrázok na strane 9]

Hazardné hry vedú k zlej spoločnosti