Náruživí hráči vždy prehrávajú

„NÁRUŽIVÉ hranie hazardných hier je chorobou, tak ako je chorobou alkoholizmus a drogová závislosť,“ vyhlásil profesor Jean Ades z Francúzska. „Je to narkománia bez drogy,“ povedal, a „stále viac ľudí zisťuje, že tomuto návyku prepadli.“ Aj keď náruživí hráči utratia veľké sumy peňazí, často sú čoraz posadnutejší potrebou nahradiť straty ďalším hraním. „Väčšina prehrávajúcich sa rýchle prenesie cez sklamanie. Ale u niektorých je nutkanie hrať také neovládateľné, že im môže zničiť život,“ napísal jeden francúzsky novinár. „Pokračujú v hraní, stále si sľubujúc, že sa svojho návyku zbavia, no ten ich vždy premôže. Sú to narkomani hazardných hier.“

Jeden hráč z Južnej Afriky sa priznal: „Ak ste narkomanom hazardných hier a posadíte sa k rulete alebo za kartársky stôl, potom vám už na ničom inom nezáleží. V žilách vám stúpa adrenalín a stavíte aj posledný cent na ďalšie otočenie rulety alebo na ďalšie kolo v kartách... Čerpám zo svojich rezerv adrenalínu, a tak môžem zostať hore niekoľko dní a nocí v jednom ťahu, pozorujúc karty a čísla a čakajúc na tú večne unikajúcu supervýhru.“ Potom zakončil slovami: „Takých, ako som ja, čo nemôžu prestať pri niekoľkých stovkách randov, ba ani pri tisícoch, je veľa. Budeme pokračovať v hre, kým neutratíme všetko a kým svoje rodinné vzťahy nezničíme natoľko, že sa už nedajú napraviť.“

Henry R. Lesieur, profesor sociológie na Univerzite St. John’s v New Yorku napísal, že túžba po hazardnej hre, bez ohľadu na výhru či prehru, je taká intenzívna, „že veľa hráčov sa aj niekoľko dní zaobíde bez spánku, bez jedla, a dokonca aj bez toho, aby išli na toaletu. Sú takí zaujatí hazardom, že všetko ostatné je odsunuté bokom. V období očakávania pociťujú ‚opojenie‘, zvyčajne charakterizované vlhkými dlaňami, rýchlym tepom a zvieraním žalúdka.“

Jeden bývalý náruživý hráč pripúšťa, že hnacou silou jeho dlhotrvajúceho návyku nebola výhra, ale skôr „opojenie“, vzrušenie zo samotného hrania. „Hazardné hry vyvolávajú mimoriadne silné emócie,“ povedal. „Keď sa koleso rulety otáča, keď čakáte na to, aby vás Šťastena vypočula, prežívate chvíle, keď vám myšlienky víria a vy takmer omdlievate.“ André, hazardný hráč z Francúzska, s tým súhlasí: „Keď ste stavili na koňa 10 000 frankov a do cieľa zostáva posledných 100 metrov, niekto by vám mohol povedať, že vaša manželka či matka zomrela, a vy by ste na to vôbec nedbali.“

André opisuje, ako dokázal hrať dokonca aj po veľkých prehrách. Požičiaval si peniaze v bankách, od priateľov a od úžerníkov na prehnane vysoké úroky. Kradol šeky a falšoval poštové vkladné knižky. V kasínach balamutil osamelé ženy a potom zmizol s ich kreditnými kartami. „Vtedy sa už André nestaral, či bude niekedy schopný dať do poriadku katastrofálny stav svojich financií. Jeho potulky po herniach boli podnecované výlučne jeho posadnutosťou,“ napísal francúzsky novinár. Začal sa dopúšťať zločinov a bol poslaný do väzenia. Jeho manželstvo stroskotalo.

V mnohých prípadoch pokračujú náruživí hráči, podobne ako drogovo závislí a alkoholici, s hazardnými hrami aj vtedy, keď prídu o zamestnanie, obchod, zdravie a nakoniec aj o rodinu.

Mnohé mestá vo Francúzsku nedávno povolili hazardné hry. Tam, kde iné obchody neuspeli, záložniam idú obchody vynikajúco. Majitelia hovoria, že hráči často utratia všetky peniaze a vymenia prstene, hodinky, oblečenie a iné cennosti za peniaze na benzín, aby sa dostali domov. V niektorých pobrežných mestách Spojených štátov boli otvorené nové záložne, a niekedy možno nájsť tri, štyri i viac vedľa seba.

Niektorí hráči sa dali na cestu zločinu, aby mohli vo svojom návyku pokračovať. Podľa profesora Lesieura doterajšie štúdie „odhalili širokú škálu protizákonnej činnosti páchanej náruživými hráčmi... falšovanie šekov, sprenevery, krádeže, lúpeže, ozbrojené prepady, prijímanie stávok, podvody, organizovanie podvodných hier a predaj kradnutých vecí“. Pripočítať k nej možno aj zločiny duševne pracujúcich, keď hazardní hráči okrádajú svojich zamestnávateľov. Podľa Gerryho T. Fulchera, riaditeľa Inštitútu pre vzdelávanie a liečbu náruživých hráčov, 85 percent z tisícov zistených hráčov narkomanov priznalo, že okrádajú svojich zamestnávateľov. „Z čiste finančného hľadiska je hráčska narkománia v skutočnosti potenciálne horšia než zneužívanie alkoholu a drog dovedna,“ povedal.

V ďalších štúdiách sa prišlo k záveru, že približne dve tretiny neuväznených náruživých hráčov a 97 percent tých, čo boli uväznení, priznalo, že boli zapojení do protizákonnej činnosti, aby mohli financovať hranie alebo vyplatiť dlhy zapríčinené hazardnými hrami. Roku 1993 bolo v pobrežných mestách Mexického zálivu v Spojených štátoch, kde legálne hranie priam bujnie, 16 bankových prepadov, čo je štvornásobný vzrast oproti predchádzajúcemu roku. Jeden muž olúpil dovedna osem bánk o sumu 89 000 dolárov, aby mohol vo svojom hráčskom návyku pokračovať. Iné banky boli okradnuté hazardnými hráčmi, ktorí sa vyhrážali použitím strelných zbraní a boli donútené vyplatiť vysoké sumy.

„Keď sa náruživí hráči snažia zbaviť svojho návyku, prechádzajú štádiom abstinenčných príznakov podobne ako fajčiari a drogovo závislí,“ píšu noviny The New York Times. Hráči však priznávajú, že prekonanie hráčskeho návyku môže byť ťažšie než prekonanie iných návykov. „Niektorí z nás mali skúsenosti aj s alkoholizmom a zneužívaním drog,“ povedal jeden, „a všetci sa zhodujeme v tom, že náruživé hranie je oveľa horšie ako ktorákoľvek iná závislosť.“ Dr. Howard Shaffer z Centra pre štúdie závislosti z Harvardovej univerzity povedal, že najmenej u 30 percent náruživých hráčov, ktorí sa snažia prestať, „sa prejavuje podráždenosť alebo majú žalúdočné ťažkosti, poruchy spánku, zvýšený krvný tlak a zrýchlený pulz“.

Dokonca, ako povedala Dr. Valerie Lorenzová, riaditeľka Národného centra pre patologické hazardné hranie v Baltimore (Maryland, USA), aj keď hrajú ďalej, „hazardní hráči majú zdravotné problémy: chronické bolesti hlavy, dýchacie ťažkosti, anginózne bolesti, srdcovú arytmiu a zníženú citlivosť rúk a nôh“.

Potom sú tu samovraždy. Čo môže byť horšie než to, čo je bežne známe ako „neusmrcujúca závislosť“, ktorá zapríčiňuje smrť? Napríklad v jednom americkom okrese, kde boli nedávno otvorené hracie kasína, „sa počet samovrážd nevysvetliteľne zdvojnásobil“, informoval The New York Times Magazine, „hoci ani jeden zdravotnícky pracovník nebol ochotný pripísať tento vzrast hazardným hrám“. V Južnej Afrike spáchali samovraždu v jednom týždni traja hráči. Skutočný počet samovrážd spáchaných následkom hazardných hier alebo pre dlhy nahromadené z hazardných hier, či už legálnych alebo protizákonných, nie je známy. Priznaných samovražedných pokusov z dôvodu hazardných hier sú však tisíce.

Samovražda je tragický spôsob, ako sa vymaniť zo zovretia hazardných hier. V ďalšom článku budeme uvažovať o tom, ako niektorí hráči našli lepšie východisko.

[Zvýraznený text na strane 6]

Záložne prekvitajú — a rovnako i zločiny