1945–1995 — 50 rokov pokroku?

ZAŽILI ste za posledných 50 rokov nejaké zlepšenia v kvalite svojho života?a Uvažujte o medicíne. V niektorých krajinách, napríklad v Británii, v Kanade, na Kube a vo Švédsku, sa zavedením systému sociálnej starostlivosti a bezplatného lekárskeho ošetrenia zaručilo, že bez ohľadu na ekonomickú situáciu pacienta je lekárska a nemocničná starostlivosť dostupná všetkým.

Dokonca aj niektoré rozvojové krajiny boli schopné zlepšiť úroveň zdravotníckej starostlivosti pre svojich občanov. Časopis JAMA (The Journal of the American Medical Association) napísal, že „niektoré ministerstvá zdravotníctva tretieho sveta boli úspešné a umožnili svojim občanom všeobecný prístup k základnej lekárskej starostlivosti za cenu, ktorú tieto krajiny môžu uniesť... Pozoruhodný pokrok sa dosiahol v znižovaní dojčenskej a detskej úmrtnosti v Číne, Kostarike, na Srí Lanke a v indickom štáte Kérala.“

Materiálne zlepšenie

V porovnaní s ekonomickou situáciou v roku 1945 sa v roku 1995 majú mnohí ľudia po materiálnej stránke oveľa lepšie. Mnohí ľudia, ktorí by si pred 50 rokmi neboli mohli dovoliť luxusné veci, majú dnes vlastné auto, televízny prijímač, videorekordér, prehrávač CD, chladničku, prenosný telefón a iné produkty moderného života. Možno ste jedným z tých miliónov.

Ako vysvetľujú autori niekoľkozväzkovej knihy A History of Private Life (Dejiny súkromného života), „po 2. svetovej vojne prežívalo Francúzsko [spolu s inými západoeurópskymi krajinami] 30 rokov stáleho ekonomického vzostupu, ktorý, hoci neodstránil rozdelenie na triedy, priniesol všetkým triedam spoločnosti novú prosperitu. So ‚slušným‘ domom, ‚primeraným‘ automobilom a televízorom spolu s dodatočným požehnaním v podobe sociálneho zabezpečenia a modernej medicíny sa každý mohol tešiť, ak nie z raja na zemi, tak aspoň z primeranej existencie.“

Otázkou však je: Je viac materiálnych vecí znakom toho, že ľudia sa v každom ohľade majú lepšie? Znamená hromadenie materiálnych statkov, že život je automaticky lepší alebo bezpečnejší? Hoci majú niektorí viac, množstvo chudobných stále zostáva bez prostriedkov. Tak narastá pokušenie kradnúť, prepadávať, podvádzať a dopúšťať sa ešte ďalších, násilnejších zločinov. Niektorí chudobní sú rozhodnutí zbohatnúť za každú cenu. Napríklad v meste New York je každoročne ukradnutých vyše 100 000 áut. Materiálne výhody nezaručujú bezpečnejší život.

Aj v iných oblastiach došlo k zlepšeniu, hoci nie natoľko, ako by si to niektorí ľudia želali.

Ženy — vtedy a dnes

Druhá svetová vojna dala impulz vzniku novej úlohy niektorých žien. Mnohé boli zvyknuté byť matkami a pracovať v domácnosti, kým manžel bol živiteľom rodiny. Druhá svetová vojna to všetko zmenila. Muži boli odvedení do vojny a ich manželky sa náhle ocitli v továrňach na zbrane alebo v iných zamestnaniach uvoľnených po mužoch. Neskôr niektoré ženy vstúpili do ozbrojených síl a naučili sa zabíjať. Milióny žien sa stali zárobkovo činnými a okúsili odlišný životný štýl s jeho finančnou nezávislosťou. A to bol iba začiatok, ktorý postupne otvoril dvere „emancipovaným ženám“ dneška. Niektoré ženy bojujúce za rovnoprávnosť hovoria, že v mnohých krajinách je potrebné urobiť ešte veľa. Tvrdia, že existuje „sklenený strop“, ktorý bráni ženám dosiahnuť vyššie vedúce postavenie.

Masová migrácia vytvára problémy

Ďalšou obrovskou zmenou za posledných 50 rokov je opúšťanie života na dedine a poľnohospodárstva v úsilí nájsť lepší život v meste. Niektorým sa tento sen splnil. Ale aké následky to malo pre množstvo ostatných?

Každoročne sa milióny ľudí sťahujú do už i tak preplnených miest, kde je nedostatok možností na ubytovanie a zároveň je ubytovanie drahé. Aký je výsledok? Štvrte chudobných, ktoré sa stávajú semeniskom chorôb, zločinov a zdrojom politickej nestability. Tieto obydlia, pozbíjané z odhodených kusov lepenky, dreva či vlnitého plechu, sú chatrče, barracas či chabolas (po španielsky), ktoré poskytujú prístrešie zápasiacim a zbedačeným najchudobnejším triedam sveta. Tieto štvrte chudobných — favela po portugalsky a gecekondu po turecky (s významom „postavený v noci“) — sú životnou skutočnosťou, ktorú nemožno ignorovať, či je to už v Afrike, Indii, v Južnej Amerike, či kdekoľvek inde.

Súčasnosť a budúcnosť niektorých afrických krajín

Čo možno povedať o Afrike? Dvaja lekári prispievajúci do časopisu JAMA nazvali svoj článok „Afrika nad priepasťou — hrozivá, no ešte nie beznádejná budúcnosť“. Priznávajú, že politické a sociálne podmienky vo väčšej časti Afriky predstavujú mínové pole problémov. Napísali: „Pre subsaharskú Afriku [oblasť, v ktorej sa nachádza 45 krajín] bolo posledných 20 rokov katastrofálnych. Oblasť bola sužovaná hladomormi, suchom, občianskymi vojnami, politickou korupciou, aidsom, rýchlym nárastom obyvateľstva, poklesom produkcie potravín, zhoršovaním životného prostredia... Experti sa zhodujú v predpovedi, že ďalší ekonomický úpadok, chudoba a utrpenie sú prinajmenej na krátky čas nevyhnutné.“ Ten istý článok uvádza, že 32 zo 40 najchudobnejších krajín sveta sa nachádza v subsaharskej Afrike.

A ako je to v súčasnom svete s morálnym ovzduším? V nasledujúcom článku sa bude krátko rozoberať „pokrok“ sveta v tejto oblasti.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 6]

USAF photo

[Prameň ilustrácie na strane 7]

NASA photo