Pozorujeme svet
‚Posledný absolutistický systém‘
„V nemeckej katolíckej cirkvi rastie nespokojnosť s konzervatívnou orientáciou Vatikánu,“ oznamuje rímsky denník La Repubblica po nedávnom vymenovaní 30 nových kardinálov pápežom Jánom Pavlom II. Známy teológ disident Hans Küng tvrdí, že na voľbu ďalšieho pápeža je „naliehavo potrebná skupina voličov, ktorá naozaj reprezentuje katolícku cirkev ako celok“. H. Küng je presvedčený, že „pápež jednoducho stratil dôveru veľkej časti veriacich“. H. Küng pokračuje: „Nemožno ignorovať fakt, že po páde stalinizmu je rímskokatolícky systém posledným pretrvávajúcim absolutistickým systémom západného sveta.“
Predchádzať predčasnému starnutiu
„Ľudia prispôsobujú domy deťom. Prečo ich neprispôsobovať aj starším ľuďom?“ pýta sa gerontológ Wilson Jacob Filho z univerzity v São Paule. Okrem bezpečnejších domov pre starších ľudí navrhuje, aby starší ľudia cvičili a posilňovali si svaly, a tak znižovali riziko pádu. Kto sú najväčší nepriatelia dlhého života? Podľa plastického chirurga Rogéria Izara Nevesa, taktiež z univerzity v São Paule, je to „sedavý spôsob života, nevyvážená strava (najmä strava bohatá na tuky), fajčenie, nadmerné pitie alkoholických nápojov, stres, nedostatok spánku“. Jornal da Tarde vysvetľuje, že nadmerný stres oslabuje imunitný systém, „čo úzko súvisí s nástupom rôznych chorôb a následne aj so starobou“. Dr. Neves ďalej hovorí: „Hlavnou príčinou predčasného starnutia je nezáujem o život.“
Zdravotné riziko prepichovania tela
„Ľudia si dávajú prepichovať také časti tela, aké sa pred rokmi neprepichovali,“ hovorí John Pelton, vedúci oddelenia pre kvalitu zdravotného prostredia Zdravotných služieb v Calgary (Kanada). Podľa správy v novinách The Vancouver Sun sa to týka obočia, perí, jazykov a pupkov. Obavy, že týmto rastúcim módnym trendom sa môže prenášať aids, hepatidída B a hepatitída C, podnietili Služby pre skvalitnenie životného prostredia v Alberte zaviesť smernice na kontrolu prepichovania rôznych častí tela. „Nové predpisy budú napokon usmerňovať celý rozsah chaotických osobných služieb, ako je napríklad vypaľovanie, depilácia voskom, tetovanie, depilácia elektrickou ihlou a senzorická deprivácia“, a návrh týchto úprav bude preskúmaný zdravotníckymi pracovníkmi a priemyslom, dodáva správa. Čo sa týka nástrojov na prepichovanie uší, ktoré sa používajú na prepichovanie iných častí tela, jeden pracovník, ktorý robí tieto úkony, pripúšťa: „Videli sme ľudí ísť do nemocnice s infekciami. Je to naozaj hrozné.“
Cirkev stráca pozície
Najväčšia protestantská denominácia Kanady, zjednotená kanadská cirkev, „má rýchle starnúci a zmenšujúci sa počet členov a jej vodcovia a farníci sa nezhodujú v tom, čo by malo byť prioritami cirkvi“, píšu noviny The Toronto Star. Hoci sa vyše 3 000 000 osôb s cirkvou stotožňuje, iba 750 000 je v nej registrovaných. Väčšina jej najlepších podporovateľov má vyše 55 rokov, no pre deti a vnúčatá členov nie je cirkev atraktívna. Cirkev bola varovaná, že musí podniknúť okamžité kroky na nápravu svojho prístupu, inak zanikne. Členovia cirkvi chcú uprednostňovať uctievanie a duchovné veci, zatiaľ čo vodcovia cirkvi chcú venovať viac pozornosti sociálnym a globálnym problémom. Keď sa cirkev rozpadne, „bude to znamenať aj to, že čo bolo dôležité pre zjednotenú cirkev, nebolo dôležité pre Kanaďanov“, vystríha albertský sociológ Reginald Bibby. „Nebolo to hodné ich času, peňazí či pozornosti.“
Dedičstvo vojny
V júni 1994 sa sedemtisíc veteránov spojeneckej invázie v Európe spred 51 rokov vrátilo na pobrežia Normandie. Ale pre stovky z nich boli spomienky príliš silné a potrebovali pomoc psychiatra, aby sa vyrovnali so stresom spôsobeným oslavou. „Niektorí veteráni boli po dni D mimoriadne rozrušení,“ vysvetlil Dr. Graham Lucas hovoriaci za Combat Stress, charitatívnu organizáciu, ktorá pomáha vyslúžilcom. „Mali pocity viny, že si nezaslúžili byť ušetrení, keď toľko iných padlo, trpeli nočnými morami a poruchami spánku.“ Keď sa také pocity roky potláčali, viedlo to k žalúdočným vredom, k astme a kožným chorobám, uvádzajú londýnske noviny The Sunday Times. Jeden starý vojak, ktorému spomienky stále ešte spôsobujú nočné mory, sa vyjadril takto: „Človek sa môže tým priveľmi zaoberať. Ľudia, ktorí tam neboli, nemôžu pochopiť, aké to bolo.“
Parazitná ryba
Sumec kandiru je parazitná ryba, ktorá žije v riekach povodia Amazonskej nížiny. Toto priesvitné, úhorovi podobné stvorenie je dlhé asi 2,5 centimetra a obyčajne sa usadí v žiabrach väčších rýb, kde sa živí ich krvou. Môže vniknúť aj do otvorov v tele človeka a zapríčiniť zápal, krvácanie a niekedy aj smrť obete. Nedávno bol v Brazílii objavený ešte menší a nenásytnejší druh tejto ryby, sotva polovicu dlhý. Vzadu v ústach má dva háčikovité zuby, ktoré jej umožňujú pevne sa prichytiť, takže nie je možné sa jej striasť. V „pobrežných komunitách s nedostatočnými alebo so žiadnymi zdravotníckymi zariadeniami to môže viesť k vážnym infekciám“, oznamuje časopis New Scientist.
Univerzity v ťažkostiach
„Zanedbávané africké univerzity sú na pokraji zrútenia,“ informujú johannesburské noviny WeekendStar. Pre nedostatok finančných prostriedkov majú málo počítačov a v niektorých prípadoch boli odpojené telefóny. Jedna univerzita má 35 000 registrovaných študentov, ale pôvodne bola určená iba pre 5000. Na jednej kedysi slávnej univerzite v Ugande je obsadená len polovica miest prednášajúcich. Plat prednášajúceho na tejto univerzite je zrejme asi 19 dolárov mesačne. Niektoré univerzity boli následkom štrajku prednášajúcich alebo študentov celé mesiace zatvorené. Istý profesor v Keni to komentoval takto: „Akademické sebaničenie v Afrike postupuje od zlého k horšiemu.“
Kto robí domáce práce?
„Zdalo by sa, že rovnoprávnosť [medzi mužmi a ženami] si ešte nenašla cestu do rodinného prostredia,“ píše večerník Corriere della Sera v správe o prieskume Centrálneho štatistického úradu o využívaní času v talianskych rodinách. Či už má žena zamestnanie mimo domácnosti alebo nie, je to stále ona, kto musí „niesť bremeno organizácie v rodine“, pričom — keď má deti — venuje domácim prácam priemerne 7 hodín a 18 minút v porovnaní s 1 hodinou a 48 minútami svojho partnera. Zdá sa paradoxné, že slobodné matky sú na tom lepšie, lebo sa zariadia tak, že venujú domácim prácam denne o dve hodiny menej. „Už od útleho detstva matky ‚predurčujú‘ svoje dcéry na domáce povinnosti,“ dodávajú noviny La Repubblica.
Prehra v boji proti tuberkulóze
Podľa profesora Dr. Jacquesa Grosseta, vedúceho bakteriologicko-virologického oddelenia nemocnice La Pitié-Salpétrière v Paríži, je vo vojne proti chorobám bitka s tuberkulózou „v celosvetovom meradle úplnou prehrou“. Keď sa pacienti neliečia, úmrtnosť je približne 50-percentná. Hoci diagnostikovanie a liečba sú asi pre polovicu pacientov sveta trpiacich TBC nedostupné, profesor Grosset poukázal na to, že skutočnou katastrofou je to, keď v technicky rozvinutých krajinách, kde sú antibiotiká voľne dostupné, iba polovica chorých pokračuje v liečbe až do úplného vyliečenia. „Druhá polovica neužíva lieky alebo ich užíva veľmi nepravidelne, čo zapríčiňuje oveľa vyššiu úmrtnosť (25 percent z liečených) a vytvára aj kmene baktérií tuberkulózy, ktoré sú odolné proti antibiotikám.“
Venezuela a aids
Po Brazílii a Mexiku je Venezuela treťou krajinou s najvyšším výskytom aidsu v Latinskej Amerike, informujú noviny El Universal vychádzajúce v Caracase (Venezuela). Dr. Arellano Médici odhaduje, že v krajine je týmto smrteľným vírusom nakazených 350 000 osôb, hoci Ministerstvo zdravotníctva priznáva iba 3000. Fakt, že na každú infikovanú osobu pripadá azda sto ďalších infikovaných, ktorí o tom nevedia, možno podľa Dr. Médiciho pripísať „typickej promiskuite v našej spoločnosti“. Dr. Médici zdôrazňuje, že infikovaná osoba by mala žiť mravne čistým životom nielen pre riziko infikovania ďalších, ale aj pre existenciu rôznych vírusov aidsu. Takéto osoby sa ľahko môžu nakaziť nejakým ďalším vírusom a zhoršiť si tým už existujúci zdravotný problém. Jeden prameň odhaduje, že do roku 2000 bude mať každá rodina na svete jedného člena chorého na aids.