Milióny životov sa strácajú v dyme
TABAK je jedným z najpredávanejších spotrebných výrobkov na svete. Velí armádam lojálnych kupujúcich a prosperuje z rýchle sa rozrastajúceho trhu. Nadšené komerčné spoločnosti sa chvália ohromujúcim ziskom, politickým vplyvom a prestížou. Jediným problémom je to, že jeho najlepší zákazníci neprestajne vymierajú.
Časopis The Economist píše: „Cigarety patria k najziskovejšiemu spotrebnému tovaru na svete. Sú tiež jediným (legálnym) výrobkom, ktorý, hoci sa užíva zámerne, mení väčšinu svojich užívateľov na toxikomanov a často ich zabíja.“ To znamená veľký zisk pre tabakové spoločnosti, ale obrovské straty pre ich zákazníkov. Podľa amerických Centier pre sledovanie a prevenciu chorôb cigarety každoročne skrátia život amerických fajčiarov asi o päť miliónov rokov, čo je približne minúta života za každú minútu strávenú fajčením. „Fajčenie zabíja ročne 420 000 Američanov,“ oznamuje časopis Newsweek. „To je 50 ráz viac ako zakázané drogy.“
Podľa knihy Mortality From Smoking in Developed Countries 1950-2000 (Úmrtnosť následkom fajčenia v rozvinutých krajinách, 1950–2000), ktorú vydali britská Kráľovská nadácia pre výskum rakoviny, WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a Americká spoločnosť pre rakovinu, na celom svete každoročne zomierajú na následky fajčenia tri milióny ľudí — každú minútu šesť ľudí. Táto analýza svetového trendu vo fajčení je v súčasnosti najúplnejšia a zaoberá sa 45 krajinami. „Vo väčšine krajín,“ varuje Richard Peto z Kráľovskej nadácie pre výskum rakoviny, „to najhoršie ešte len príde. Keď bude súčasný trend vo fajčení pokračovať, potom do doby, keď dnešní mladí fajčiari dosiahnu stredný vek alebo zostarnú, bude každý rok zomierať okolo 10 miliónov ľudí následkom fajčenia — každé tri sekundy jeden mŕtvy.“
„Fajčenie sa nepodobá nijakému inému hazardu,“ hovorí Dr. Alan Lopez z WHO. „Napokon usmrtí jedného z dvoch fajčiarov.“ Martin Vessey z katedry pre zdravie verejnosti na oxfordskej univerzite hovorí podobne: „Zistenia za posledných 40 rokov vedú k strašnému záveru, že polovicu všetkých fajčiarov nakoniec ich návyk usmrtí — skutočne hrôzostrašná myšlienka.“ Od päťdesiatych rokov zomrelo následkom fajčenia 60 miliónov ľudí.
Aj pre tabakové spoločnosti je to hrôzostrašná myšlienka. Keď v súčasnosti každý rok na celom svete zomierajú tri milióny ľudí z dôvodov súvisiacich s fajčením, a mnohí ďalší prestávajú fajčiť, potom je nutné nájsť tri milióny nových fajčiarov.
Jeden zdroj nádejných fajčiarov sa objavil s tým, čo tabakové spoločnosti vítajú ako emancipáciu žien. Fajčenie medzi ženami v západných krajinách bolo už niekoľko rokov nezvratným faktom a teraz sa šíri do oblastí, kde sa to zvyčajne považovalo za znamenie hanby. Tabakové spoločnosti to všetko zamýšľajú zmeniť. Chcú ženám pomôcť osláviť novonájdený blahobyt a rovnoprávnosť. Cigarety špeciálnych značiek s označením, že obsahujú menej dechtu a nikotínu, lákajú ženy fajčiarky, ktoré tak považujú dym za menej škodlivý. Iné cigarety sú parfumované alebo majú dlhý, štíhly tvar — vzhľad, ktorý ženy dúfajú dosiahnuť fajčením. V Ázii zobrazujú reklamy na cigarety mladé, elegantné ázijské modelky zvodne oblečené so západnou eleganciou.
Percento úmrtnosti súvisiace s fajčením však drží krok s „emancipáciou“ žien. V Británii, Japonsku, Nórsku, Poľsku a Švédsku sa počet obetí rakoviny pľúc u žien za posledných 20 rokov zdvojnásobil. V Spojených štátoch a v Kanade tento počet stúpol o 300 percent. „Robíš pekné pokroky, dievčatko!“ hlása jedna reklama na cigarety.
Niektoré tabakové koncerny majú svoju vlastnú stratégiu. Jedna filipínska spoločnosť v tejto prevažne katolíckej krajine rozdávala zdarma kalendáre s portrétom Panny Márie a reklamný slogan svojej značky cigariet drzo umiestnila pod obrázok. „Také niečo som ešte nikdy nikde nevidela,“ povedala Dr. Rosmarie Erbenová, ázijská zdravotnícka poradkyňa WHO. „Snažili sa spojiť motív obrázka s tabakom, aby bola myšlienka fajčenia pre filipínske ženy prijateľnejšia.“
Odhaduje sa, že v Číne fajčí 61 percent dospelých mužov a iba 7 percent žien. Západné tabakové spoločnosti zameriavajú svoju pozornosť na „emancipáciu“ týchto nežných orientálnych dám, miliónom ktorých boli tak dlho upierané „radosti“ ich očarujúcich západných sestier. Je tu však jeden háčik: väčšinu cigariet dodáva tabaková spoločnosť, ktorú vlastní štát.
Západné spoločnosti sa však postupne snažia otvoriť dvere. Keďže možnosti reklamy sú obmedzené, niektoré tabakové spoločnosti sa usilujú nepozorovane si pripraviť budúcich zákazníkov. Čína dováža filmy z Hongkongu a v mnohých filmoch sú herci platení za to, aby fajčili — nenápadný predaj!
S rastúcim nepriateľstvom na domácom fronte vystierajú prosperujúce americké tabakové spoločnosti svoje chápadlá, aby sa zmocnili nových obetí. Fakty ukazujú, že zamierili svoju smrtiacu stratégiu na rozvojové krajiny.
Predstavitelia zdravotníctva na celom svete hlasno volajú na výstrahu. Titulky hlásajú: „Afriku postihla nová pliaga — fajčenie cigariet.“ „V Ázii sa s prudko stúpajúcim obchodom s cigaretami dym mení na oheň.“ „V Ázii povedie vysoké percento fajčenia k epidémii rakoviny.“ „Nový boj tretieho sveta proti tabaku.“
Africký kontinent doteraz pustošilo sucho, občianske vojny a epidémia aidsu. Avšak, ako hovorí Dr. Keith Ball, britský kardiológ, „okrem nukleárnej vojny alebo hladomoru je fajčenie cigariet najväčšou hrozbou pre budúce zdravie Afriky“.
Nadnárodné gigantické spoločnosti si najímajú miestnych roľníkov, aby pestovali tabak. Tí vytínajú stromy, veľmi potrebné na varenie, vykurovanie a na stavbu obydlí, a používajú ich ako palivo pri sušení tabaku. Pestujú výnosnejší tabak namiesto menej ziskových poľnohospodárskych plodín. Zbedačení Afričania bežne minú veľkú časť svojho skromného príjmu na cigarety. A tak africké rodiny chradnú následkom podvýživy, zatiaľ čo pokladnice západných tabakových spoločností sa plnia ziskom.
Afrika, východná Európa a Latinská Amerika sú terčom západných tabakových spoločností, ktoré považujú rozvojový svet za jednu gigantickú príležitosť na biznis. Ale nepochybne najväčšou zlatou baňou pre všetkých je ľudnatá Ázia. Samotná Čína má v súčasnosti viac fajčiarov, než je celá populácia Spojených štátov — 300 miliónov. Vyfajčia ohromujúce množstvo 1,6 bilióna cigariet ročne, jednu tretinu celkovej spotreby sveta!
„Lekári hovoria, že zdravotné dôsledky rozmachu obchodu s tabakom v Ázii sú prinajmenšom desivé,“ uvádzajú noviny The New York Times. Richard Peto odhaduje, že z desiatich miliónov predpokladaných úmrtí súvisiacich s fajčením v nasledujúcich dvoch alebo troch desaťročiach budú dva milióny len v samotnej Číne. Päťdesiat miliónov čínskych detí, ktoré dnes žijú, môže každoročne zomrieť na choroby súvisiace s fajčením, hovorí R. Peto.
Dr. Nigel Gray to zhrnul takto: „Dejiny fajčenia v Číne a vo východnej Európe za posledných päť desaťročí odsudzujú tieto krajiny na závažnú epidémiu chorôb spôsobených fajčením.“
„Ako sa môže výrobok, ktorý v Spojených štátoch každoročne zapríčiňuje 400 000 predčasných úmrtí, výrobok, od ktorého sa americká vláda usilovne snaží svojich občanov odradiť, naraz stať za hranicami Ameriky niečím neškodným?“ spýtal sa Dr. Prakit Vateesatokit z Protifajčiarskej kampane Thajska. „Stáva sa azda zdravie niečím nepodstatným, keď je ten istý výrobok exportovaný do iných krajín?“
Rozrastajúci sa obchod s cigaretami má mocného spojenca v americkej vláde. Bojovali spolu, aby získali pozície v zahraničí, najmä na ázijských trhoch. Predaj amerických cigariet nebol celé roky povolený v Japonsku, na Tchaj-wane, v Thajsku a iných krajinách, pričom v niektorých týchto krajinách mala vláda vlastný monopol na tabakové výrobky. Protifajčiarske skupiny protestovali proti dovozu amerických cigariet, ale americká vláda zamávala presvedčivou zbraňou — obchodnými sankciami.
Počnúc rokom 1985 mnohé ázijské krajiny otvorili pod mocným tlakom americkej vlády svoje brány a americké cigarety začali prúdiť cez ne ako záplava. Roku 1988 export amerických cigariet do Ázie prudko stúpol o 75 percent.
Azda najtragickejšími obeťami tabakových vojen sú deti. Jedna štúdia, o ktorej písal časopis The Journal of the American Medical Association, uvádza, že „deti a mladiství predstavujú 90 % všetkých nových fajčiarov“.
Článok v časopise U.S.News & World Report odhaduje počet dospievajúcich fajčiarov v Spojených štátoch na 3,1 milióna. Každý deň začne fajčiť 3000 ďalších mladých ľudí — 1 000 000 ročne.
Jedna reklama na cigarety zobrazuje zábavnú, rozkošnícku kreslenú ťavu, často s cigaretou visiacou z úst. Táto reklama je obviňovaná z toho, že láka mladých do otroctva nikotínu skôr, ako vôbec pochopia zdravotné riziko. Tri roky od zrodu tejto reklamy zaznamenala tabaková spoločnosť 64-percentný vzrast predaja svojich cigariet dospievajúcim. Prieskumom, ktorý uskutočnila lekárska fakulta v Georgii (USA), sa zistilo, že 91 percent z opýtaných šesťročných detí poznalo túto fajčiacu kreslenú postavu.
Iným populárnym cigaretovým emblémom je nedbalý, mužný kovboj, ktorý podľa jedného teenagera mladým hovorí: „Keď fajčíš, nikto ťa nedokáže zastaviť.“ Najpredávanejšie cigarety na svete údajne ovládajú 69 percent trhu medzi dospievajúcimi fajčiarmi a je to najpropagovanejšia značka. Ako lákadlo navyše dostávajú ku každej škatuľke cigariet kupóny, ktoré možno vymeniť za džínsy, klobúky a športové oblečenie obľúbené medzi mládežou.
Protifajčiarske skupiny rozpoznali obrovskú moc reklamy a v mnohých krajinách sa im podarilo dosiahnuť zákaz reklám tabakových výrobkov v televízii a rozhlase. Jedným zo spôsobov, ako prefíkaní výrobcovia reklám tento zákaz obchádzajú, je strategické umiestňovanie reklamných tabúľ na športoviskách. A tak v televíznom prenose nejakého zápasu, ktorý sleduje obrovský počet mladých divákov, možno v popredí vidieť ich obľúbeného hráča pripraveného na akciu a v pozadí týčiacu sa nastraženú reklamnú tabuľu na cigarety.
V centrách miest alebo pred školami vkusne oblečené dievčatá v minisukniach alebo v kovbojských či safari oblekoch rozdávajú zdarma cigarety nedočkavým alebo zvedavým teenagerom. Vo videocentrách, na diskotékach a rockových koncertoch zdarma kolujú vzorky cigariet. Predajný plán jednej spoločnosti, ktorý prenikol do tlače, ukázal, že jedna značka cigariet v Kanade bola zameraná na francúzsky hovoriacich chlapcov od 12 do 17 rokov.
A tak sa mladým nahovára, že fajčenie prináša potešenie, zdravie, mužnosť a popularitu. „Tam, kde som pracoval,“ povedal jeden reklamný poradca, „sme sa usilovne snažili ovplyvniť 14-ročné deti, aby začali fajčiť.“ Reklamy v Ázii zobrazujú zdravé, mladé západné atletické typy šantiace na plážach a ihriskách — pričom, samozrejme, fajčia. „Západné modely a životné štýly sú očarujúcimi vzormi, ktoré treba napodobňovať,“ napísal odborný obchodný časopis, „a ázijskí fajčiari sa o to horlivo usilujú.“
Keď obchodníci s tabakom vynaložili miliardy dolárov na reklamu, dosiahli obrovský úspech. Zvláštna správa časopisu Reader’s Digest ukázala, že rast počtu mladých fajčiarov je alarmujúci. „Na Filipínach,“ uvádza sa v správe, „fajčí teraz 22,7 percenta ľudí do 18 rokov. V niektorých mestách Latinskej Ameriky je podiel fajčiarov teenagerov prekvapivých 50 percent. V Hongkongu fajčia už sedemročné deti.“
Aj keď sa tabak chváli svojimi výbojmi v zahraničí, tabakové spoločnosti si bolestne uvedomujú, že doma sa nad nimi sťahujú búrkové mraky. Aké šance má tabak prekonať túto búrku?
[Zvýraznený text na strane 3]
Jeho najlepší zákazníci neprestajne vymierajú
[Zvýraznený text na strane 5]
Ázia, najnovšie vražedné pole tabaku
[Zvýraznený text na strane 6]
90 percent všetkých nových fajčiarov — deti a dospievajúci!
[Rámček na strane 4]
Smrtiaca receptúra — čo obsahuje cigareta?
Výrobcovia cigariet môžu používať až 700 rôznych chemických prísad, ale zákon týmto spoločnostiam povoľuje, aby si receptúry držali v tajnosti. K prísadám však patria ťažké kovy, pesticídy a insekticídy. Niektoré prísady sú také jedovaté, že je zakázané vyvážať ich na odpadové skládky. Tá pôvabná stužka cigaretového dymu nesie so sebou asi 4000 látok vrátane acetónu, arzénu, butánu, oxidu uhoľnatého a kyanidu. Pľúca fajčiarov a ľudí v ich blízkosti sú vystavené prinajmenšom 43 známym karcinogénnym látkam.
[Rámček na strane 5]
Nefajčiari v nebezpečenstve
Žijete, pracujete alebo cestujete so silnými fajčiarmi? Ak áno, môže vám vo zvýšenej miere hroziť nebezpečenstvo rakoviny pľúc a srdcových chorôb. Štúdia amerického Úradu pre ochranu životného prostredia (EPA) vypracovaná roku 1993 prišla k záveru, že tabakový dym v životnom prostredí patrí do skupiny A karcinogénnych látok, teda k najnebezpečnejším. Obsiahla správa analyzuje výsledky 30 štúdií o dyme stúpajúcom z cigariet, ako aj o vydychovanom dyme.
EPA dáva pasívnemu fajčeniu vinu za 3000 úmrtí na rakovinu pľúc v Spojených štátoch každý rok. V júni 1994 podporil Americký lekársky zväz tieto závery vlastnou publikovanou štúdiou, ktorá ukazovala, že ženám, ktoré nikdy nefajčili, ale boli vystavené cigaretovému dymu, hrozilo o 30 percent vyššie nebezpečenstvo, že dostanú rakovinu pľúc, než iným celoživotným nefajčiarkam.
U malých detí vystavených dymu je výsledkom 150 000 až 300 000 prípadov zápalu priedušiek a pľúc ročne. V Spojených štátoch zhoršuje dym príznaky astmy každoročne u 200 000 až 1 000 000 detí.
Americké združenie pre srdcové choroby odhaduje, že dym v životnom prostredí spôsobuje ročne až 40 000 úmrtí na srdcové a cievne choroby.
[Obrázky na strane 7]
Pôvabná ázijská modelka a jej terč