Čo o tom hovorí Biblia
Aký je zmysel života?
„DARVINISTI TVRDIA, ŽE PRIRODZENÝ VÝBER JE DOSTATOČNÝM VYSVETLENÍM ORGANICKÉHO ŽIVOTA. NAPRIEK TOMU SA ZDÁ JASNÉ, ŽE AK ORGANIZMUS SPEJE K VÄČŠEJ ZLOŽITOSTI, K UVEDOMOVANIU SI SAMÉHO SEBA A K INTELIGENCII, JE TO TAK PRETO, LEBO TIETO VLASTNOSTI SÚ ŽIADUCE.“ — DYLAN THOMAS (1914–1953, WALESKÝ BÁSNIK A SPISOVATEĽ).
PÁTRANIE po zmysle života nie je ničím novým. Stáročia plne zamestnáva mysle ľudí, ktorí túžia skúmať a poznávať. Nedávny prieskum verejnej mienky ukazuje, že Novozélanďania naň dnes myslia viac než pred desiatimi rokmi. Správa uverejnená v časopise Listener hovorí, že 49 percent obyvateľov vo veku 15 rokov a viac „často uvažovalo o zmysle života“, čo je vzrast oproti 32 percentám v roku 1985, keď sa konal podobný prieskum.
Zdá sa, že Novozélanďania vyjadrujú aj pocity ľudí z iných národov. Časopis Listener pokračuje: „Vzrastajúca tendencia zamýšľať sa nad významom našej existencie môže naznačovať, že sme dnes viac naplnení obavami, než sme boli v 80. rokoch, že sme si menej istí správnou cestou.“
Je zrejmé, že odpovede evolucionistov na otázku týkajúcu sa všetkých ľudí, otázku: Prečo sme tu?, sú pre stále viac ľudí neuspokojivé. Môže byť Biblia morálnym kompasom, ktorý človek potrebuje, aby našiel zmysel života?
„Hlavná motivačná sila“
Zo všetkých tvorov na zemi iba človek uvažuje o zmysle života. Viete prečo? Biblia uvádza jeden dôvod v Kazateľovi 3:11. O Stvoriteľovi sa tam hovorí: „Obdaril ľudí schopnosťou uvedomovať si minulosť a budúcnosť.“ (The New English Bible) Hoci všetko živé má sklon lipnúť na živote, zdá sa, že človek je jedinečný v tom, že má predstavu o čase — o minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Človek môže uvažovať o minulosti a pozerať sa do budúcnosti, robiť si do budúcnosti plány, áno, dokonca veľmi túžiť mať na budúcnosti účasť. A môže byť sklamaný, keď pre pominuteľnosť svojho krátkeho života nemôže svoje sny o budúcnosti uskutočniť.
A tak iba človek sa pýta: Prečo som tu? Kam idem? Psychiater Viktor Frankl napísal: „Úsilie nájsť zmysel svojho života je v človeku hlavnou motivačnou silou... Odvážim sa povedať, že na svete neexistuje nič, čo by človeku tak účinne pomáhalo prežiť aj tie najhoršie podmienky, ako poznanie, že jeho život má zmysel.“
Šalamúnovo zistenie potvrdené Ježišom
Potreba nájsť zmysel života priťahovala ľudí už v staroveku. Obráťme stránky histórie o tritisíc rokov dozadu do čias Izraelského kráľovstva za vlády Šalamúna. Kráľovná zo Šeby povedala o Šalamúnovi: „Slovo, ktoré som počula v svojej krajine o tvojich záležitostiach a o tvojej múdrosti, sa ukázalo ako pravdivé. A neuverila som tým slovám, kým som neprišla, aby to videli moje vlastné oči; a hľa, nepovedali mi ani polovicu. V múdrosti a blahobyte si prekonal veci, ktoré som počula.“ — 1. Kráľov 10:6, 7.
V biblickej knihe Kazateľ kráľ Šalamún oznámil svojim čitateľom výsledky experimentu, ktorý urobil na objasnenie zmyslu života. Bol to experiment s možnosťami tešiť sa zo života zodpovedajúceho typickému kráľovi starovekého Východu. V 2. kapitole vo veršoch 1–10 vykreslil život plný potešení, aký si dnes ťažko možno predstaviť. Vyskúšal všetko, čo ponúkal život vzhľadom na hmotné bohatstvo a telesné potešenia. Aký zmysel podľa jeho názoru malo usilovať sa o také veci? Jeho odpoveď pravdepodobne prekvapí ľudí, ktorí takým veciam príliš dôverujú.
Keď sa spätne pozeral na všetky tieto veci, jeho názor bol veľa ráz negatívny. Tie veci boli márne, boli mrhaním času. Napísal: „A keď som sa obrátil ku všetkým svojim dielam, ktoré vykonali moje ruky, a na tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal a dokončil, hľa, bola to všetko márnosť a honba za vetrom, a nebolo ničoho výhodného pod slnkom.“ — Kazateľ 2:11.
Dospel k záveru, že pozemské potešenia prinášajú v najlepšom prípade iba dočasný pôžitok. Ba ani ľudská múdrosť nemôže oslobodiť človeka od bolesti a úzkosti v živote.
Ježiš Kristus urobil podobný záver, keď v odpovedi na prílišnú starosť istého muža o hmotné dedičstvo povedal počúvajúcemu zástupu: „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ — Lukáš 12:15.
Iba Jehova Boh môže úplne premôcť ľudskú slabosť v každodennom živote a dať konaniu človeka múdry zmysel. A tak život bez Boha je márny. Ako je zaznamenané v Kazateľovi 12:13, Šalamún povedal: „Všetko bolo vypočuté a záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“
Odhalenie zmyslu života
Šalamúnov záver, že zmysel života nemožno oddeliť od zdravej bázne pred Bohom, opätovne potvrdil Ježiš Kristus. Citujúc Božie Slovo, Ježiš povedal: „Je napísané: ‚Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.‘“ (Matúš 4:4; 5. Mojžišova 8:3) Áno, aby bol život človeka uspokojujúci, nemožno prehliadať duchovnú stránku. Ježiš ďalej povedal o sebe: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ (Ján 4:34) Poslušná služba nebeskému Otcovi bola preňho zdrojom radosti a uspokojenia. Sýtila ho. Dávala jeho životu zmysel.
Je teda možné, aby život dosiahol svoje plné možnosti bez Boha? Nie! Je zaujímavé, že historik Arnold Toynbee raz napísal: „Skutočným cieľom vyššieho náboženstva je vyžarovať duchovné rady a pravdy, ktoré sú jeho podstatou, do toľkých duší, koľko len môže dosiahnuť, aby každá z týchto duší mala potom možnosť naplniť skutočný cieľ človeka. Skutočným cieľom človeka je oslavovať Boha a tešiť sa z Neho naveky.“ Prorok Malachiáš vyjadril Božie stanovisko: „Určite opäť uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a zlým, medzi tým, ktorý slúži Bohu, a tým, ktorý mu neslúžil.“ — Malachiáš 3:18.
[Obrázok na strane 26]
„Mysliteľ“ od Rodina
[Prameň ilustrácie]
Scala/Art Resource, N. Y.