Ako možno bezpečne skúmať svet pod hladinou

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Austrálii

EXISTUJE čarovný svet, ktorý iba pomerne málo ľudí videlo na vlastné oči. Nachádza sa hneď pod hladinou mora. Je to svet pod vlnami, pripravený, aby ste ho preskúmali. ‚Nakoľko bezpečný je taký výlet?‘ spýtate sa azda. ‚Musím byť dobrým plavcom, aby som mohol tento čarovný podmorský svet navštíviť? A keď neviem vôbec plávať, je to úplne nemožné?‘

Dva spôsoby prieskumu

Pri skúmaní podmorského sveta sú populárne dva základné spôsoby — plávanie s dýchacou trubicou a potápanie sa s akvalungom.a

Dýchacia trubica je pomôcka pozostávajúca zo zahnutej rúrky, ktorá je prispôsobená pre ústa plavca, a pri plávaní s tvárou ponorenou vo vode trubica z vody vyčnieva. Plavcovi umožňuje dýchať bez toho, aby musel dvíhať hlavu nad hladinu a nadychovať sa. Oči mu chráni maska.

Naproti tomu akvalung je zariadenie pozostávajúce z valca alebo valcov naplnených stlačeným vzduchom, ktoré sú napojené na dýchací prístroj. Ponáranie sa s akvalungom je zrejme pre tých, čo sa chcú ponoriť hlbšie pod hladinu; je oveľa zložitejšie a môže byť dosť drahé.

Jednoduchšie a oveľa lacnejšie potešenie z plávania s dýchacou trubicou vám umožní vidieť dokonalú krásu podmorského sveta aj z vodnej hladiny. Jeden nadšenec opisuje svoj prvý zážitok takto: „Ešte stále si živo pamätám, keď som ako iba 14-ročný chlapec po prvý raz plával cez obrovský húf tisícov malých rybiek. Ako som tak pozvoľna plával pomedzi ne, zdalo sa mi, že ryby tvoria okolo mňa živý tunel. Na ich striebristých telách sa odrážalo slnko, vytvárajúc tak krásny efekt. Bol som vo vytržení. A tak sa začala moja celoživotná záľuba v plávaní s dýchacou trubicou.“

Ale je to naozaj bezpečné?

Jeden nadšenec, ktorý sa bezpečne ponára už vyše 20 rokov, hovorí, že najnebezpečnejšou etapou je dostať sa autom na pláž. Keď je už človek vo vode, bezpečnosť závisí viac od neho než od tejto činnosti. Keď nie ste dobrým plavcom, nemali by ste sa odvážiť ďalej než do pokojnej, plytkej vody a vždy by ste mali nohami dosiahnuť na dno. Skutočne je toho veľa, čo možno vidieť už v hĺbke jedného metra. Postupne získate obratnosť a istotu a budete sa môcť bez rizika odvážiť aj do hlbšej vody, no i vtedy by ste vždy mali mať spoľahlivého spoločníka. Aj tí najskúsenejší potápači sa držia pravidla nikdy si netrúfnuť ísť ďaleko od pobrežia alebo do hlbokej vody sami. A odhliadnuc od otázky bezpečnosti, je oveľa zábavnejšie a príjemnejšie plávať so spoločníkom a deliť sa s ním o dojmy.

Je pravda, že na dýchanie cez trubicu s tvárou ponorenou vo vode si treba zvyknúť, ale ak vytrváte, zistíte, že to skutočne nie je ťažké. Niektorí začiatočníci si to cvičia v bazéne alebo v plytčinách na pobreží mora, kde nie sú vlny. Niektorí sa to dokonca učia vo vani.

Vybavenie, ktoré budete potrebovať

Vybavenie potrebné na plávanie s trubicou je pomerne jednoduché a nie je drahé: maska, dve plutvy na plávanie a vlastná trubica na dýchanie. Samozrejme, keď mienite plávať v zime alebo vo vode, ktorá je príliš studená na bežné plávanie, budete pravdepodobne potrebovať mokrý izolačný oblek, čím sa výdavky značne zvýšia. Pohovorme si však iba o troch základných veciach, ktoré potrebujete na začiatok.

Maska by mala dobre priliehať, mala by byť vodotesná a pohodlná. Musí umožňovať aj vyrovnávanie tlaku, to znamená, že má mať rad záhybov, ktorý vám umožní stlačiť si nos, aj keď máte masku na tvári. Dôvod si vysvetlíme neskôr. Maska by mala umožňovať dobrý rozhľad a mala by byť nízkoobjemová, to znamená, že sklo by malo byť blízko tváre a objem vzduchu pod ňou by mal byť minimálny. Najpohodlnejšie masky sa vyrábajú zo silikónu. Dnes je dokonca možné dostať opticky prispôsobené masky pre krátkozrakých.

Ďalej nasledujú plutvy, na každú nohu jedna. Obyčajne sa vyrábajú z gumy, majú veslovitý tvar, obúvajú sa na nohy, aby ste mohli rýchlejšie plávať. Sú dva druhy, z ktorých si môžete vybrať: celé plutvy a plutvy s otvorenou pätou. Ak potrebujete nejakú obuv na chôdzu cez skaly pokryté fúzonôžkami alebo cez koralové polia v plytkej vode, kým sa dostanete do hlbšej vody, potom budete potrebovať plutvy s otvorenou pätou. To vám umožní jednoducho si plutvy nasadiť na obuv a začať s plávaním s trubicou. Celé plutvy priliehajú priamo na nohu a možno ich používať vtedy, keď okrem plutiev nie je potrebná žiadna ďalšia obuv.

A napokon vlastná trubica na dýchanie. Najlepšia je jednoduchá trubica v tvare písmena J, najmä pre začiatočníkov, pretože najdôležitejšou vecou je ľahké dýchanie. Ako odporúča jedna príručka o potápaní s trubicou, najvhodnejší typ trubice má mať svetlosť prinajmenšom dva centimetre a dĺžku 30 až 35 centimetrov.

Užitočné rady na používanie dýchacej trubice

Ako sme už vysvetlili, dýchacia trubica umožňuje dýchanie pri plávaní na vodnej hladine bez toho, aby ste museli dvíhať hlavu. Ale čo sa stane, keď sa ponoríte pod hladinu? Aj to je možné, ale najprv sa musíte poriadne zhlboka nadýchnuť. Len čo sa trubica ponorí, voda sa samozrejme dostane do nej. Možno ste už videli, ako sa plavec vynorí na hladinu a z jeho trubice často vystrekne prúd vody. To sa nazýva prúdová metóda na odstránenie vody. V skutočnosti sa dá celkom jednoducho naučiť, ale vyžaduje si mocný výdych, takže sa musíte vynoriť s dostatočnou zásobou vzduchu v pľúcach, keď chcete z trubice vyfúknuť všetku vodu.

Niektorí považujú za lepší spôsob vytlačenie vody, no to si vyžaduje trocha viac cviku. Ako sa to robí? Keď sa po ponorení blížite k hladine, pozerajte sa priamo hore. Koniec trubice by mal teraz smerovať šikmo dole. Keď máte hlavu v tejto polohe, potom na odstránenie vody, ktorá sa vám dostala do trubice, bude treba iba slabé vyfúknutie. Držte hlavu v tejto polohe, až kým sa vám tvár má dotknúť hladiny. V tom momente otočte hlavu smerom nadol a vydýchnite. Voľná trubica zostane priechodná a zistíte, že môžete bez námahy dýchať.

Nezľaknite sa, keď vám príležitostne zaleje trubicu vlna, a tak sa vám do nej dostane voda, i keď ste ešte na hladine. Keby sa to stalo, jednoducho prudko vydýchnite a v trubici nezostane nijaká voda.

Radujte sa z ponárania

Keď ste na hladine, snažte sa naučiť pravidelne dýchať — zhlboka sa nadýchnuť a mocne vydýchnuť. Bude to pre vaše pľúca užitočné. Pamätajte, že tajomstvo radosti z ponárania sa nie je v tom, ako ďaleko alebo ako rýchlo plávate, ale koľko toho pri plávaní uvidíte a preskúmate. Keď sa chcete ponárať pod hladinu, naučte sa uvoľniť a zadržať toľko vzduchu, koľko len vládzete, pretože potom budete môcť zostať pod vodou dlhšie. No nesnažte sa o rekordy vo výdrži.

Keď budete hladko kĺzať po hladine, ruky nechajte voľne sa vznášať pri tele. Používajte iba plutvy, plávajte dlhými, pravidelnými zábermi s mierne zohnutými kolenami. Spočiatku sa budete musieť sústrediť, aby ste plávali bez námahy a plynule, ale zakrátko sa tento pohyb stane automatickým. Čo však robiť, keď sa vám maska stále zahmlieva? Predídete tomu jednoducho tak, že predtým, ako si ju nasadíte, sklo zvnútra trochu potriete slinami. Po chvíľke sliny vypláchnite a zistíte, že sklo zostane hodnú chvíľu čisté.

Niekedy môžete pri ponáraní sa pocítiť bolesť v strednom uchu. To sa nazýva tlak v strednom uchu. Spôsobuje ho rozdielny tlak na ušné bubienky. Obyčajne sa to začne vtedy, keď sa ponoríte do hĺbky jedného až dvoch metrov. Neignorujte túto bolesť a nepokračujte v ponáraní sa dúfajúc, že sa to zlepší. Čím hlbšie sa ponoríte, tým to bude horšie, a môže vám dokonca prasknúť ušný bubienok. Časopis pre športových potápačov Padi Diver Manual odporúča, aby sa tlak po každom metri i skôr vyrovnával, až kým už bolesť necítite. To sa robí tak, že si stlačíte nos a slabo ním vyfúknete. Preto musí maska umožňovať vyrovnávanie tlaku, aby ste si mohli stlačiť nos, pričom vám maska tesne prilieha na tvár. Cvikom sa tento postup stane jednoduchým, takmer druhou prirodzenosťou. Ihneď ako pocítite bolesť, je najlepšie vynoriť sa nad hladinu, pretože keď už začnete pociťovať bolesť, budete sa zbytočne usilovať o vyrovnanie tlaku.

Plávanie s dýchacou trubicou je zdravý, poučný a zábavný spôsob oddychu. Pre ľudí takmer každého veku je to vynikajúci spôsob, ako spojiť cvičenie s pobytom na čerstvom vzduchu a na slnku. Už iba pre to, že sa naučia rozoznávať čo len malý počet podmorských živočíchov, je ponáranie sa podnetné pre tých, ktorí v ňom majú záľubu. Avšak pre väčšinu takých, ako je Tony, ktorý sa práve vrátil z Fidži, kde sa ponáral s dýchacou trubicou, je ponáranie sa hodné úsilia a príjemné už len pre číru radosť z „pobytu v odlišnom svete farieb vyrážajúcich dych“. Jeho priateľka Lena súhlasí: „Bola som taká nadšená krásou, ktorá ma obklopovala, že som aj zabudla, kde som!“

Ako je to s potápaním sa s akvalungom?

Pre tých, čo sú dobrými plavcami a lákajú ich divy hlbšie pod hladinou alebo chcú azda skúsiť fotografovanie pod vodou, je ďalším krokom potápanie sa s akvalungom. Keď máte dobré zdravie, dobre sa staráte o svoj výstroj a dodržiavate základné pravidlá, môžete s istotou vstúpiť do vody. Nemali by ste sa však nikdy potápať bez toho, aby ste najprv neabsolvovali riadny kurz, a ak je to potrebné, získali prostredníctvom uznávaného inštruktora oprávnenie. No ani vtedy by ste nemali prekročiť hĺbkový limit, ktorý vám vaše oprávnenie stanovuje. A vždy sa potápajte s nejakým spoločníkom. V niektorých krajinách, napríklad v Austrálii, zákon vyžaduje, aby ste sa ešte pred začiatkom kurzu podrobili lekárskej prehliadke so zameraním na potápanie.

Vybavenie na potápanie sa s akvalungom môže byť dosť nákladné. Okrem základného vybavenia používaného pri plávaní — masky, plutiev a dýchacej trubice — budete takmer určite, azda s výnimkou teplých tropických vôd, potrebovať izolačný mokrý oblek. Ďalej budete potrebovať bóju so zástavkou na označenie miesta potápania, zaťažovací opasok, nôž, pľúcnu automatiku (s rezervou pre svojho spoločníka pre prípad, že by nemal dostatok vzduchu) a fľašu so stlačeným vzduchom. Musíte mať aj základné prístroje, napríklad potápačské hodinky, hĺbkomer a podvodný tlakomer pre fľašu so vzduchom, aby ste vedeli, koľko vzduchu ešte máte. Na mnohých obľúbených miestach potápania si toto vybavenie ľahko môžete zapožičať, čo je často oveľa hospodárnejšie než nákup vlastného vybavenia, keď sa nepotápate často.

Vážme si oceán a život v ňom

„Plával som s dýchacou trubicou popri útese blízko Caloundry na Slnečnom pobreží Queenslandu, pozorujúc zo vzdialenosti asi dvoch metrov farebnú motýliu rybu,“ spomína si Peter, nadšenec pre ponáranie sa. „Vtom sa náhle objavil lesklý kovový šíp a s prudkým žuchnutím dopadol. Malá rybka bojovala márne — cez žiabre bola pripichnutá ku skale. Chlapec, ktorý to urobil, sa priznal, že túto peknú rybku zabil iba preto, že si cvičil streľbu na cieľ! Na jedenie bola rybka príliš malá.“ Žiaľ, takéto bezmyšlienkovité činy sa šíria na celom svete.

Aj znečisťovanie zanecháva svoje stopy. Obľúbené miesta sa často stanú skládkami odpadkov posiatymi plastikovými taškami a prázdnymi plechovkami. V niektorých krajinách sa stávajú rastúcim problémom škodlivé chemické odpadové látky. Ako haraburdie a odpadky pribúdajú, ryby sa sťahujú inde a koraly hynú.

Pri potápaní sa je dobrým zvykom vždy nosiť rukavice. Aj vtedy sa oplatí dávať pozor na to, čoho sa dotýkame. Napríklad všadeprítomná ježovka vystavuje na obdiv svoje ihlicovité ostne, ktoré môžu vniknúť do nechránených rúk. A zdá sa, že prekrásny pterois ohnivý, hoci je malý, varuje: ‚Nepribližujte sa. Toto je moje teritórium!‘, keď tak pyšne predvádza svoje jasnočervené a biele pruhy. Medzi parádnymi plutvami má zradne umiestnené dlhé ostne pokryté jedovatým slizom. Už len zľahka o ne zavadiť môže spôsobiť bolesť.

Iné tvory klamú oči. Napríklad tenká morská ihla je géniom v kamufláži. Vyzerá ako kúsok vegetácie, a skúša tak bystrosť oka každého potápača. Naproti tomu intenzívne, živé farby nahožiabreho slimáka, slimáka bez ulity, jednoducho priťahujú pozornosť. No dá sa na ňom pochutnať? Prípadné dravce čoskoro zistia opak, pretože je vyzbrojený nepríjemnými chemickými látkami.

Mnohé pohľady, ktoré stoja za námahu

Pre plavca s trubicou, ako aj pre potápača s akvalungom oceán skutočne kypí životom. Koralové útesy sú prehliadkou nespočetných tvorov a farieb, ktoré sú na dosah iba niekoľkých pomalých záberov plutiev. „Nič sa nevyrovná tej radosti, keď je človek obklopený farebnými rybami všetkých tvarov a veľkostí, pričom niektoré môže kŕmiť z ruky. Je to veľmi vzrušujúci zážitok,“ povedal jeden potápač. Potom dodal: „Byť tam ako jeden z nich, zatiaľ čo sa vznášate takmer bez vplyvu zemskej tiaže — to je úplne fantastické.“

Keď sa vám teda naskytne možnosť plávať s dýchacou trubicou alebo potápať sa s akvalungom, pamätajte, že to môže byť úplne bezpečné, keď budete dodržiavať jednoduché rady, ktoré vám poskytnú skúsení potápači. Jedného dňa sa možno aj vy budete tešiť z obohacujúceho zážitku, akým je skúmanie krás sveta pod hladinou.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 16]

Pterois ohnivý

[Obrázok na strane 17]

Cyphoma gibbosum

[Obrázok na strane 17]

Modro sfarbený tŕňovec

[Obrázok na strane 17]

Nahožiabry slimák

[Prameň ilustrácie na strane 15]

S láskavým dovolením Australian International Public Affairs