Africký pozoruhodný „strom života“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TANZÁNII

„NEVERÍM, že niekto v nejakej časti sveta už niečo podobné videl.“ Čo to vlastne Francúz Michel Adanson pri návšteve Senegalu v roku 1749 uvidel? Strom! Asi 20 metrov vysoký, s nesmierne širokým kmeňom s priemerom 8 metrov. David Livingstone ho neskôr označil ako „mrkvu zasadenú hore nohami“.

Podľa legendy tento strom „diabol vytrhol, zarazil konáre do zeme a korene nechal vo vzduchu“. Preto mnohí tento strom poznajú ako „strom obrátený hore nohami“. Po latinsky sa volá Adansonia digitata a je pomenovaný podľa svojho objaviteľa, ale väčšina z nás ho volá baobab. Je to jeden z najznámejších stromov vo východnej Afrike, hoci jeho vyšších príbuzných môžeme nájsť na Madagaskare, a niektorých dokonca v Austrálii.

Strom obrátený hore nohami

Jazda cez tanzánijský vidiek nám trvala mnoho hodín. Bolo pôžitkom vidieť malebné osady, obydlia so slamenými strechami, ženy, ktoré na hlavách nesú palivové drevo, deti hrajúce sa pod mangovníkmi a niekoľko pastierov, ako strážia dobytok. Konečne sme zbadali to, čo videl Adanson v 18. storočí.

„Tam sú!“ kričí Margit. Masívny, majestátny baobab sa tu a tam objavuje v suchších častiach tropickej Afriky. Rastie na savanách pozdĺž pobrežia, ba aj na svahoch Kilimandžára. „Nepodobá sa na nijaký iný strom, aký som kedy videla,“ dodáva jedna z našich spoločníčok. Sivastý a obrovský baobab je rastlina s kôrou hrubou 5–10 centimetrov. „Skutočne vyzerá ako strom zasadený hore nohami!“ Väčšinu roka, počas šiestich až siedmich mesiacov obdobia sucha, nemá vôbec žiadne listy. Ako prežíva? Opýtajme sa niekoho, kto to môže vedieť.

Prechádzajúc oblasťou, kde rastie baobab, sa konečne dostávame k rozhovoru so Shemom, domorodcom. „Vidíte,“ hovorí tento muž, „toto je fľaškový strom.“ Fľaškový strom? „Áno, počas krátkeho obdobia dažďa špongiovité vlákna stromu nasávajú veľké množstvo vody, ktorá sa uskladňuje v kmeni na obdobie sucha.“ Publikácia Baobab—​Adansonia Digitata poznamenáva: „Horná časť kmeňa je zvyčajne dutá, zbiera sa tu dažďová voda a rosa a môže byť jediným dostupným zdrojom vody na kilometre ďaleko... Kmeň obsahuje veľké množstvo vody. Odhaduje sa, že strom s objemom 200 metrov kubických obsahuje až 140 000 litrov vody... Môžu sa tiež vysekať kusy kmeňa a vytlačiť z nich vodu na pitie.“ Shem žartovne dodáva: „Je to obor s mäkkým srdcom.“ Medzitým už prišlo viac vidiečanov a dychtivo počúvajú rozhovor. „Vedeli ste, že baobab je stromom života?“ pýta sa Emmanuel.

„Strom života“

Pre mnohých domorodcov je tento strom darom od Boha. Prečo? „Predovšetkým žije veľmi dlho. Snáď tisíc rokov, alebo aj dlhšie,“ pokračuje vidiečan. „Poskytuje nám potravu, vodu, odev, strešný materiál, lepidlo, lieky, prístrešie, náhrdelníky, a dokonca sladkosti pre deti.“ A čo palivové drevo? „Nie, kôra je príliš vlhká od vody, ktorú obsahuje. Na takéto účely obyčajne vyhľadávame iné stromy.“ Mladý Daniel hovorí: „Kôru ale používame na výrobu špagátov a povrazov.“ Oveľa viac ako to — používa sa aj na siete, rohože, tkaninu, klobúky, kanoe, podnosy, krabice, koše a papier. Popol z kôry sa používa ako umelé hnojivo a mnohí z neho vyrábajú mydlo. „Mladé výhonky a listy sa jedia,“ dodáva jedna z mladých matiek, ktorá má na chrbte bábätko. „Tiež pražíme semená a používame ich na kávu. Dužina semien sa využíva pri výrobe piva a môže sa z nich tiež extrahovať olej.“

Počas krátkeho obdobia dažďov strom vyháňa prekrásne biele kvety. Nevoňajú ale tak dobre, ako vyzerajú! Začínajú sa otvárať od neskorého popoludnia do času tesne po západe slnka a sú úplne otvorené do nasledujúceho rána. V noci sú preto na opeľovanie prilákané kalone. Domorodci miešajú peľ kvetov s vodou a používajú to ako lepidlo. Na stopkách visí dolu dlhý (40-centimetrový) plod. Dotýkame sa zelenkavého plodu — je ako zamat. Vyzerá ako opičí chvost. „Aha, tak preto tento strom volajú aj opičí chlebovník!“ Odtrhneme si plod a pozrieme sa dovnútra? Prečo nie?

„Strom s vínnym kameňom“

Plod má okolo semien kyslú bielu dužinu, ktorá je veľmi bohatá na vitamín C, vitamín B₁ a na vápnik. Pri pečení sa kyslá biela dužina môže používať ako náhrada za vínny kameň. To je tiež príčina, prečo ho niektorí volajú strom s vínnym kameňom. Shem hovorí: „Niekedy robíme z dužiny nápoje. Chutí to ako citrón.“ Preto ho ďalší ľudia volajú citrónovník. Na čo sa ešte používa?

Shem odpovedá: „Využívame takmer všetky časti stromu. Obal plodu používame ako rybársky plavák alebo ako naberačku na vodu či polievkovú misu; používame ho tiež na výrobu dobrej pasce na potkany. Keď hmyz nenecháva náš dobytok na pokoji, jednoducho spálime plodovú dužinu a dym slúži ako repelent. Niekedy zmiešame múčku z dužiny s mliekom a máme vynikajúci jogurt.“ A čo lekárstvo? „Samozrejme, tento strom je aj našou lekárňou,“ smeje sa Shem.

Lekáreň baobabu

Na čo ho používate? „Na všetko!“ Pretože sa využíva na tak veľa vecí, niet divu, že mnohí miestni ľudia tento strom rešpektujú, boja sa ho, a dokonca ho uctievajú. Zistili sme, že dojčiace matky zmiešavajú prášok z plodu s mliekom a dávajú ho svojim bábätkám, aby u maličkých predišli nafúknutým bruškám, dyzentérii a horúčke. „Medicína“ z tohto stromu sa predáva na miestnych trhoch a hovorí sa, že lieči zápaly, bolesti zubov a iné zdravotné ťažkosti. Niekde sa používa na liečenie anémie, hnačky, chrípky, astmy, obličkových ťažkostí, dýchacích ťažkostí a dokonca nádorov.

Je prirodzené, že tento pozoruhodný strom je opradený mýtmi a legendami. Niektorí ľudia majú pocit, že „farmu, na ktorej stojí [baobab], nemôžu predať, lebo veria, že jeho prítomnosť prináša šťastie... Ďalšia legenda tvrdí, že Lev zožerie každého, kto neuvážene odtrhne zo stromu kvet. Niektorí veria, že v týchto kvetoch bývajú duchovia. Hovorí sa tiež, že voda, v ktorej boli namáčané a rozdrvené semená, slúži ako ochrana pred útokmi krokodílov a že ten, kto pije nálev z kôry, vyrastie mocný a silný.“ — Baobab—​Adansonia Digitata.

Sladkosti pre deti

Od domorodcov z krajiny baobabov sme sa naučili veľa nových vecí. Teraz, v Dar es Salaame, vidíme Navinu, Sumu a Kevina. Hádajte, čo žujú a cmúľajú? Semená z baobabu! Červeno sfarbené semená sa predávajú pozdĺž cesty a zdá sa, že deti ich majú naozaj rady. „Nie sú kyslé?“ „Trošku, ale chutí nám to!“ hovoria deti jednohlasne. „Nech sa páči, zoberte si! Ochutnajte!“ Áno, veď prečo by sme neochutnali niečo z afrického „stromu života“?

[Obrázok na strane 24]

Baobab, strom na mnohé účely

[Obrázok na strane 24]

Semená sa používajú ako sladkosti a upražené na prípravu kávy

[Obrázok na strane 25]

Má veľké kvety

[Obrázok na strane 25]

V období sucha je bez listov