Čo o tom hovorí Biblia

Kto ide do neba?

TERORISTICKÁ bomba roztrhne dopravné lietadlo vo vzduchu a všetci na palube zahynú. Príbuzným a priateľom obetí je povedané, že ich blízki sú teraz v nebi, akoby náhradou za predčasnú a násilnú smrť.

Nejaký populárny hudobník zomrie a ľuďom je povedané, že ‚hrá na trúbke s anjelmi v nebi‘.

Choroby, hlad či nehody olúpia malé deti o život a duchovný povie, že sa teraz tešia z nebeskej blaženosti, možno dokonca ako anjeli!

Napráva Boh nespravodlivosť spáchanú na mladých alebo na starých tým, že berie takýchto ľudí do nebeského pokoja? Je prijatie do neba jednoducho Boží spôsob, ako zachovať všetko, čo je medzi ľuďmi dobré a chvályhodné? Čo o tom hovorí Biblia?

Tí, ktorí nie sú v nebi

Biblický výrok znie jasne: „Či neviete, že nespravodliví nezdedia Božie kráľovstvo?“ (1. Korinťanom 6:9) Biblia však hovorí o mnohých spravodlivých ľuďoch a obetiach neprávosti, ktorí nezdedia nebesia.

Sám Ježiš povedal o Jánovi Krstiteľovi, ktorý mal onedlho zomrieť mučeníckou smrťou: „Pravdivo vám hovorím: Medzi tými, čo sa narodili zo žien, nebol vzbudený nikto väčší ako Ján Krstiteľ; ale ten, ktorý je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on.“ (Matúš 11:11) V Betleheme a jeho okolí boli všetci chlapci, od dvojročných nižšie, nemilosrdne pozabíjaní zlým kráľom Herodesom, keď sa snažil zničiť dieťa — Ježiša. (Matúš 2:16) A predsa Ježiš povedal: „Veď nikto [ani dieťa] nevystúpil do neba, iba ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka [Ježiš].“ (Ján 3:13) Prečo Ježiš nehovoril o týchto obetiach neprávosti ako o tých, ktorí sú v nebi?

Ježiš otvoril cestu

Ježiš sám o sebe povedal, že je „cesta a pravda a život“ a apoštol Pavol o ňom hovoril ako o ‚prvom ovocí z tých, ktorí zosnuli‘. (Ján 14:6; 1. Korinťanom 15:20) Z toho vyplýva, že ho nikto nemohol predísť do neba. Ale keď Ježiš asi o 40 dní po svojom vzkriesení vystúpil do neba, nenasledovali ho tam vynikajúci muži viery, ktorí boli už mŕtvi? Neskôr, asi o desať dní apoštol Peter povedal o kráľovi Dávidovi, že „zomrel a bol pochovaný a jeho hrobka je do dnešného dňa medzi nami... Veď Dávid nevystúpil do nebies.“ — Skutky 2:29, 34.

Takže prijatie do neba zahŕňa viac než len vynahradenie neprávostí, ktoré niekto utrpel, či dokonca odmenu za osobnú vernosť. Je to skôr opatrenie na vytvorenie nebeského zboru vládcov, pozostávajúceho z určitého počtu ľudí vedených Kristom, ktorí sú pomazaní svätým duchom. — Rimanom 8:15–17; Zjavenie 14:1–3.

Nebeské Kráľovstvo

Ježiš hovoril o tomto panstve alebo vláde ako o ‚nebeskom kráľovstve‘ alebo o „Božom kráľovstve“. (Matúš 5:3, 20; Lukáš 7:28) Do tohto riadiaceho zboru nemali byť zahrnuté veľké masy ľudí. Preto o ňom Ježiš hovoril ako o „malom stáde“. (Lukáš 12:32) V pôvodnom jazyku, v ktorom bola napísaná táto časť Biblie, je slovo „malý“ (mikros) opakom slova veľký (megas) a jeho použitie v Lukášovi 12:32 sa týka istého počtu alebo nepatrného množstva. Preto účasť v „nebeskom kráľovstve“ nie je umožnená neobmedzenému počtu. Na znázornenie: Keby ste boli požiadaný, aby ste naliali do pohára trochu vody, dbali by ste, aby voda nepretiekla. Tak aj „malé stádo“ nemôže byť vytvorené z príliš veľkého počtu ľudí. Božie Kráľovstvo má vopred stanovený („malý“) počet spoluvládcov s Kristom.

Presný počet týchto vládcov, 144 000, bol odhalený apoštolovi Jánovi. (Zjavenie 14:1, 4) Niekoľko kapitol predtým sa v Zjavení o tých istých ľuďoch hovorí, že sú ‚z každého kmeňa a jazyka a ľudu a národa, aby boli kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu‘ a majú vládnuť z neba ako králi nad zemou. (Zjavenie 5:9, 10) Tento riadiaci zbor v spojení s Ježišom Kristom je tým Kráľovstvom, o ktoré sa podľa jeho slov mali modliť jeho nasledovníci. Je tiež prostriedkom, ktorým bude zlá vláda na tejto zemi ukončená, a tak bude v domove ľudstva, na zemi, obnovené právo a pokoj, ako aj schopnosť jej obyvateľov žiť večne. — Žalm 37:29; Matúš 6:9, 10.

Vybraný zbor vládcov

Keďže ľudské vlády, ktoré Kráľovstvo nahradí, sú natoľko presiaknuté korupciou, iste chápeme, prečo tí, ktorí sú zahrnutí do tejto nebeskej vlády, musia byť starostlivo vybraní a vyskúšaní Bohom. Súčasný stav ľudstva môže byť prirovnaný k situácii, keď sú v zlom počasí na palube poškodeného prúdového lietadla stovky cestujúcich. Chceli by ste, aby v takej kritickej situácii bola posádka lietadla zložená z mladých, neskúsených ľudí? Sotva! Takáto situácia si vyžaduje, aby bola posádka starostlivo vybraná na základe prísnych meradiel.

Vzhľadom na tých, ktorí budú slúžiť v nebi s Kristom Ježišom, je pre nás úľavou vedieť, že „Boh usporiadal údy v tele, každý z nich tak, ako sa mu páčilo“. (1. Korinťanom 12:18) Osobné prianie alebo túžba mať postavenie v Kráľovstve nie je rozhodujúcim faktorom. (Matúš 20:20–23) Boh stanovil presné normy viery a správania, aby zabránil prístupu tým, ktorí toho nie sú hodní. (Ján 6:44; Efezanom 5:5) Úvodné slová Ježišovej Kázne na vrchu ukazujú, že spoluvládcovia Krista musia dokázať, že sú duchovne zmýšľajúci, mierni, že milujú spravodlivosť, sú milosrdní, čistého srdca a pôsobia pokoj. — Matúš 5:3–9; pozri aj Zjavenie 2:10.

Je potešujúce, že ani veľká väčšina ľudstva, hoci ju Boh nevybral do zastupiteľského nebeského zboru vládcov, nie je ponechaná bez nádeje. Budú obývať túto nádhernú zem a tešiť sa z dobrodení božskej vlády. Obete minulého bezprávia, ktoré zomreli už dávno, budú privedené k životu a budú žiť vedľa tých, ktorí prežijú a uvidia v tom najplnšom zmysle ‚prichádzať‘ Božie Kráľovstvo. Splní sa sľub: „Priami, tí budú bývať na zemi, a bezúhonní budú na nej ponechaní.“ — Matúš 6:9, 10; Príslovia 2:21; Skutky 24:15.