Aligátory — vzácne, biele a modrooké!
NASLEDUJÚCI článok, ktorý pripravil Curt Burnette pre Audubonov inštitút, rozpráva príbeh o pozoruhodných bielych aligátoroch.
„Modrooké aligátory s bielou kožou sú genetickou mutáciou aligátora severoamerického, a nie odlišným druhom. Táto mutácia sa nazýva leucizmus, a preto sú to leucistické aligátory. Albíny majú bielu kožu a ružovkastožlté oči. Leucistické zvieratá majú pigmentované oči. Albinizmus je vzácny, no leucizmus je ešte vzácnejší. Aj keď je leucizmus známy u niekoľkých iných druhov zvierat, biele aligátory sú prvými známymi leucistickými aligátormi.
Ide o 18 bielych aligátorov, a všetky boli objavené koncom augusta 1987 na tom istom hniezdisku. Našli ich traja kajunskí rybári blízko mesta Houma (Louisiana) juhozápadne od New Orleansu. Keď boli 5. septembra 1987 prvé z nich prinesené do Audubonovej zoologickej záhrady, mali asi 1 až 2 týždne. Okrem 18 bielych aligátorov chytili aj ich 7 normálne sfarbených súrodencov, a ďalšie obyčajné mláďatá, ktorých počet nebol bližšie určený, ušli. Hniezdo sa nachádzalo na území, ktoré vlastní Louisiana Land and Exploration Company (LL&E). Aj keď oblasť hniezda pozorovali, vajcia zbierali a nechali z nich vyliahnuť mladé aligátory, žiadne ďalšie biele jedince už neobjavili.
Všetkých 18 bielych aligátorov aj ich 7 obyčajných súrodencov sú samce. Je to možné preto, lebo pohlavie mláďaťa aligátora je určené teplotou hniezda, a tak môžu byť všetky mláďatá samce, samice alebo aj rôzneho pohlavia. V čase, keď to píšem, aligátory už dosahujú pohlavnú zrelosť (5–6 rokov). Veľkosť tých osemnástich sa pohybuje asi od 1,5 metra a 18–23 kilogramov do viac ako 2,4 metra a 90 kilogramov. To je výsledkom odlišných metód starostlivosti. Aligátory chované na aligátorej farme spoločnosti LL&E rastú rýchlejšie.
Spoločnosť LL&E vlastní 14 bielych aligátorov a 4 láskavo darovala Audubonovmu inštitútu. Inštitút v súčasnosti ukazuje dvoch z nich v Audubonovej zoologickej záhrade a dvoch vo svojom Akváriu Amerík. Dva aligátory sú striedavo zapožičiavané iným zoologickým záhradám a akváriám. V Spojených štátoch boli už vo vyše dvanástich, a raz boli zapožičané do Japonska.
Biele aligátory získali slávu a popularitu na celom svete. Správu o ich objavení odvysielala CNN do celého sveta. Objavili sa v mnohých televíznych vysielaniach, včítane Today Show, Nashville Network, Tonight Show, CBS Morning News, Late Night with David Letterman, Christian Broadcast Network, MTV, a v mnohých správach zo zahraničia a v ranných programoch. Príležitostne o nich píšu články v novinách a časopisoch na celom svete. Jeden francúzsky časopis pred niekoľkými rokmi uverejnil článok o týchto aligátoroch s ich fotografiami a čitateľská odozva bola taká priaznivá, že uverejnili ďalšie pokračovanie tohto článku.
Ako to, že je tak málo bielych aligátorov a predtým nikto žiadneho nevidel? V prvom rade preto, že táto mutácia je vzácna, no aj preto, že leucistické a albinistické aligátory sú v zrejmej, ba v smrteľnej nevýhode oproti obyčajným aligátorom. Keď sa mláďa aligátora vyliahne, je iba 20–25 centimetrov dlhé. Aligátoria matka chvíľu hniezdo stráži, ale zakrátko sú už malé aligátory samostatné. Obyčajné aligátorie mláďatá sú žlté s čiernymi prúžkami a dobre splývajú s okolím. Biele mláďa by ľahko mohli spozorovať mnohé z rôznych dravcov a padlo by im za obeť.
Dva posledné zaujímavé a neobvyklé fakty o bielych aligátoroch sú ich čierne škvrny a ich temperament. Len máloktorý z nich sa vyliahol s čiernymi škvrnami. Väčšina z nich vôbec nemala škvrny. Ako však rástli, viacerým sa niektoré miesta na tele začali sfarbovať do čierna. Takmer všetky tieto škvrny sa objavili iba na hlave a na krku. To uľahčilo možnosť rozpoznať, ktorý je ktorý, aj keď u niektorých sa nevytvorili vôbec žiadne škvrny.
A napokon, každý, kto pracoval pri bielych aligátoroch, bude súhlasiť, že sú prudšej a temperamentnejšej povahy ako obyčajné aligátory. Nikto s určitosťou nevie, prečo je to tak, no zaobchádza sa s nimi tak, ako keby to boli skôr rýchle a popudlivé krokodíly, a nie relatívne pomalšie a miernejšie aligátory. To je ďalšie z mnohých tajomstiev, ktorými sú zahalené tieto biele zázraky močiara!“ — Curt Burnette, Audubonov inštitút.
[Prameň ilustrácií na strane 16]
Fotografie: Audubon Zoo, New Orleans