Banán — pozoruhodné ovocie
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V HONDURASE
GRÉCI a Arabi ho nazývali „pozoruhodným ovocným stromom“. Roku 327 pred n. l. ho v Indii objavila armáda Alexandra Veľkého. Podľa jedného starého príbehu indickí mudrci odpočívali v jeho tieni a pojedali jeho ovocie. Preto bolo toto ovocie nazvané „ovocím múdrych mužov“. O čo ide? No predsa o banánovník!
Ale ako sa banánovník dostal z Ázie do Karibskej oblasti? Nuž, raní arabskí obchodníci priniesli podzemky banánovníka z Ázie na východné pobrežie Afriky. Banánovník, ktorý tam rástol, objavili roku 1482 portugalskí bádatelia a tí zobrali niekoľko podzemkov spolu s jeho africkým menom, banana, do portugalských kolónií na Kanárskych ostrovoch. Ďalšou etapou bola cesta cez Atlantik do Nového sveta. To bolo roku 1516, niekoľko rokov po Kolumbových plavbách. Španielski misionári vzali banánovníky na ostrovy a tropickú pevninu Karibskej oblasti. Táto pozoruhodná ovocná rastlina teda musela precestovať pol sveta, aby sa dostala do Strednej a Južnej Ameriky.
Roku 1690 bol banánovník údajne prvý raz prevezený z karibských ostrovov do Nového Anglicka. Puritáni toto neznáme ovocie varili, ale nechutilo im. No milióny ľudí v krajinách Južnej a Strednej Ameriky, ako aj v iných tropických krajinách varia surové zelené banány a jedia ich s pôžitkom.
Banánové plantáže
V rokoch 1870 až 1880 sa mnohí európski a severoamerickí obchodníci začali zaujímať o možnosti vývozu banánov. Vytvorili spoločnosti a založili banánové plantáže nazvané fincas. Na tento účel museli robotníci a inžinieri klčovať džungľu, postaviť cesty a zriadiť železnice a komunikačné systémy. Boli postavené dediny s príbytkami, školami, ba aj s nemocnicami pre robotníkov a ich rodiny. Stanovili sa trasy zaoceánskych parníkov na dopravu banánov do celého sveta. So vzrastajúcim priemyslom stále viac pôdy v krajinách, kde sa pestovali banány, skupovali spoločnosti.
Dnes vyše 90 percent banánov, ktoré sa zjedia v Severnej Amerike, dodávajú latinskoamerické krajiny. Hlavným vývozcom banánov je Brazília. Honduras, ktorý vyváža okolo miliardy kilogramov banánov ročne, je v poradí šiesty.
Ako banány rastú
Banánovník nie je strom. Nemá žiadne drevné vlákna. Je to skôr obrovská bylina, ktorá vyzerá ako palma. Rast a veľkosť tejto rastliny sú podmienené podnebím a pôdou. Banánom sa najlepšie darí v teplom a vlhkom podnebí a dobre rastú v úrodnej piesčitohlinitej pôde, ktorá je dostatočne odvodňovaná. Aby bol zaručený čo najlepší rast, teplota by nemala klesnúť pod 20 stupňov Celzia ani na krátky čas.
Aby ste mohli zobrať úrodu, najprv musíte zasadiť odrezky, nazvané odnože, ktoré sa odrežú z podzemných stoniek dospelých rastlín. Vykopú sa jamy hlboké asi 0,3 metra, vo vzdialenosti 5 metrov od seba. O tri až štyri týždne sa objavujú zelené výhonky; pučia ako tesne zvinuté zelené lístky, ktoré sa počas rastu narovnávajú. Banánovník rastie veľmi rýchlo, asi 3 centimetre za deň. O desať mesiacov je už rastlina dospelá, podobá sa palme a dosahuje výšku 3 až 6 metrov.
Na dospelej rastline vyrastá spomedzi listov, ktoré sú zvinuté do zväzku, veľký puk s malými purpurovými lístkami. Potom sa objavujú strapce malých kvetov. Rastlina vytvorí iba jedno súplodie, ktoré váži 30 až 50 kilogramov a je na ňom 9 až 16 ružíc banánov. V každej ružici, ktorá sa nazýva ruka, sa urodí 10 až 20 banánov. Preto sa banány nazývajú prstami.
Banány rastú najprv smerom dole, k zemi, potom smerom von a dohora, vytvárajúc tak známu banánovú krivku. A čo výživa a ochrana počas rastu? Včas prichádza robotník a odstraňuje puk, takže banány dostávajú z rastliny všetku energiu. Potom robotník prikrýva ovocie polyetylénovým vreckom, aby sa k nemu nedostal hmyz. Keďže banány rastú smerom hore a začínajú byť dosť ťažké, rastlina sa priväzuje k spodnej časti susedných rastlín, aby ju vietor alebo váha ovocia nevyvrátili. Napokon sa na obal priviaže farebná stužka, ktorá udáva, kedy bude ovocie pripravené na zber.
Nad plantážou každý deň preletujú lietadlá, ktoré postrekujú listy rastlín. To ich chráni pred troma hlavnými chorobami. Jednou z nich je panamská choroba, pri ktorej určité rastliny ničí huba. No tieto rastliny sa nahrádzajú druhmi, ktoré tejto chorobe dokážu odolávať. Ďalšou je choroba mako, ktorú vyvolávajú baktérie. Zdoláva sa tak, že sa odstránia napadnuté rastliny a kvety priťahujúce určitý hmyz, ktorý chorobu prenáša. A ešte choroba sigatoka, ktorá ničí listy rastlín, ale neškodí banánom, ak sa včas použije chemický postrek. Banány potrebujú veľké množstvo vody, ktoré sa zabezpečuje zavlažovaním a vysokotlakovými rozprašovacími zariadeniami. Možno dodať, že plantáž sa udržiava bez trávy a buriny.
Z plantáže na váš stôl
Keď už farba stužky naznačuje, že banány sú pripravené na zber, najprv ich odmerajú, aby sa uistili, že majú správnu veľkosť a môžu sa odrezať. Ďalším pozoruhodným faktom je, že banány sa nikdy nenechajú dozrieť na rastline, a to ani vtedy, ak sa spotrebujú v domácej krajine. Prečo? Lebo by stratili chuť. Skôr než je rozhodnuté o tom, kedy sa začne so zberom úrody, je nutné vziať do úvahy vzdialenosť, do ktorej sa budú banány vyvážať, a tiež druh dopravy. Potom robotník mačetou odsekáva súplodia a tie sa posielajú do baliarne. A čo sa po zbere stane s banánovníkom? Zotne sa a stane sa hnojivom pre nové rastliny, ktoré vyrastú na jeho mieste.
V baliarni sa banány umývajú a odstraňuje sa všetko otlčené ovocie. Toto ovocie zjedia pracovníci a ich rodiny. Malé banány sa použijú na výrobu príchutí a detskej výživy. Banány najlepšej kvality sa balia po 18 kilogramov do škatúľ a posielajú sa do cudziny chladiarenskými vlakmi a loďami.
V prístave sa kontroluje kvalita ovocia a meria sa jeho teplota. Keď je už ovocie odrezané, musí ostať zelené, až kým sa nedostane do obchodu. Banány rýchlo podliehajú skaze, a preto sa musia zabaliť, dopraviť loďou a predať v obchodoch do 10 až 20 dní. Ovocie sa uchováva v chlade pri teplote 12 až 13 stupňov Celzia, aby sa zabránilo dozrievaniu. Vďaka modernej doprave je možné bez akýchkoľvek problémov poslať banány zo Strednej a Južnej Ameriky až do Kanady a do Európy.
Praktická hodnota a výživnosť
Existuje až sto alebo ešte viac druhov banánov. Banán čínsky je bežným druhom, ktorý sa vyváža predovšetkým do Európy, do Kanady a do Spojených štátov. Menšie druhy, ktoré majú príliš tenkú šupu na to, aby sa mohli vyvážať, sa vo veľkom množstve vyskytujú v Hondurase. Sú známe ako manzana (jablko) a červená jamajka.
Banánové listy obsahujú úžitkové vlákna a v tropických krajinách sa používajú na rôzne účely. Keď človek navštívi otvorené trhovisko, často vidí tieto listy nahromadené na ulici, ako sa predávajú na balenie horúceho ‚tamale‘, veľmi obľúbeného jedla v mnohých krajinách.
Mnohí ľudia v Hondurase radi jedia ako prílohu k jedlám plantejn. Jedno také lahodné jedlo, rozšírené na severnom pobreží Hondurasu, sa volá machuca. Pri jeho príprave sa nezrelý plantejn rozmliaždi v trecej miske, pridá sa korenie a táto zmes sa varí s krabmi v kokosovom oleji.
V Spojených štátoch sa skonzumuje asi 11 miliárd banánov ročne. Veľké množstvo banánov ide do Kanady, Británie a do ďalších krajín Európy. Akú výživnú hodnotu má toto ovocie? Banány sú bohaté na vitamíny A a C, na uhľohydráty, fosfor a draslík.
Banán sa dá použiť toľkými spôsobmi! Veľmi dobre sa hodí do ľahkých a obilných jedál, do ovocných koktailov, do koláčov, zákuskov a, samozrejme, do preslávených zmrzlinových pohárov. Keď budete najbližšie jesť zrelý banán, uvažujte o jeho vynikajúcich vlastnostiach. Toto ovocie má vlastný obal. Je bohaté na vitamíny a minerálne látky. A možno že ten banán prešiel pol sveta, aby sa dostal na váš stôl.