Život, ktorý by som nemenila

MNOHÍ ľudia ľutujú, ako prežili svoj život. Možno hovoria: ‚Keby som len mohol začať odznova, koľko vecí by som robil inak!‘ Ale keď sa ja pozerám späť na svoj život, nemenila by som ho, i keď nebol ľahký.

Rodičia ma vychovávali ako Jehovovu svedkyňu a od útleho detstva mi do srdca vštepovali Božie zákony. (2. Timotejovi 3:15) Nespomínam si na žiadne obdobie, v ktorom by som nechodila na zhromaždenia a zjazdy Jehovových svedkov. Už ako malé dievčatko som so staršími svedkami navštevovala ľudí, aby sme im pomohli spoznať biblickú nádej na večný život v pozemskom raji pod panstvom Božieho Kráľovstva. (Matúš 24:14) Pamätám si ešte, že som ako päťročná ponúkala ľuďom brožúru s názvom Kráľovstvo, nádej sveta.

Moji rodičia počuli o pravde o Božom Kráľovstve po prvý raz v roku 1917. Hoci chodievali do kostola, rozpoznali zvuk pravdy v prednáške, ktorú predniesol cestujúci zástupca spoločnosti Wachtower v Bridgetone (New Jersey). Môj starý otec si vypočul tú istú prednášku a aj on bol presvedčený, že to, čo počul, je pravda. Neskôr, keď som mala 14 rokov, bola som na zjazde Jehovových svedkov v Detroite (Michigan) pokrstená, a tak som symbolizovala, že oddávam svoj život Jehovovi.

V tých rokoch sa týždenné stretnutia, na ktorých sme študovali Bibliu, konali v našej obývačke. Po čase bol zakúpený jeden obchod a prerobený na sálu Kráľovstva. Vtedy bolo málo sál Kráľovstva. No dnes sú na celom svete desaťtisíce takých sál, ktoré uspokojujú potreby vyše 70 000 zborov Jehovových svedkov.

Začínam službu celým časom

Moja matka začala dráhu služobníčky celým časom roku 1939 a pokračovala v nej až do svojej smrti vo veku 85 rokov. Môj brat Dick a ja sme začali so službou celým časom 1. apríla 1941, keď v Európe zúrila druhá svetová vojna a odpor proti Jehovovým svedkom bol pre ich neutrálny postoj k politike veľmi rozšírený.

Traja mladí svedkovia z nášho zboru boli pre svoju neutralitu odsúdení na päť rokov väzenia. Aké povzbudzujúce je vidieť, že dvaja z týchto mužov ešte stále slúžia ako starší v zbore! Môj brat slúžil neskôr v brooklynskom bételi v New Yorku, vo svetovom ústredí Jehovových svedkov, a ešte stále slúži ako starší v našom rodnom meste Millville (New Jersey).

Tak ako inde, aj pre Jehovových svedkov v Spojených štátoch boli vojnové roky veľmi ťažké. Útoky luzy boli bežné. Deti boli vylučované zo škôl. (Pozri Prebuďte sa! z 22. júla 1993 o živote Lillian Gobitasovej-Kloseovej.) Tisíce našich duchovných bratov šli do väzenia, a tak sme museli my, ženy, spĺňať rôzne povinnosti v zbore. Preto som mala už ako mladá na starosti literatúru. S Jehovovou pomocou sme tie ťažké vojnové roky prežili a keď sa bratia vrátili z väzenia, veci sa pohli dopredu.

Práve v tom čase navštívil náš zbor Lyman Swingle z bételu. Povzbudil ma, aby som prišla do Brooklynu a pomáhala pri práci v súvislosti s materiálnou pomocou organizovanou po druhej svetovej vojne v prospech našich spolusvedkov v Európe. A tak som v marci 1948 odišla do Brooklynu.

Šťastné roky v novom zbore

Bola som pridelená do zboru Brooklyn stred. Bol to vôbec prvý zbor v meste New York a v priľahlých oblastiach, vytvorený ešte pred prvou svetovou vojnou, i keď pod iným menom. Vtedy bol v oblasti Brooklyn Heights. No keď som roku 1948 prišla do zboru Brooklyn stred, schádzal sa na rohu Piatej avenue a Ôsmej ulice v Brooklyne. Takmer 30 rokov slúžili tieto prenajaté priestory ako miesto pre naše zhromaždenia, až kým nebola neďaleko odtiaľ kúpená nová sála.

Nikdy nezabudnem na svoj prvý deň v kazateľskej službe v Brooklyne — na Henry Street. Bolo to dosť odlišné od vydávania svedectva v malom meste. No čoskoro som sa stretla s mladou ženou, ktorá prijala biblickú literatúru a súhlasila s domácim biblickým štúdiom. Časom sa stala oddanou služobníčkou Jehovu, ako aj jej dve deti. Jej syn, Arthur Iannone, slúži teraz spolu s manželkou Lindou, synom a nevestou v brooklynskom bételi.

Obvod zboru, v ktorom sme zvestovali, bol veľký a plodný. S Jehovovou pomocou som zažila, ako mnohí z tých, s ktorými som študovala Bibliu, spoznávajú pravdu a dávajú sa pokrstiť. Dodnes niektorí slúžia v našej krajine ako služobníci celým časom. Ďalší sú misionármi v ďalekých krajinách. Niektorí sa stali staršími v zbore. A mnohí slúžili v inom postavení ako verní hlásatelia dobrého posolstva o Božom Kráľovstve.

Vzrast bol úžasný. Pôvodne bol v celom meste New York a v priľahlej oblasti len jeden zbor, a teraz je len v samotnom New Yorku takmer 400 zborov. Aké milé spomienky mám na to, že som mala istý podiel na tomto rozmachu!

Rastie záujem tých, čo hovoria po francúzsky

V šesťdesiatych rokoch sme začali nachádzať v obvode nášho zboru veľa ľudí hovoriacich po francúzsky, ktorí sa sem prisťahovali z Haiti. Väčšinou vedeli po anglicky len málo alebo nevedeli vôbec. To bola výzva. Ako im môžeme pomôcť viac sa dozvedieť o Biblii? Nehovorila som po francúzsky, ale s anglickým výtlačkom základnej biblickej učebnice v jednej ruke a s francúzskym prekladom tej knihy v druhej ruke som dokázala viesť biblické štúdiá.

Nekonali sa však nijaké zhromaždenia vo francúzštine, ktoré by pomáhali týmto ľuďom duchovne rásť. Preto zakaždým, keď do Brooklynu prišiel nejaký svedok misionár, ktorý vedel po francúzsky, hneď sme ho požiadali o pomoc. Jedným z prvých, kto nám prišiel na pomoc, bol Nicolas Brisart, ktorý je koordinátorom výboru odbočky na Guadeloupe. Prvú verejnú prednášku vo francúzštine predniesol v byte sestry Berthy Luisdonovej, ktorá stále verne slúži Jehovovi. Prítomných bolo 27 osôb.

V meste New York vtedy neboli žiadne cudzojazyčné zbory, okrem španielskeho. A tak bolo ťažké si čo len predstaviť vytvorenie oficiálneho francúzskeho zboru. Cestujúci dozorca v skutočnosti spôsobil, že veci vyzerali ešte neradostnejšie, keď nás informoval, že súčasnou zásadou je povzbudzovať ľudí žijúcich v tejto krajine, aby sa naučili po anglicky.

Brat Fred W. Franz, ktorý sa neskôr stal prezidentom spoločnosti Watch Tower, bol však zdrojom povzbudenia. Povedal: „Ak je to Jehovova vôľa, Mary, bude tu francúzsky zbor.“ Povzbudzoval nás aj brat Harry Peloyan, predsedajúci dozorca zboru Brooklyn stred. Povedal, že v tie večery, keď sála Kráľovstva nie je obsadená, môžeme mať neoficiálne zborové štúdium knihy a verejné prednášky kedykoľvek, keď príde na návštevu niekto, kto vie po francúzsky.

Vtedy už bolo veľa pokrstených bratov z Haiti, ktorí sa sem prisťahovali, ale ani jeden z nich nebol dostatočne skúsený, aby sa organizačne ujal vedenia diela vo francúzštine. Potom sa o našej situácii dozvedel brat Timothy Galfas, ktorý študoval v Paríži a vtedy bol členom brooklynskej rodiny bétel. Prichádzal každú sobotu po skončení práce v bételi a vyhľadávali sme bratov a sestry, ktorí tu žili, ale nevedeli, kde sa môžu schádzať.

Čoskoro sa nás schádzalo asi 40. Požiadali sme krajského dozorcu, aby napísal Spoločnosti žiadosť o udelenie súhlasu na vedenie zborového štúdia knihy vo francúzštine. Ako nás potešilo, keď sme ho dostali! Neskôr sme dostali aj povolenie na pravidelné prednášky a týždenné štúdium Strážnej veže.

Prvý francúzsky zbor

Dňa 1. decembra 1967 sme dostali súhlas na založenie francúzskeho zboru, prvého v Spojených štátoch. O sálu Kráľovstva sa bude deliť so zbormi Brooklyn stred a Prospect. Boli sme veľmi šťastní! Vedeli sme, že všetci budú dosahovať väčší duchovný pokrok v jazyku, ktorému rozumejú. Veľmi sme si v týchto náročných rokoch rastu cenili podporu takých bratov, ako bol Harry Peloyan, George Haddad a Carlos Quiles, ktorí tvorili služobný výbor zboru Brooklyn stred.

Náš počet sa rýchlo zvyšoval. Čoskoro boli vytvorené nové francúzske zbory v Manhattane, v štvrti Queens, a v Nyacku (New York). Pri tomto rozmachu pomáhali Jeff Keltz a Tom Cecil z brooklynského bételu. Brat Keltz slúžil ako krajský dozorca a brat Cecil slúžil v zjazdovom výbore našej oblasti. Pomáhali aj ďalší, napríklad misionári, ktorí sa zo zdravotných dôvodov vrátili do Spojených štátov z krajín, kde sa hovorilo po francúzsky. Aká cenná sa ukázala ich pomoc! Patrí k nim Stanley Boggus, ktorý slúži ako predsedajúci dozorca a zástupca krajského dozorcu.

Bol to naozaj radostný čas, keď sme mohli pozorovať, ako sa malá francúzska skupinka, schádzajúca sa na rohu Piatej avenue a Ôsmej ulice, rozrástla na tucty zborov a na dva kraje! V apríli 1970 sme mali svoj prvý krajský zjazd vo francúzštine. V piatok večer nás oslovil brat Nathan H. Knorr, vtedajší prezident spoločnosti Watch Tower, a zaželal nám všetko najlepšie. V to leto sme mali aj svoj prvý oblastný zjazd na provizórnom mieste pod tribúnami Rooseveltovho štadióna v Jersey City (New Jersey). Bolo tam horúco a prašno, ale vyše 200 prítomných bolo veľmi šťastných, že počulo celý program, vrátane dramatizácie, vo francúzštine.

Veľmi vzrušujúce bolo aj to, keď sme roku 1986 mohli využiť na oblastný zjazd zjazdovú sálu Jehovových svedkov v Jersey City. Minulý rok bolo na francúzskom zjazde 4506 prítomných a 101 bolo pokrstených. Súčasne sa na Floride konal ďalší zjazd vo francúzštine.

Verné spolubývajúce

Príjemnou súčasťou môjho života v Brooklyne bolo spoločné bývanie so sestrami, ktoré boli v službe celým časom. Prvé dve (Rose Lewisová-Peloyanová a Madelyn Murdocková-Wildmanová) odišli do bételu. Neskôr sa aj dve ďalšie (Lila Rogersová-Molohanová a Margaret Stelmahová) stali členkami rodiny bétel. Ďalšie dve (Barbara Repaská-Forbesová a Virginia Burrisová-Beltramelliová) išli do Biblickej školy Strážnej veže Gileád a ešte stále slúžia, jedna v Guatemale a druhá v Uruguaji.

My, sestry, sme si vždy vyhradili čas na to, aby sme si pohovorili o biblickom texte, a tak začali deň. Potom sme odchádzali do svetského zamestnania a do služby. Vracali sme sa večer, unavené a hladné, ale šťastné! Mali sme veľa budujúcich skúseností, o ktoré sme sa mohli podeliť. Raz som napríklad študovala s mladou ženou, Elisou Beumontovou-Farinovou, ktorá trvala na tom, aby jej štúdium bývalo o 10. hodine večer. Robila rýchle pokroky. Keď som ju po prvý raz vzala do služby, povedala: „Nemysli si, že toto mienim robiť celý čas!“ Ale stala sa služobníčkou celým časom a neskôr absolvovala školu Gileád a dlhé roky slúžila v Ekvádore. Ešte stále slúži celým časom v Trentone (New Jersey).

Niektoré z mojich spolubývajúcich vychovali deti, ktoré si tiež vážia Jehovu a slúžia mu. Minulý rok sa Jodi Robertsonová-Sakimová, dcéra jednej z mojich bývalých spolubývajúcich (Virginie Hendeeovej-Robertsonovej), vydala a teraz slúži aj so svojím manželom v brooklynskom bételi.

O všetkých spolubývajúcich, ktoré som mala — a bolo ich vyše 20 — môžem s radosťou povedať, že zostali verné Jehovovi a mnohé z nich ešte stále slúžia celým časom.

Teším sa z našej celosvetovej rodiny

Zdrojom radosti bolo pre mňa aj to, že som sa zoznámila s mnohými svedkami z iných krajín. Keďže sme bývali blízko ústredia Spoločnosti, mali sme napríklad výsadu pestovať spoločenstvo so študentmi, ktorí navštevovali misionársku školu Gileád, ktorá vtedy bola v Brooklyne.

Dvaja študenti, Günter Buschbeck, ktorý teraz slúži v rakúskej odbočke, a Willi Konstanty, ktorý slúži v nemeckej odbočke, boli počas navštevovania školy Gileád pridelení do zboru Brooklyn stred. Akým zdrojom povzbudenia boli! Mali taký pozitívny vplyv na moje spolubývajúce, že čoskoro začali obe pomýšľať na školu Gileád.

Veľa ráz som mala výsadu rozšíriť svoje priateľstvo s našou celosvetovou rodinou cestovaním do zámoria. Zúčastnila som sa medzinárodných zjazdov a opäť som videla na pridelených miestach mnohých absolventov Gileádu, ktorých som poznala už predtým.

Bohatý život

Keď sa pozerám späť na svoj život, môžem povedať, že bol krásny — šťastný život plný požehnania. Hoci som mala mnoho problémov, ktoré zvyčajne prináša tento systém vecí, nikdy nič nespôsobilo, že by som ľutovala minulý spôsob života alebo sa vzdala cennej výsady služby celým časom.

V ranom veku mi matka vštepila slová Žalmu 126:5, 6: „Tí, ktorí sejú semeno so slzami, budú žať s radostným volaním. Ten, kto nepochybne vychádza plačúc a nesie si plné vrece semena, istotne vojde s radostným volaním a ponesie si svoje snopy.“ Tento biblický text mi ešte stále slúži ako vodidlo. Bez ohľadu na to, aké problémy sa vyskytli, Jehova mi pomáhal nájsť spôsob, ako ich prekonať a zachovať si radosť.

Môj život je taký, že by som ho určite nechcela meniť. Vôbec neľutujem, že som venovala Jehovovi asi 53 rokov služby celým časom. Teším sa, že mu v jeho novom svete budem slúžiť po celú večnosť. — Rozprávala Mary Kendallová.

[Obrázok na strane 16]

Mary Kendallová