Pozorujeme svet
Ľudia chcú lepšie vedenie
Ľudia na celom svete začínajú byť znechutení zo svojich vodcov. „Niektorí tvrdia,“ píšu The Wall Street Journal, „že súčasní svetoví vodcovia sa na svoju prácu nehodia.“ Bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing hovorí: „Sme svedkami krízy poslaneckej demokracie.“ Prečo narastá nespokojnosť verejnosti? Pretože ľudí „rozčuľujú vodcovia, ktorí sa zdajú malí v čase, keď problémy, pred ktorými stoja, sú také veľké“, odpovedá Journal. Ďalej napísal: „Sú znechutení, keď tam, kde hľadajú vedenie, nachádzajú nerozhodnosť a korupciu. A nie sú to len jednotliví politici, ktorí sú predmetom nespokojnosti verejnosti; na miestach, ako je Japonsko a Taliansko, bol spochybnený celý politický systém.“ Hoci v ťažkých ekonomických obdobiach sa vlády stávajú nepopulárnymi, „táto situácia je výnimočná, lebo zasahuje toľko miest naraz a týka sa nielen vládnych funkcionárov, ale aj opozičných strán“. Prinavrátiť optimistickú náladu si vyžiada viac než len ekonomické zlepšenie, hovorí pán Giscard d’Estaing. „Naša spoločnosť potrebuje mať vyhliadku do budúcnosti.“
Jehovovi svedkovia v Mexiku boli zákonne uznaní
Dňa 7. mája bol Jehovovým svedkom v Mexiku udelený právny status náboženstva. Námestník ministra vnútra im 31. mája odovzdal doklad zaručujúci takéto uznanie. To znamenalo ďalší krok k náboženskej slobode v Mexiku. Bolo to 1. apríla 1989, keď mohli Jehovovi svedkovia na svojich zborových zhromaždeniach prvý raz slobodne vysloviť modlitbu a v službe od dverí k dverám použiť Bibliu. V Mexiku je vyše 370 000 svedkov. Mexická vláda minulý rok reformovala svoje zákony a začala udeľovať náboženským organizáciám v krajine zákonné uznanie.
Ľudské práva sú bezvýznamné
Centrum OSN pre ľudské práva v Ženeve (Švajčiarsko) odhaduje, že „polovica ľudstva je obeťou vážneho porušovania ľudských práv“, uvádzajú nemecké noviny Süddeutsche Zeitung. Toto porušovanie siaha od mučenia, znásilňovania a popravy až po otroctvo, hlad a zneužívanie detí. Centrum odhaduje, že vo vyše 50 krajinách je 150 až 200 miliónov detí nútených ťažko pracovať. Okrem toho sú milióny ľudí obeťou rasizmu a nepriateľstva voči cudzincom. „V prostredí chudoby a nedostatku sú ľudské práva bezvýznamné,“ povedal pán Ibrahime Fall, vedúci centra. „Je síce pravda, že sme vyslali človeka na Mesiac, ale svet, v ktorom žijeme, je stále problematický, nebezpečný a často smrtiaci.“
Detská prostitúcia sa šíri
„Lekári, policajní úradníci a sociálni pracovníci... podávajú správu, že deti a dospievajúci sú stále viac žiadaní ako prostitúti, lebo klienti ich považujú za ,bezpečnejších‘ a pravdepodobne nenakazených aidsom,“ píšu parížske International Herald Tribune. Na nedávnej konferencii UNESCO (Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru) o „obchode so sexom a ľudských právach“, ktorá sa konala v Bruseli (Belgicko), odborníci potvrdili, že zákazníci sú ochotní zaplatiť oveľa viac za deti, ktoré sú považované za panenské. Hoci odborníci uznali, že významným faktorom je celosvetová epidémia aidsu, poukázali aj na to, že mnohé oblasti vysoko výnosného obchodu so sexom „normalizovali otvorený nákup a predaj sexu a zlikvidovali akékoľvek tabu súvisiace so sexuálnym vykorisťovaním detí“. Štúdie UNESCO ukazujú, že problém sa vymyká kontrole najmä v Benine, Brazílii, Kolumbii, Thajsku a na Filipínach. Odhaduje sa, že z dvoch miliónov thajských prostitútok 800 000 sú deti a dospievajúce dievčatá a na Srí Lanke je vraj viac ako 10 000 chlapcov od 6 do 14 rokov, ktorí pracujú ako prostitúti.
Ťažká práca ženy v domácnosti
„Namáha sa ako maratónsky bežec... no nemá ani len uspokojenie z medaily,“ píše taliansky denník Il Messaggero v článku o priemernej žene v domácnosti. Výskum, ktorý podnikol Rímsky inštitút pre športové vedy, ukazuje, že energia, ktorú vydáva priemerná žena v domácnosti pri svojej domácej práci (vyše 200 kalórií za hodinu) je „porovnateľná s energiou spotrebovanou pri určitých športoch“. Hoci sa pri niektorých druhoch športu zjavne spáli oveľa viac kalórií, táto štatistika je o to závažnejšia, „keď vezmete do úvahy, že žena v domácnosti vykonáva svoju činnosť každý deň celých osem hodín“. Držiteľka rekordu v šprinte Marisa Masullová priznáva: „Z práce doma som oveľa viac unavená ako z tréningu.“
Vodná planéta
Keby svetové vody rovnomerne pokryli povrch planéty, vytvorili by celosvetový oceán hlboký 2,5 kilometra, uvádza časopis People & the Planet. Celý povrch zeme by sa v skutočnosti zmestil do objemu Tichého oceána a ešte by aj tak zostalo veľa nevyplneného miesta. No z obrovských vodných rezerv celej zeme sú len tri percentá pitnej, neslanej vody. A len 1 percento pitnej vody na planéte je ľudstvu ľahko dostupné. Zvyšok je v ľadovcoch a polárnych čiapkach alebo pod zemou. No i tak je toto 1 percento dostatočným množstvom pre potreby dvoj- alebo trojnásobku súčasnej svetovej populácie. „Nanešťastie je pitná voda veľmi nerovnomerne rozdeľovaná a všade sa ňou plytvá,“ s poľutovaním konštatuje časopis. Podľa jedného odhadu následkom toho žijú dve miliardy obyvateľov zeme v oblastiach, kde je kritický nedostatok vody.
Dlhý život odpadu
Ako dlho to trvá, kým sa bežný odpad rozloží? Podľa čísiel uverejnených v talianskom periodiku Focus sa papierové vreckovky alebo odpadky zo zeleniny rozpadnú za tri až šesť mesiacov, cigaretové filtre za 1 až 2 roky, žuvačka za 5 rokov a hliníkové nádoby za 10 až 100 rokov. No niektoré plastické látky „zostanú nezmenené po stáročia... Nenaruší ich voda... a neexistujú žiadne mikroorganizmy, ktoré by sa nimi živili.“ Polystyrén, ktorý sa bežne používa ako obalový materiál a na nádoby na jedlo a nápoje, sa rozpadne pravdepodobne až v priebehu tisícročia; a kým sa sklené fľaše vrátia na svoje miesto v kolobehu prírody, musí uplynúť 4000 rokov.
Zubné kazy sú nákazlivé
„Zubný kaz je nákazlivý.“ To hovorí správa spravodajskej služby Agence France-Presse o štúdii vykonanej jednou švajčiarskou dentistickou fakultou a Svetovou zdravotníckou organizáciou. Ich výskum odhaľuje, že Streptococcus mutans, baktérie, ktoré spôsobujú zubný kaz, sa často prenášajú z úst jedného člena rodiny do úst iného, napríklad keď rodičia používajú lyžičku dieťaťa alebo keď pred kŕmením ochutnávajú z detskej fľašky. Riziko narastá s množstvom baktérií, ktoré sa nachádzajú v slinách človeka. Zdá sa, že baktérie premieňajúce cukry na kyselinu, ktorá narúša zuby, sa hojne vyskytujú najmä v ústach detí medzi prvým a štvrtým rokom — keď sú detské zuby mimoriadne citlivé na zubný kaz.
Prilby pre cyklistov
Noste ochrannú pokrývku hlavy! To je rada, ktorú dáva WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) cyklistom. Hoci ochranné prilby znižujú úrazovosť o 75 percent, jedinou krajinou, ktorá v súčasnosti od cyklistov vyžaduje, aby ich nosili, je Austrália. V Spojených štátoch sú dve tretiny všetkých úmrtí cyklistov spôsobené úrazmi hlavy a mozgu. Najviac ohrozenou skupinou sú deti medzi 6. a 14. rokom. WHO s poľutovaním konštatuje: „Je ťažké pochopiť neochotu cyklistov [nosiť prilby], keď vezmeme do úvahy, že už nikto nepopiera, že prilby účinne chránia motocyklistov.“
Roztoče
„V skutočnosti nikto nevie, ako sa sem dostali, ale takmer v každom dome sa nachádzajú roztoče, ktoré žijú v prachu,“ uvádza časopis Science News. Tieto bezstavovce, ľudským očiam neviditeľné, sa živia šupinami, ktoré sa ľuďom stále odlupujú z kože. Tieto tvory možno nájsť v lôžkovinách, kobercoch a čalúnenom nábytku. Koľko ich tam je? Výskumníci vyzbrojení vysávačom a mikroskopom skúmali prach v dvoch postihnutých domoch. Gauč v jednom dome obsahoval 7454 roztočov na gram prachu a v prachu z koberca pod gaučom bolo ďalších 2361 roztočov na gram.
Horšie ako čierna smrť
„V 14. storočí zabila v Európe čierna smrť okolo 25 miliónov ľudí, čiže každého štvrtého človeka,“ hovorí časopis American Health. „Nové údaje naznačujú, že ak budú ľudia naďalej fajčiť v takej miere ako doteraz, cigarety usmrtia desaťkrát toľko ľudí: najmenej 250 miliónov, čiže každého piateho človeka, ktorý dnes žije v rozvinutých krajinách.“ Zistenia, založené na hromadnej štúdii vyše milióna ľudí, ukázali, že fajčenie je ešte smrteľnejšie, ako sa predtým myslelo. „Domnievali sme sa, že zvyk fajčiť zabíja asi každého štvrtého fajčiara,“ povedal Dr. Richard Peto, profesor na Oxfordskej univerzite v Anglicku. „Ale teraz vieme, že najmenej tretina — ale pravdepodobne je to ešte viac — všetkých fajčiarov zomiera následkom svojho návyku. Vplyv fajčenia na úmrtnosť v krajine veľmi prevyšuje vplyv ktoréhokoľvek iného faktora.“ Z 250 miliónov predpokladaných úmrtí bude viac ako polovica ľudí vo veku od 35 do 69 rokov, ktorí si fajčením skrátia život v priemere o 23 rokov.