Čo o tom hovorí Biblia?
Je nebezpečné pestovať mágiu?
‚VZDUCH sa chveje atmosférou mágie. Zvuk bubna náhle pretrhne ticho. Všetky oči sú upreté na dvoch mužov v uniformách a s mušketami. Dvíhajú zbrane na plece, zamieria na pestro odetého čínskeho kúzelníka. Ten si pred hruďou drží porcelánový tanier. Muškety zarachotia v záblesku ohňa. Kúzelník okamžite padá na podlahu, silne krvácajúc. Ilúzia, že tanier zastaví guľky, sa zmenila na tragédiu.‘ Chybný mechanizmus jednej z muškiet spôsobil, že guľka vyletela a prenikla do hrude kúzelníka. To je opísané v knihe Henry Gordon’s World of Magic (Svet mágie Henryho Gordona).
Možno si poviete: ‚Aká zbytočná strata daru života — a to všetko len kvôli napätiu, vzrušeniu a zábave, ktoré sprevádzajú tento druh mágie.‘ Alebo si myslíte, že to skrátka patrí k riziku spojenému s takým predstavením? Nech už je vaša reakcia akákoľvek, keď táto ilúzia zlyhala, bola smrteľne nebezpečná. Vedie nás to k otázke: Je s pestovaním mágie spojené ešte nejaké zákernejšie nebezpečenstvo? Aby sme na to mohli odpovedať, pozrime sa na pôvod tohto pradávneho umenia.
Vplyv mágie v dejinách
Tajomstvo mágie priťahovalo a ovládalo človeka už od úsvitu dejín. Slovo „mágia“ je odvodené z názvu „magi“, označenia pre starovekú perzskú kňazskú kastu, ktorá sa špecializovala na kultovú činnosť. V najzákladnejšom zmysle slova predstavuje mágia snahu ovládať prirodzené či nadprirodzené sily alebo prinútiť ich k poslušnosti, aby spĺňali ľudské príkazy. Už v 18. storočí pred n. l. sa kňazi v starovekom Egypte zaoberali mágiou. Mágia hrala dôležitú úlohu aj v náboženstve starovekých Chaldejcov v Babylone v 8. storočí pred n. l. (1. Mojžišova 41:8, 24; Izaiáš 47:12–14; Daniel 2:27; 4:7) Tento vplyv pretrvával aj medzi starými Grékmi a Rimanmi až do stredoveku, a ďalej až do nášho dvadsiateho storočia.
Rôzne formy mágie možno klasifikovať niekoľkými spôsobmi. Robert A. Stebbins v knihe The Magician (Mág) delí mágiu do troch kategórií.
Tri druhy mágie
Mystická mágia je v skutočnosti „prejavom okultizmu“. Podľa nej „udalosti a dianie, ktoré protirečia všeobecne známemu alebo vedeckému poznaniu“, sú „pravdivé alebo skutočné“. Stebbins ďalej vysvetľuje, že „mystická mágia je služobníčkou čarodejníctva, kúzelníctva, bosoráctva, alchýmie a za určitých okolností aj náboženstva“.
Pri exploatačnej mágii „profesionáli falšujú alebo zneužívajú vnímanie reality divákov pre vlastné vyvýšenie“. Vedia, že podvádzajú verejnosť, ale podľa Stebbinsa „povzbudzujú tých, ktorí sa prizerajú mágii, aby verili dačomu inému — aby verili, že ako mágovia majú nadprirodzenú moc alebo zvláštne spojenie s bytosťami, ktoré ju majú“.
Zábavná mágia má za cieľ vyvolávať údiv pomocou pútavých podvodných trikov. Delí sa na päť základných a vzájomne sa prekrývajúcich metód: je to „javisková mágia, komorná mágia, eskamotérstvo, iluzionizmus a telepatia“.
Je to pre kresťanov nebezpečené?
Pozrime sa najskôr na mystickú mágiu. Mystická mágia sa vykonáva rôznymi spôsobmi. Existujú napríklad satanisti, ktorí pestujú „čiernu“ a „bielu“ mágiu. K „čiernej“ mágii patrí zariekanie, špeciálne zaklínanie a uhrančivý pohľad, čím sa má uškodiť nepriateľom. Naproti tomu cieľom „bielej“ mágie je prinášať dobré výsledky rušením zariekania a zaklínania. Obidve formy sú prejavom okultizmu alebo mysticizmu. Ľudia príležitostne siahajú po mystickej mágii v túžbe po dobrej úrode alebo po výhre v športovej súťaži. O tomto druhu špiritistickej mágie však Biblia otvorene hovorí: „Nebudete vyhľadávať znamenia ani pestovať mágiu.“ — 3. Mojžišova 19:26; 5. Mojžišova 18:9–14; Skutky 19:18, 19.
Čo je nebezpečné na exploatačnej mágii? Hádači z ruky, veštci a liečitelia vierou, ak spomenieme iba niektorých, vykonávajú exploatačnú mágiu na dosiahnutie vlastných cieľov. Neživia vari svojím povolaním lož? Božie Slovo hovorí: „Nebudete podvádzať a nikto si nebude počínať falošne voči svojmu spoločníkovi.“ — 3. Mojžišova 19:11.
The Encyclopedia Americana uvádza: „V niektorých prípadoch môžu magické činy slúžiť na vyvolávanie duchov.“ No chceli by sme mať problémy s démonskými duchmi, hoci len nepriamym zahrávaním si s touto sférou? Démoni nás chcú využívať a ak na to dostanú príležitosť, budú to robiť. Čakajú na ‚vhodný čas‘ a sú vo svojom úsilí neúnavní. — Lukáš 4:13; Jakub 1:14.
Majstrom v umení podvodu a ilúzie nie je nik iný ako Satan Diabol. On praktizuje toto umenie odvtedy, čo ho prvý raz predviedol pred človekom v záhrade Eden. (1. Mojžišova 3:1–19) Ktorý kresťan by chcel byť ako on? Kresťania sú miesto toho nabádaní, aby sa stali „napodobňovateľmi Boha“ a aby ‚sa podriaďovali Bohu, a vzopreli sa Diablovi‘. — Efezanom 5:1; Jakub 4:7.
Väčšina ľudí však spája slovo „mágia“ so zábavou. Človek môže vytvárať rukami ilúzie (eskamotérstvo), pamätajúc na to, že ruka je často rýchlejšia než oko. Proti tomu nemusia byť žiadne biblické námietky. Ak je to však predstieranie okultnej mágie, mal by kresťan vzbudzovať čo len dojem, že má nejakú nadprirodzenú, nevysvetliteľnú moc? Alebo ak má takéto „magické“ predstavenie zlý vplyv na iných, nechcel by sa kresťan takejto zábavy radšej zriecť, aby sa iní nepotkli? (1. Korinťanom 10:29, 31–33) Navyše, je tu potenciálne nebezpečenstvo, že človek bude v pokušení ísť ďalej a skúšať vážnejšie druhy magického umenia.
Keď teda ide o mágiu, ktorá je zjavne spojená so špiritizmom, praví kresťania sa jej pestovaniu múdro vyhnú. Okrem toho, v každej oblasti života — v zamestnaní, pri rekreácii alebo pri zábave — kresťan si bude chcieť ‚zachovať dobré svedomie‘, svedomie, ktoré nedovoľuje žiaden priestupok proti Bohu ani proti človeku. — 1. Petra 3:16; Skutky 24:16.
[Prameň ilustrácie na strane 26]
The Bettmann Archive