Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako sa môžem vyrovnať s mojou telesnou chybou?

„CHODIŤ môže,“ hovorí matka mladého dievčaťa, ktoré nazveme Maggie, „ale nedokáže koordinovať pohyby a zreteľne vyslovovať slová.“ Maggie má roztrúsenú sklerózu a je jednou z miliónov mladých ľudí na svete, ktorí trpia nejakou telesnou poruchou.

Možno si jedným z nich. Ale či už si sa s telesnou chybou narodil, alebo ju máš následkom nejakej choroby či úrazu,a nemusíš z toho robiť záver, že už nebudeš mať nič zo života. Ak budeš trpezlivo vynakladať úsilie, môžeš urobiť pozitívne kroky, aby si sa s touto situáciou úspešne vyrovnal.

Osídlo ilúzií

Je to prirodzená ľudská vlastnosť, že človek nechce prijať nepríjemnú skutočnosť, ale túžobne si želá, aby sa telesná porucha jednoducho stratila. Apoštol Pavol zrejme trpel nejakou chorobou, ktorá postihla jeho zrak. (Porovnaj Galaťanom 6:11.) V súvislosti so svojou prvou návštevou kresťanov v Galácii Pavol napísal: „Viete však, že som vám po prvý raz oznamoval dobré posolstvo chorobou svojho tela. A čo bolo pre vás skúškou v mojom tele, tým ste neopovrhovali, ani ste v ošklivosti nepľuvali.“ (Galaťanom 4:13, 14) Niektorí učenci si myslia, že Pavlova choroba spôsobovala hnisanie očí alebo nejako inak zapríčiňovala jeho nepríjemný vzhľad. Neprekvapuje teda, že Pavol „trikrát úpenlivo prosil Pána“, aby ho vyliečil z tejto choroby. Ale nestalo sa tak. (2. Korinťanom 12:8, 9) Napriek svojej telesnej chybe sa Pavol tešil z vynikajúcej životnej dráhy misionára, učenca a spisovateľa.

Možno sa aj ty musíš zmieriť s tým, že tvoja porucha je trvalá. Autorka knihy Living With the Disabled (Žiť s telesne postihnutými) Jan Coombsová píše: „Ak sa má pacient vyrovnať so svojou telesnou chybou, musí najprv uznať, že je telesne postihnutý. Musí si uvedomiť, že hranice jeho možností ho môžu obmedzovať a spôsobovať mu ťažkosti, ale jeho hodnotu ako človeka neznižujú.“ Ak neexistuje reálna nádej na vyliečenie, výsledkom popierania skutočného zdravotného stavu bude len to, že zapadneš do bahna sebaobviňovania, trápenia a sklamania. Ale „múdrosť je u skromných“, hovorí Biblia v Prísloviach 11:2, a skromný človek pozná svoje obmedzenia a pripustí si ich. To neznamená, že sa máš stať pustovníkom alebo sa máš zmieriť s jednotvárnym, neradostným životom. Skromnosť skôr znamená poctivo zhodnotiť svoju situáciu a stanoviť si reálne ciele.

Konaj s poznaním

Potrebuješ tiež presne poznať charakter svojej telesnej chyby. „Každý bystrý bude konať s poznaním,“ hovoria Príslovia 13:16. (Porovnaj Príslovia 10:14.) To môže znamenať, že budeš čítať nejakú zdravotnícku literatúru alebo získaš určité informácie od svojho lekára či od ďalších odborníkov, ktorí ťa liečia. Sebavzdelávanie v tejto oblasti ťa môže oslobodiť od mylných predstáv, ktoré by ti bránili plne využiť tvoje možnosti.

Môže to tiež pomôcť držať krok s vývojom medicíny a liečebných metód, ktoré by mohli zlepšiť tvoju situáciu. Boli napríklad vyvinuté umelé končatiny (protézy) z nových, ľahkých materiálov, ktoré sú pohodlnejšie a umožňujú väčšiu pohyblivosť. Časopis Time píše o „explózii“ užitočných pomôcok pre telesne postihnutých. Možno sú takéto výrobky dostupné aj v oblasti, kde žiješ ty, a nepresiahli by váš rodinný rozpočet.

Všeobecne rozšírenejšie pomôcky, ako sú slúchadlá pre nedoslýchavých, paličky, barly a ortopedické dlahy, môžu byť takisto celkom užitočné. Niektorí mladí sú možno veľmi precitlivení a je im trápne, keď majú používať takéto pomôcky. Ale kráľ Šalamún múdro poznamenal: „Keď železo otupie a človek nenabrúsi ostrie, musí vynaložiť väčšiu silu.“ (Kazateľ 10:10; Evanjelický preklad) Mohol by si sa podobne vyčerpať — alebo sa odťahovať od činností prinášajúcich radosť — keby si nevyužil prostriedky, ktoré by ti mohli pomôcť. Prečo dovoliť pýche, aby spôsobila, že by tvoj život bol ťažší, než musí byť? Šalamún to uzavrel slovami: „Je výhodné použiť múdrosť na dosiahnutie úspechu.“

Áno, je pre teba výhodné použiť niečo, čo ti pomôže lepšie chodiť, vidieť alebo počuť. Je pravda, že vedieť používať barly, protézu alebo slúchadlo pre nedoslýchavých môže vyžadovať značnú prax a trpezlivosť. Tieto pomôcky asi príliš neskrášlia tvoj vzhľad. Ale mysli na úľavu, ktorú ti môžu priniesť, a na možnosti, ktoré ti môžu otvoriť. Jedna telesne postihnutá africká dievčina menom Jay žila samotárskym životom a do svojich 18 rokov sa len raz odvážila vyjsť von z tábora, kde žila. Potom začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a navštevovať kresťanské zhromaždenia. To od nej vyžadovalo, aby „prešla“ o niekoľko domov ďalej, ťahajúc sa vpred po rukách a vlečúc telo za sebou. Keď sa jedna svedkyňa v Európe dozvedela o jej ťažkej situácii, poslala jej trojkolesový invalidný vozík. Bol to vozík s reťazovým prevodom a Jay ho mohla riadiť rukami. Bol tento pohľad okúzľujúci? Sotva. Ale takýto zdanlivo nemotorný spôsob dopravy jej dovoľoval chodiť na zhromaždenia a zúčastňovať sa na kazateľskom diele z domu do domu.

Neprestávaj bojovať!

Vyvaruj sa však toho, žeby sa v tebe rozvinulo negatívne zmýšľanie. Múdry kráľ Šalamún povedal: „Kto pozoruje vietor, nebude siať semeno; a kto sa díva na oblaky, nebude žať.“ (Kazateľ 11:4) Dovolíš, aby ti strach alebo neistota bránili robiť veci, ktoré chceš a potrebuješ robiť? Uvažuj o Mojžišovi. Keď ho Boh vybral, aby oslobodil Izraelitov z otroctva v Egypte, Mojžiš sa pokúsil prosiť, aby ho Boh zbavil tejto úlohy, pretože mal chybu reči. „Mám neobrezané pery,“ povedal Mojžiš, zrejme poukazujúc na nejakú deformáciu, ktorá spôsobovala, že nevyslovoval zreteľne. (2. Mojžišova 6:12) Ale Mojžiš sa podceňoval. Časom dokázal, že je schopný hovoriť plynule — keď prehovoril k celému izraelskému národu. — 5. Mojžišova 1:1.

Neurob tú istú chybu, že sa budeš podceňovať. Vzchop sa a bojuj! Mladá Becky má napríklad ťažkosti s výslovnosťou, pretože v piatich rokoch utrpela pri nehode zranenie. Ale rodičia jej nedovolili, aby sa vzdala. Naopak, zapísali ju do školy teokratickej služby v sále Kráľovstva Jehovových svedkov. Keď mala Becky sedem rokov, mávala krátke predvedenia pred publikom. Becky si spomína: „Pomohlo mi, že som mávala úlohy. Podnecovalo ma to, aby som usilovnejšie pracovala na svojej výslovnosti.“ Becky dostala tiež povzbudenie, aby sa plne zúčastňovala na kazateľskej službe z domu do domu. „Niekedy si myslím, že ľuďom musí byť naozaj nepríjemné počúvať ma; znepokojuje ma, čo si o mne myslia. Ale potom si poviem: ‚Robím to pre Jehovu,‘ a prosím ho, aby mi to pomohol prekonať.“ Dnes Becky slúži ako zvestovateľka celým časom.

Craig, teraz už dospelý muž, je postihnutý mozgovou obrnou. Ani on nepripustil, aby mu telesná chyba zabránila byť hodnotným členom kresťanského zboru. Hovorí: „Spolieham sa na Jehovu, a on mi dovoľuje tešiť sa z mnohých jeho požehnaní. Bol som schopný päťkrát slúžiť ako pomocný priekopník [zvestovateľ]. Mávam biblické prejavy v škole teokratickej služby a vediem účty nášho zboru.“

Je tiež „čas smiať sa“, a s trochou cvičenia sa môžeš dokonca tešiť z nejakej veselej činnosti, z ktorej sa tešia ostatní mladí. (Kazateľ 3:4) Becky pripúšťa: „Nemôžem sa venovať takému športu, ako je volejbal, pretože mám veľmi pomalé reflexy. Ale môžem behať. A krátko po nehode ma moja mamička povzbudila, aby som sa učila bicyklovať. Vždy ma povzbudzovala, aby som skúšala robiť nové veci.“

Nesnaž sa prekonať to sám

Vyrovnať sa s telesnou chybou nie je ľahké. Apoštol Pavol nazval svoju poruchu ‚ostňom v tele‘. (2. Korinťanom 12:7) Našťastie, svojim problémom nemusíš čeliť sám. Sarne, mladá žena s deformovaným bederným kĺbom, hovorí: „Zistila som, že pravé kresťanské spoločenstvo a láskyplná podpora rodiny a priateľov v zbore je pre mňa neoceniteľná.“ Áno, neoddeľuj sa. (Príslovia 18:1) Nakoľko je to len možné, maj „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Korinťanom 15:58) Sarne opisuje, aký to prináša úžitok: „To, že som aktívna v službe pre záujmy Kráľovstva, mi pomáha mať správny náhľad na moje problémy.“ Becky poznamenáva: „Človek sa niekedy rozpráva s ľuďmi, ktorí sú na tom naozaj horšie než ty, lebo nemajú nádej do budúcnosti. To mi pomáha zabudnúť na moje problémy.“

Predovšetkým hľadaj podporu u Jehovu. Rozumie tvojim potrebám a pocitom a môže ti pomôcť vyrovnať sa s problémami tým, že ti dokonca poskytne „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. (2. Korinťanom 4:7) Časom možno budeš mať taký optimistický názor ako telesne postihnutý mladý kresťan Terrence. V deviatich rokoch oslepol, ale nedovolil, aby ho to premohlo. Hovorí: „Moja nevidomosť nie je handicap; je to len nepohodlné.“

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Snaž sa o svojej telesnej chybe dozvedieť všetko, čo môžeš