Ako sa so znásilnením vyrovnať
Pred tridsiatimi tromi rokmi bola Mary znásilnená, pričom ju násilník ohrozoval nožom. Ešte dnes sa jej srdce rozbúši a dlane sa jej spotia, keď sa to pokúša opísať. „Je to najponižujúcejšia skúsenosť, akú môže žena zažiť,“ hovorí so slzami na krajíčku. „Je to odporné, je to hrozné.“
ZNÁSILNENIE môže byť jedným z najpustošivejších citových zážitkov v živote, niekedy s doživotnými následkami. Podľa istého prieskumu takmer tretina obetí znásilnenia uvažovala o samovražde a prevažná väčšina povedala, že tento zážitok ich natrvalo zmenil.
Účinky môžu byť zvlášť traumatizujúce, ak žena útočníka poznala. Žene, ktorú znásilnil jej známy, sa s menšou pravdepodobnosťou dostane podpory od iných, pretože buď nikomu nepovie, čo sa stalo, alebo to povie, ale nikto jej neuverí, že išlo o znásilnenie. A keďže jej ublížil ten, komu dôverovala, je pravdepodobnejšie, že bude obviňovať samu seba a bude pochybovať o svojej schopnosti posúdiť iných.
Prijmite pomoc
Reakciou mnohých obetí znásilnenia je sprvoti šok a popieranie skutočnosti. Jedna žena bola znásilnená krátko pred dôležitou skúškou v škole. Premýšľanie o znásilnení odložila na čas, keď bude mať po skúške. Iná obeť znásilnenia povedala: „Nepripustila som, aby som o tom uvažovala, pretože človek, ktorého som poznala a ktorému som dôverovala, sa pred mojimi očami zmenil na útočníka. Nevedela som, že by ma mohol znásilniť niekto, koho poznám. Asi to znie hlúpo, ale táto predstava ma priviedla do stavu beznádeje. Cítila som sa celkom opustená.“
Niektoré ženy samy pred sebou stále popierajú, čo sa stalo, a nikomu o znásilnení nepovedia. Myšlienku na znásilnenie roky potláčajú, a tak sa proces uzdravenia odďaľuje a vznikajú ďalšie citové problémy, o ktorých si obeť ani nemusí pomyslieť, že súvisia so znásilnením.
Zotavovanie sa zvyčajne nezačne, kým o znásilnení nepoviete iným. Dôverná priateľka vám môže pomôcť uvedomiť si, že to, čo sa stalo, bolo naozaj znásilnenie, že to nebola vaša vina. Jedno staré príslovie hovorí: „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ (Príslovia 17:17) Aj duchovní pastieri sa môžu ‚prejaviť ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom‘. (Izaiáš 32:2; 1. Tesaloničanom 5:14) Pre niektoré ženy je azda potrebné spojiť sa so strediskom pomoci pre obete znásilnenia alebo s odborným poradcom, aby boli schopné zorientovať sa vo svojich citoch.
Obete sa často obávajú hovoriť o znásilnení, lebo majú pocit viny, najmä ak počas útoku zažili sexuálne vzrušenie. Môžu sa cítiť nečisté, bezcenné a zo znásilnenia obviňujú seba — napriek tomu, že obvinenie si nezaslúži nikto iný len násilník.
„Dôležité je mať dobrú priateľku, s ktorou sa môžete pozhovárať,“ povedala Mary, ktorá sa zverila spolukresťanke. „Rozprávala som sa s ňou a nemala som pocit, že som špinavá alebo že mám biľag, keď som bola znásilnená.“
Poskytnite jej podporu
Naproti tomu by nebolo správne ani láskavé, keby priatelia obeť podozrievali alebo si nárokovali rozhodovať, či bola „naozaj znásilnená“. Nikdy nenaznačujte myšlienku, že sa jej to páčilo alebo že sa dopustila nemravnosti. Najdôležitejšie, čo môžu urobiť priatelia, ktorí sú požiadaní o pomoc, je prejaviť postihnutej dôveru. Uistite ju o vašej dôvere. Keď chce rozprávať, ochotne počúvajte, ale nenúťte ju hovoriť o podrobnostiach.
Ak došlo k znásilneniu iba nedávno, priatelia môžu zariadiť pre obeť zdravotnú pomoc a ponúknuť jej bezpečné útočisko. Povzbuďte ju, aby znásilnenie nahlásila, ale nechajte ju samu rozhodnúť. Práve prežila situáciu, v ktorej bola zbavená akejkoľvek možnosti rozhodovať. Umožnite jej získať pocit kontroly nad sebou tým, že ju necháte rozhodnúť ako ďalej.
Rodiny obetí znásilnenia musia odolať nutkaniu reagovať na túto situáciu citovo. Mohli by chcieť nájsť niekoho, koho by zo znásilnenia obvinili, alebo by sa mohli chcieť násilníkovi pomstiť. Nič také však obeti nepomôže. (Rimanom 12:19) Viniť z toho, čo sa stalo, kohokoľvek okrem násilníka je márne a usilovať sa o pomstu je nebezpečné. Namiesto toho, aby sa postihnutá sústredila na zotavenie, začne si robiť starosti o svojich blízkych.
Rodiny by si mali takisto uvedomiť, že mnohé obete sa po znásilnení začnú pozerať na sexuálne vzťahy inak. V ich predstave sa stal sex zbraňou, a určitý čas môžu mať problémy so sexuálnymi vzťahmi, dokonca i s človekom, ktorého milujú a ktorému dôverujú. Preto by manžel nemal naliehať na manželku, aby obnovili sexuálny pomer, kým nebude sama chcieť. (1. Petra 3:7) Rodiny môžu pomôcť tak, že posilnia sebadôveru takejto mladej ženy a dajú jej pocítiť svoju lásku a úctu bez ohľadu na to, čo sa stalo. Bude potrebná trvalá podpora, lebo postihnutá prechádza procesom citovej obnovy, ktorý niekedy trvá veľmi dlho.
Ako sa vyrovnať so strachom a s depresiou
Ženy, ktoré boli znásilnené, hovoria, že ich prevládajúcou reakciou je predovšetkým strach. Väčšina obetí nedúfala, že útok prežije. Neskôr môžu mať strach z možnosti opätovného znásilnenia, či dokonca z náhodného stretnutia s útočníkom.
Strach, ktorý pociťovali počas znásilnenia, v nich môžu prebudiť podobné zvuky, vône či miesta. Ak bola žena znásilnená v nejakej uličke, bude sa báť chodiť úzkymi uličkami. Ak bola znásilnená doma, už nikdy sa tam nemusí cítiť bezpečne a bude sa chcieť presťahovať inam. Už len vôňa kolínskej podobná tej, ktorú mal násilník, môže vyvolať nepríjemné spomienky.
Hoci málo znásilnení vedie k tehotenstvu, veľa obetí sa desí tejto možnosti. Mnohé ženy sa okrem toho nie bezdôvodne obávajú, či neboli nakazené nejakou pohlavne prenášanou chorobou. Asi polovica trpí pocitmi depresie, beznádeje a vlastnej bezcennosti, čo môže pretrvávať niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov. Možno zápasia aj s úzkosťou, fóbiami a záchvatmi panického strachu.
Aj keď ženy nie sú schopné zabrániť znásilneniu, svoje myšlienky, pocity a reakcie na tento útok môžu časom ovládnuť. Môžu sa naučiť, ako nahradiť negatívne myšlienky pozitívnym náhľadom na seba.
„Namiesto toho, aby ste si nahovárali, aká ste slabá, neužitočná a bezmocná, naučte sa povedať sama sebe, ako dobre si už počínate a ako ďaleko ste sa dostali od toho zmätku, ktorý vás zachvátil bezprostredne po útoku,“ píše Linda Ledrayová v knihe Recovering From Rape (Zotavovanie po znásilnení). „Každý deň, keď cítite, že vás negatívne myšlienky a emócie premáhajú o niečo menej, povedzte si: ‚Opäť získavam nad sebou kontrolu.‘“
Strach sa dá prekonať aj tým, že sa naučíme presne určiť jeho príčinu. Ak obeť túto príčinu určí, môže sa opýtať sama seba, nakoľko je tento strach opodstatnený. Keď napríklad vidí niekoho, kto sa podobá na muža, ktorý ju znásilnil, môže si uvedomiť, že to nie je ten muž a že jej nechce ublížiť.
Ďalšou metódou odporúčanou pri prekonávaní strachu je systematické zbavovanie sa prehnaných emocionálnych reakcií. Žena si napíše zoznam činností alebo situácií, pri ktorých pociťuje strach, počínajúc tými, pri ktorých sa bojí najmenej, až po tie, pri ktorých sa bojí najviac. Predstavuje si samu seba v najmenej stresovej situácii, až kým táto situácia v nej neprestane vzbudzovať strach. Pokračuje ďalej podľa zoznamu, až kým sa nezbaví nepríjemných pocitov pri pomyslení na ktorúkoľvek situáciu.
S priateľkinou pomocou môže pokročiť ku konaniu týchto činností v reálnom živote, napríklad chodiť večer von alebo byť sama. Nakoniec môže zvládnuť svoj strach natoľko, že už nebude ovplyvňovať jej bežný život. Prirodzene, strach z istých činností — ako je ísť v noci tmavou uličkou — je normálny a niet dôvodu snažiť sa prekonať nepríjemné pocity v takýchto situáciách.
Usmerniť hnev
Obeť znásilnenia prežíva takisto pocity hnevu, ktoré môžu byť spočiatku zamerané na všetkých mužov, no časom sa zvyčajne sústredia na násilníka. Nahnevaní ľudia bijú často naslepo. Iní svoje pocity azda hlboko pochovajú. No hnev možno konštruktívne presmerovať a spôsob, akým sa žena s hnevom vyrovná, jej môže pomôcť pri zotavení. Písma hovoria: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte.“ — Efezanom 4:26.
Predovšetkým, postihnutá nemusí mať obavu prejaviť hnev. Môže ho nahlas vyjadrovať pred inými. Úľavu môže priniesť i účasť na súdnom konaní či vedenie si záznamov. Hnev sa dá vybíjať aj telesnou činnosťou, ako je tenis, racquetball, hádzaná, chôdza, beh, cyklistika alebo plávanie. Takéto činnosti znamenajú aj ďalšiu užitočnú pomoc v boji s depresiou.
Znova môžete získať kontrolu nad svojím životom.
Koniec znásilnení — ako?
Na to, aby sa skoncovalo so znásilneniami, nestačí, aby sa ženy schovávali pred násilníkmi alebo úspešne odrážali ich útoky. „Sú to muži, kto znásilňuje, a je v moci mužov, aby kolektívne skoncovali so znásilňovaním,“ tvrdí Timothy Beneke v knihe Men on Rape (Muži o znásilnení).
K znásilneniam bude dochádzať dovtedy, kým muži neprestanú zaobchádzať so ženami ako so sexuálnymi objektmi a kým nepochopia, že úspešné vzťahy nezávisia od násilnej nadvlády. Na úrovni jednotlivcov môžu zrelí muži vyjadrovať svoje názory a ovplyvňovať iných mužov. Muži aj ženy môžu odmietnuť zabávať sa na sexuálne podfarbených vtipoch, pozerať sa na filmy zobrazujúce sexuálnu agresivitu a podporovať firmy využívajúce sex v reklame. Biblia radí: „Nech nie je medzi vami ani zmienka o smilstve a nečistote nijakého druhu alebo o chamtivosti, ako sa sluší na svätých, ani hanebné správanie či pochabé reči, ani oplzlé žartovanie, veci, ktoré nie sú vhodné, ale skôr vďakyvzdania.“ — Efezanom 5:3, 4.
Rodičia môžu učiť úcte k ženám svojím príkladom. Môžu učiť svojich synov, aby mali na ženy rovnaký názor ako Jehova Boh. Boh nie je predpojatý. (Skutky 10:34) Rodičia môžu synov učiť, aby boli, podobne ako Ježiš, k ženám priateľskí a aby sa v prítomnosti žien cítili uvoľnene. Môžu učiť svojich synov, že pohlavný styk je nežný akt lásky určený výlučne manželským partnerom. Rodičia by mali jasne ukázať, že násilie nebude tolerované a že nadvláda nad inými nie je žiaduca. (Žalm 11:5) Môžu povzbudzovať svoje deti, aby otvorene s nimi hovorili o záležitostiach sexu a aby odolávali sexuálnym tlakom.
Problém bude čoskoro odstránený
Znásilnenia však neprestanú, kým nedôjde k revolučným zmenám vo svetovom spoločenstve. „Znásilnenie nie je len problém jednotlivca, je to aj problém rodinný, problém sociálny a národný,“ napísala výskumníčka Linda Ledrayová.
Biblia sľubuje celosvetovú spoločnosť bez násilia, kde človek už nebude ‚panovať nad človekom na jeho škodu‘. (Kazateľ 8:9; Izaiáš 60:18) Čoskoro nadíde čas, keď Jehova Boh už nebude tolerovať nijaké zneužívanie sily, vrátane znásilnenia. — Žalm 37:9, 20.
V tejto spoločnosti nového sveta budú všetci vychovávaní k miernosti a budú mať k sebe lásku bez ohľadu na pohlavie, rasu alebo národnosť. (Izaiáš 54:13) V tom čase budú pokorní ľudia žiť bez strachu pred priateľmi aj pred neznámymi a „nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja“. — Žalm 37:11.
[Rámček/obrázok na strane 9]
Ak ste boli znásilnená
□ Vyhľadajte lekárske ošetrenie.
□ Keď si to želáte, požiadajte, aby vás pri vybavovaní lekárskych a právnych záležitostí sprevádzal poradca so zameraním na znásilnenia, ak je dostupný.
□ Zatelefonujte na políciu, akonáhle ste toho schopná. Poradcovia odporúčajú ohlásiť znásilnenie v záujme vašej bezpečnosti i bezpečnosti iných žien. Ohlásenie nie je to isté ako žaloba, ale ak sa neskôr rozhodnete podať žalobu, vášmu prípadu sa nebude pripisovať taká závažnosť, ak ste ho ohlásili neskoro.
□ Uchovajte dôkazový materiál. Nekúpte sa, neprezliekajte sa, neumývajte si vlasy ani sa nečešte, nezmažte odtlačky prstov alebo šľapaje.
□ Zdravotníci zoberú dôkazový materiál a urobia vám test na pohlavne prenášané choroby a tehotenstvo. Ak lekári ponúknu antikoncepčné pilulky používané po pohlavnom styku, kresťanky by mali vedieť, že tieto tabletky môžu spôsobiť, že telo vylúči oplodnené vajíčko.
□ Urobte, čo považujete za nutné, aby ste sa cítili bezpečne — vymeňte zámky, zdržujte sa u priateľov, zataraste si dvere — či už sa to zdá niekomu prehnané, alebo nie.
□ Predovšetkým hľadajte útechu v Písmach, modlite sa k Jehovovi, áno, volajte nahlas jeho meno počas útoku i po ňom. Hľadajte oporu u starších a iných blízkych priateľov v zbore. Ak je to len trocha možné, navštevujte zhromaždenia a vyhľadávajte spoločenstvo so spolukresťanmi v službe.