Fakty o znásilnení

KÝM dočítate túto stranu, niekde v Spojených štátoch bude znásilnená žena. Bude sama a niekto, koho pravdepodobne pozná, ju bude terorizovať aktom násilia a ponižovania. Je možné, že ju bude biť. Ona sa bude asi brániť. Nepochybne sa bude báť o svoj život.

V Spojených štátoch, kde je už teraz počet znásilnení jeden z najväčších na svete, sú znásilnenia najrýchlejšie rastúcim násilným trestným činom. Podľa policajných správ dôjde každú hodinu k 16 pokusom o znásilnenie a 10 žien je naozaj znásilnených. Pripočítajte k tomu fakt, že počet neohlásených znásilnení môže byť až desať ráz vyšší!

Takéto otrasné štatistiky však nie sú typické len pre Spojené štáty. Počet obetí, ktoré ohlásili znásilnenie, vzrástol vo Francúzsku od roku 1985 do roku 1990 o 62 percent. Podľa správ z Kanady sa počet hlásených sexuálnych útokov len za obdobie šiestich rokov pred rokom 1990 zdvojnásobil na 27 000. Nemecko uviedlo jeden sexuálny útok na ženu každých sedem minút.

Znásilnenia poškodzujú aj nevinných mužov.a Muži „trpia tým, že žijú v spoločnosti, kde má polovica populácie dôvod byť nedotklivou, podozrievavou a prestrašenou“, hovorí psychologička Elizabeth Powellová. Do postavenia obetí sa môžu dostať aj tým, že musia žiť v strachu o svoje manželky, matky, sestry, dcéry a priateľky alebo sa musia vyrovnávať s pocitmi viny a bolesti, keď sa obeťou znásilnenia stane niekto, koho milujú.

Prečo dochádza k nárastu?

Znásilnenia sa vo veľkej miere vyskytujú v spoločnosti, ktorá toleruje násilie a zneužívanie sexu na dosiahnutie rôznych cieľov. V niektorých krajinách sú muži aj ženy prostredníctvom oznamovacích prostriedkov, rodiny a vrstovníkov od detstva bombardovaní ničivými posolstvami a dezinformáciami o sexe. Osvojujú si zvrátené predstavy, podľa ktorých je sex spojený s násilím a ženy sú tu na to, aby mužov sexuálne uspokojovali bez ohľadu na svoje želanie.

Všimnite si názor 23-ročného úradníka menom Jay: „Spoločnosť hovorí, že ak máš byť správnym mužom, musíš byť sexuálne aktívny a musíš mať veľa žien. A čo keď ich nemáš? Si potom vôbec normálny?“ Keďže existuje tento tlak, môže sa stať, že muž znásilní ženu, ktorá ho hnevá alebo dráždi.

Podľa názoru výskumníčky Lindy Ledrayovej je taký násilnícky a agresívny postoj k ženám charakteristický pre spoločnosť, v ktorej je rozšírený sklon k znásilňovaniu žien. Hovorí: „Tí, čo sa dopustia znásilnenia, do značnej miery konajú len podľa širšieho spoločenského scenára.“ K tomuto deštruktívnemu spoločenskému scenáru prispievajú svojím dielom aj filmy a televízia. Znásilnenie je bežnou témou pornografie, no pornografia nie je jediným vinníkom. Z výskumov vyplýva, že násilnícke filmy bez sexuálneho obsahu vedú k agresívnejšiemu postoju k ženám ako filmy so sexuálnymi scénami, ale bez násilia. Powellová hovorí, že televíziu možno viniť aj z toho, že „zobrazuje zneužívanie sexu v nebývalej miere takmer v každej životnej situácii“. Aké je posolstvo masmédií? „Keď si nahnevaný, ubližuj.“

Toto posolstvo sa s tragickými následkami prenáša do každodenných vzťahov. Vo svete, ktorý je stále povoľnejší, majú muži často pocit, že ženy sú im sexom povinné, najmä ak muž žene niečo kúpil alebo ak sa mu zdá, že spočiatku kladne reagovala na jeho snahy.

„Pokiaľ ide o sexuálne vzťahy, slovo ‚nie‘ je často bezvýznamné, keď ho povie žena,“ uviedla novinárka Robin Warshawová. Až príliš často býva výsledkom znásilnenie.

„Druhé znásilnenie“

Keď mala Kathi 15 rokov, znásilnili ju traja členovia hokejového družstva z jej školy. Keď rodičia podali žalobu, priatelia, susedia i neznámi ľudia začali od nej bočiť a obťažovať ju. „Chlapci sú chlapci,“ hovorili tejto rodine. V škole Kathi oplzlo nadávali a v šatníku našla výhražné odkazy. Páchatelia boli odsúdení na podmienečný trest a na verejnoprospešnú prácu. Pre školu boli naďalej športovými hrdinami. Kathi bola celé mesiace trestaná obťažovaním. Nakoniec si zobrala život.

Prípad Kathi je tragickým príkladom toho, ako sú obete znásilnenia napadnuté najskôr násilníkom telesne, potom ostatnými citovo. Veľa žien zisťuje, že niektoré postoje a falošné predstavy v súvislosti so znásilnením vedú k tomu, že za zločin je vinená obeť. Tieto predstavy môžu mať aj tí, ktorí by obeti mali pomáhať — priatelia, rodina, polícia, lekári, sudcovia a poroty — a tak môžu obeti spôsobiť takmer rovnako hlboké rany ako násilník. Problém obviňovania je taký závažný, že niektorí sa o ňom vyjadrujú ako o „druhom znásilnení“.

Mýty v súvislosti so znásilnením vytvárajú falošný pocit bezpečia. Čiže ak môžete nájsť dajakú chybu na správaní obete — nosila príliš tesné šaty, chodila v noci sama po ulici, v skutočnosti po sexuálnych vzťahoch túžila — budete vy alebo ženy, ktoré sú vám blízke, v bezbečí, keď sa budete takémuto správaniu vyhýbať; znásilnené nikdy nebudete. Prijať možnosť, že znásilnenie je nezmyselný akt násilia, ktorého obeťou sa môže stať ktokoľvek, bez ohľadu na to, ako sa oblieka, je príliš desivé.

Jedna žena znásilnená človekom, ktorého považovala za „milého a úctyhodného“, apeluje: „Najhoršie pre vás je, ak veríte, že vám sa to nestane.“

Mýty a skutočnosti o znásilnení

Uvádzame niekoľko zakorenených falošných predstáv o znásilnení, ktoré slúžia na obviňovanie obetí a na podporu postojov, ktoré povzbudzujú páchateľov:

Mýtus: K znásilneniu dôjde len vtedy, keď je útočníkom neznámy človek.

Skutočnosť: Väčšina znásilnených žien je napadnutých niekým, koho poznajú a komu dôverovali. Jednou štúdiou sa zistilo, že 84 percent obetí útočníka poznalo a k 57 percentám znásilnení došlo na schôdzke. Jednu zo 7 žien znásilní vlastný manžel.b Znásilnenie je činom násilia a je citovo traumatizujúce, už či je páchateľom niekto cudzí, manželský druh, alebo priateľ.

Mýtus: O znásilnení sa dá hovoriť len vtedy, ak žena môže preukázať, že kládla odpor, napríklad že má modriny.

Skutočnosť: Bez ohľadu na to, či sa žena fyzicky bráni, alebo nie, málokedy má o tom viditeľné doklady, ako sú modriny alebo škrabance.

Mýtus: Ak sa obeť znásilnenia aktívne nebráni, má svoj podiel viny.

Skutočnosť: Podľa definície dochádza k znásilneniu vtedy, keď je použitá sila alebo hrozba silou s cieľom dosiahnuť sexuálne spojenie akéhokoľvek druhu proti niečej vôli. Násilník je ten, kto sa dopustil znásilnenia, lebo použil silu proti neochotnej obeti. Obeť znásilnenia sa preto neprevinila smilstvom. Podobne ako obeť krvismilstva, môže byť prinútená podrobiť sa tomu, čo si neželá, pretože cíti nad sebou nadvládu inej osoby. Ak je žena dohnaná k tomu, že sa v hrôze alebo keď je dezorientovaná podrobí násilníkovi, neznamená to, že s aktom súhlasila. Súhlas je založený na voľbe bez hrozby a je aktívny, nie pasívny.

Mýtus: Znásilnenie je prejavom vášne.

Skutočnosť: Znásilnenie je prejavom násilia. Muži neznásilňujú len pre pohlavný styk, ale aj pre pocit nadvlády nad inou osobou.c

Mýtus: Žena môže muža tak dráždiť alebo naňho tak pôsobiť, že už nie je schopný ovládnuť svoje sexuálne nutkanie.

Skutočnosť: Muž, ktorý sa dopustí znásilnenia, nemá silnejšiu sexuálnu túžbu ako ostatní muži. Naopak, jedna tretina násilníkov nebola schopná dokonať sexuálny akt. Vo väčšine prípadov je znásilnenie plánovaným činom, nie náhlym vzplanutím vášní. Už či je násilník pre obeť neznámy, alebo známy, zvyčajne zariadi, aby mal na svoj čin podmienky — neznámy tým, že obeť sleduje, kým nie je osamote, známy tým, že naaranžuje situáciu, v ktorej bude obeť izolovaná.

Mýtus: Ženy klamú, keď hovoria o znásilnení, lebo sa chcú nejakému mužovi pomstiť alebo majú pre pohlavný styk pocit viny.

Skutočnosť: Falošné udania o znásilnení sú rovnako časté ako pri akomkoľvek inom násilnom čine: sú to 2 percentá prípadov. Naproti tomu sa výskumníci zhodujú v tom, že veľký počet znásilnení nie je ohlásený vôbec.

Mýtus: Žena si môže znásilnenie „žiadať“, keď sa vyzývavo oblieka, pije alkohol, necháva muža za seba platiť alebo ide do jeho bytu.

Skutočnosť: Ak nejaká žena nemá dobrý úsudok, je naivná alebo nevedomá, neznamená to, že si zaslúži, aby bola znásilnená. Výlučnú zodpovednosť za znásilnenie má násilník.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 3]

Každá štvrtá žena v Spojených štátoch sa môže stať obeťou znásilnenia alebo pokusu o znásilnenie

[Zvýraznený text na strane 4]

Znásilnenia sa vo veľkej miere vyskytujú v spoločnosti, ktorá toleruje násilie a zneužívanie sexu