Deti — prínos, či príťaž?

OTÁZKA plánovania rodičovstva je tesne spojená s tým, čo sa často nazýva populačná explózia. Počas celých dejín ľudstva bol rast obyvateľstva pomerne pomalý; počet zomierajúcich bol približne taký istý ako počet narodených. Celosvetová populácia dosiahla jednu miliardu asi v roku 1830.

Potom nastal pokrok v lekárstve a vo vede, takže zomieralo menej ľudí na choroby, najmä na detské choroby. Do roku 1930 vzrástla celosvetová populácia na dve miliardy ľudí. Do roku 1960 pribudla ďalšia miliarda. Do roku 1975 ďalšia. V roku 1987 dosiahla svetová populácia päť miliárd.

Ak sa pozrieme na situáciu z iného hľadiska, v súčasnosti pribúda na planéte každú minútu asi 170 ľudí. To je prírastok asi 250 000 ľudí denne, dosť na jedno veľké mesto. To znamená, že počet obyvateľov zeme každoročne vzrastie o vyše deväťdesiat miliónov ľudí, čo sa rovná trom Kanadám alebo ďalšiemu Mexiku. Vyše deväťdesiat percent tohto prírastku je v rozvojových krajinách, kde teraz žije sedemdesiatpäť percent svetovej populácie.

Vlády, ktorých sa to týka

Prečo sa však vlády tak horlivo snažia obmedziť rast populácie plánovaním rodičovstva? Dr. Babs Sagoe, predseda Nigérijského národného programu pre Fond OSN pre populačné činnosti, odpovedá na túto otázku jednoduchým znázornením, ktoré, ako vystríha, značne zjednodušuje zložitosť a protirečivosť situácie. Vysvetľuje:

‚Predpokladajme, že roľník vlastní 4 hektáre pôdy. Ak má 10 detí a rozdelí pôdu na rovnaké diely, každé dieťa dostane asi pol hektára. Ak každé z týchto desiatich detí bude mať 10 detí a rozdelí pôdu podobne, každé z detí bude mať iba 0,04 hektára. Je zrejmé, že tieto deti sa nebudú mať tak dobre ako ich starý otec, ktorý mal 4 hektáre pôdy.‘

Toto znázornenie poukazuje na vzťah medzi rastúcim počtom ľudí a nemennou plochou zeme s obmedzenými zdrojmi. Ako pribúda obyvateľstva, mnohé rozvojové krajiny bojujú o to, aby sa vyrovnali so súčasným počtom obyvateľov. Uvažujme o niektorých problémoch.

Zdroje. S rastúcim počtom ľudí vzrastajú požiadavky na lesy, ornicu, úrodnú pôdu a pitnú vodu. Výsledok? Časopis Populi vyjadruje ľútosť: „Rozvojové krajiny... sú často nútené nadmerne využívať svoje národné zdroje, od ktorých je závislý ich rozvoj v budúcnosti.“

Infraštruktúra. Tak ako počet ľudí rastie, je pre vlády stále ťažšie poskytovať primerané bývanie, školy, sanitárne zariadenia, cesty a zdravotnícke služby. Rozvojové krajiny sú zaťažené dvojitým bremenom obrovských dlhov a zmenšujúcich sa prírodných zdrojov a sú sotva schopné zabezpečiť potreby pre súčasný počet obyvateľov, nieto ešte pre omnoho väčší počet.

Zamestnanosť. Publikácia Fondu OSN pre populačné činnosti Population and the Environment: The Challenges Ahead (Populácia a životné prostredie: Problémy budúcnosti) tvrdí, že v rozvojových krajinách je už 40 percent pracovných síl bez zamestnania. V celom rozvojovom svete je vyše pol miliardy ľudí nezamestnaných alebo zamestnaných čiastočne; toto číslo sa takmer rovná počtu všetkých pracovných síl v priemyselnom svete.

Ak majú rozvojové krajiny predísť zhoršovaniu tejto situácie, musia každoročne vytvoriť vyše 30 miliónov pracovných príležitostí. Ľudia, ktorí budú potrebovať toto zamestnanie, už dnes žijú — sú to dnešné deti. Odborníci uvažujú, že masová nezamestnanosť môže viesť k občianskym nepokojom, k zväčšeniu chudoby a k ďalšiemu ničeniu prírodných zdrojov.

Nie div, že stále viac rozvojových krajín sa usiluje presadiť plánované rodičovstvo. Článok v britskom lekárskom časopise Lancet uvádza, čo možno očakávať v budúcnosti: „Tlak z rastúceho počtu [ľudí], ktorý je citeľný najmä v chudobnejších krajinách sveta, veľmi sťažuje úlohu, pred ktorou stoja... Milióny budú žiť bez vzdelania, bez zamestnania, budú mať zlé bývanie a nebudú im dostupné základné zdravotnícke, sociálne a hygienické služby, a hlavnou príčinou je nekontrolovaný rast populácie.“

Rodiny, ktorých sa to týka

Stanoviť ciele a zaviesť programy plánovania rodiny v celonárodnom meradle, to je jedna vec; no presvedčiť verejnosť, to je druhá vec. V mnohých spoločenstvách panujú ešte vyhranené tradičné názory uprednostňujúce veľkú rodinu. Istá nigérijská matka napríklad reagovala na pobádanie vlády, aby sa znížila pôrodnosť, takto: „Ja som najmladšia z 26 detí môjho otca. Všetci starší súrodenci, bratia i sestry, majú osem až dvanásť detí. Tak ja mám byť jediná, čo bude mať menej detí?“

Takýto názor však už nie je taký bežný, ako býval, dokonca ani v Nigérii, kde priemerná žena porodí šesť detí. Pri stúpajúcich cenách sú milióny ľudí pod ťažkým tlakom, ako uživiť a zaobliecť rodinu. Mnohí sa z vlastnej skúsenosti presvedčili o pravdivosti príslovia kmeňa Jorubov: „Ọmọ bẹẹrẹ, òṣì bẹẹrẹ“ (Veľa detí, veľa chudoby).

Mnohé dvojice chápu, že plánovanie rodiny je prospešné, ale ešte ho nepraktizujú. A výsledok? Správa The State of the World’s Children 1992, ktorú publikoval Detský fond OSN, uviedla, že v rozvojových krajinách je počas roka priemerne jedno tehotenstvo z troch nielen neplánované, ale aj neželané.

Plánovanie rodiny zachraňuje životy

Odhliadnuc od ekonomických problémov, podstatným dôvodom, prečo uvažovať o plánovaní rodičovstva, je zdravie matky a detí. „Tehotenstvo je hazard a pôrod je boj na život a na smrť,“ hovorí isté západoafrické príslovie. V rozvojovom svete zomiera každoročne pol milióna žien počas tehotenstva alebo pri pôrode, milión detí zostáva bez matky a ďalších päť až sedem miliónov žien zostane invalidných alebo zdravotne postihnutých následkom ťažkostí súvisiacich s pôrodom.

Nie všetky ženy v rozvojových krajinách sú vystavené rovnakému riziku. Ako ukazuje pripojená tabuľka, najväčšiemu riziku sú vystavené ženy, ktoré začínajú rodiť príliš mladé, rodia príliš často alebo rodia v neskoršom veku. Pramene OSN odhadujú, že plánovaným rodičovstvom by sa mohlo predísť štvrtine až tretine týchto úmrtí a miliónom prípadov invalidity.

Ale či by neviedla záchrana miliónov životov iba k ďalšiemu rastu populácie? Je to prekvapujúce, ale mnohí odborníci hovoria, že nie. „Dalo by sa predpokladať,“ hovorí sa v správe Human Development Report z roku 1991, „že ak by viac detí prežilo, populačný problém by sa zväčšil. Je to práve naopak. Keď majú rodičia väčšiu istotu, že ich deti prežijú, pôrodnosť má klesajúcu tendenciu.“

Nech je to akokoľvek, milióny žien, najmä v chudobných spoločenstvách, naďalej rodia veľmi často. Prečo? Lebo spoločnosť to od nich očakáva, a ak majú veľa detí, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že niektoré deti prežijú. A tiež preto, že nevedia o poradniach pre plánovanie rodiny alebo k nim nemajú prístup.

Mnohé ženy, ktoré majú veľkú rodinu, ju takú chcú mať. Každé dieťa považujú za požehnanie od Boha.

[Rámček na strane 6]

Vysoké riziko tehotenstva v rozvojovom svete

Príliš skoro: Riziko úmrtia počas tehotenstva alebo pri pôrode u žien vo veku od 15 do 19 rokov je tri razy vyššie ako u žien vo veku od 20 do 24 rokov. U detí, ktoré sa narodia dospievajúcim ženám, je väčšia pravdepodobnosť, že sa narodia predčasne alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Príliš malý interval: Čas, ktorý uplynie medzi pôrodmi, má veľký vplyv na prežitie dieťaťa. U dieťaťa, ktoré sa matke narodí skôr ako dva roky po predchádzajúcom pôrode, je o 66 percent väčší predpoklad, že v detstve zomrie. Ak tieto deti prežijú, je pravdepodobné, že bude spomalený ich rast a negatívne ovplyvnený ich intelektuálny vývoj. Asi jednému z piatich detských úmrtí by sa dalo predísť, keby boli správne intervaly medzi pôrodmi. Ak sú intervaly medzi pôrodmi tri roky a viac, riziko pre matku i dieťa je najmenšie.

Príliš veľa: Po narodení viac ako štyroch detí sa zvyšuje nebezpečenstvo počas tehotenstva a pôrodu, najmä ak interval medzi predošlými deťmi bol menší ako dva roky. Po štyroch tehotenstvách je pravdepodobnejšie, že matka bude trpieť anémiou a bude mať väčšiu náchylnosť na krvácanie, a je väčšie riziko, že deti sa narodia s telesnou chybou.

Príliš neskoro: U žien, ktoré majú viac ako 35 rokov, je päťkrát väčšia pravdepodobnosť, že zomrú počas tehotenstva alebo pri pôrode, než u žien od 20 do 24 rokov. U detí, ktoré sa narodia starším ženám, je tiež oveľa väčšia pravdepodobnosť, že zomrú.

Pramene: Svetová zdravotnícka organizácia, Detský fond OSN a Fond OSN pre populačné činnosti.