Pozorujeme svet
Kniha s najväčším vplyvom
Ktorá kniha najviac zasahuje do života mnohých? Je to Biblia. Je to kniha číslo jeden, pretože ovplyvňuje ľudí viac ako ktorákoľvek iná kniha. Vyplynulo to z výsledkov prieskumu čitateľských návykov, ktorý sa uskutočnil pre knižnicu Kongresu Spojených štátov a pre čitateľský klub Kniha mesiaca. Prieskum medzi 2 032 členmi čitateľského klubu, ktorý bol zverejnený v novembri minulého roku, ukázal, že respondenti strávili priemerne 9 hodín týždenne čítaním kníh v porovnaní s 12 hodinami, ktoré strávili pozeraním televízie. Človek sa môže iba spýtať: Koľko času strávia skutočne čítaním Biblie?
Alkoholizmus — dvojnásobné bremeno
Alkoholizmus je pre ekonomiku rozvojových krajín práve takou katastrofou ako inflácia, zadĺženosť a zlé hospodárenie. Holandský časopis Onze Wereld oznámil, že to je záver štúdie Worldwatch Institute. Napríklad v Papui-Novej Guinei spotrebuje priemerná rodina 30 percent svojho príjmu na alkoholické nápoje, zatiaľ čo muži v africkej krajine Burkina Faso nakupujú za 44 percent svojho príjmu pivo. Alkoholici sú príliš narušení, než aby dokázali obrábať pôdu, a „predstavujú závažný faktor, ktorý zapríčiňuje nedostatok potravy“. Ich deti sú najsmutnejšími obeťami. V jednom guatemalskom meste trpí jedna tretina detí podvýživou preto, že rodičia nadmerne pijú. A čo je ešte horšie, poznamenáva časopis Onze Wereld, bremeno alkoholizmu je dvojnásobné: znižuje národný dôchodok a zvyšuje náklady na zdravotnícku starostlivosť. Napríklad na ostrove Trinidad 47 percent mužov prijatých do najväčšej nemocnice trpí zdravotnými problémami následkom alkoholizmu.
Rasová zaujatosť v Európe
Z doposiaľ najväčšej európskej štúdie o názoroch na rasy vyplynuli niektoré nepríjemné poznatky. „Mnohí z 13 000 respondentov z 12 európskych krajín vyjadrili nepriateľstvo voči rasovým menšinám svojej krajiny,“ oznamuje časopis The European. Predsudky sú založené na farbe pleti, antisemitizme, spoločenských faktoroch a starých sporoch o územia. Prieskumom sa zistilo, že Poliaci nemajú radi Nemcov práve tak ako Nemci Poliakov. Maďari nemajú radi Rumunov; Bulhari nemajú radi Turkov, ktorí kedysi panovali v Bulharsku. Ďalšou príčinou napätia je náboženstvo. „Severoafričania chcú zaviesť vo Francúzsku islam,“ sťažoval sa jeden francúzsky taxikár. Je jasné, že úsilie zjednotiť Európu do mierového spoločenstva má pred sebou ešte dlhú cestu.
Nový spôsob krádeží
Neustály odliv obyvateľov z vidieka do miest spôsobuje, že v Južnej Afrike stále rastie počet nezamestnaných. K problému pristupuje rastúca inflácia, takže stále viac ľudí siaha k nezvyčajnému spôsobu drobných krádeží vo veľkých samoobsluhách, aby sa udržali nažive. „Na regáloch je viac otvorených obalov ako predtým,“ oznamuje časopis Security Focus. „Stále viac ľudí je tak hladných, že vojdú a jednoducho zjedia to, čo v obchode nájdu. Riziko, že budú prichytení, je menšie, a oni si aspoň trochu naplnia žalúdok.“
Činný veriaci — vec minulosti?
Z konferencie o náboženstve Európanov, ktorá sa konala v októbri minulého roku v Turíne, vyplynulo, že dvaja z troch Európanov tvrdia, že veria v Boha. Taliani a Španieli sú prví v počte tých, ktorí tvrdia, že sú nábožní. Prečo je však väčšina Európanov veriaca? Noviny La Stampa citujú výskumníkov, ktorí hovoria, že „dnešná zbožnosť je slabá, nevyžaduje priveľa, je veľmi individualistická, každý si v nej môže robiť, čo sa mu páči“. Takáto náboženská oddanosť sa však prejavuje protikladmi. Napríklad v Nemecku sa menej než 60 percent obyvateľstva považuje za nábožných, no 92 percent necháva deti krstiť; ale v Taliansku, kde sa považuje 83 percent ľudí za nábožných, 53 percent sa nezúčastňuje náboženských obradov. Podľa odborníkov nábožnosť prešla hlbokými zmenami. „Posledné desaťročie bolo charakteristické tým, že sa zväčšoval rozdiel medzi vierou a správaním, čiže, ako by povedali sociológovia, ‚medzi náboženským presvedčením a náboženskou príslušnosťou,‘“ oznamuje La Stampa. „Aktívny veriaci je takmer minulosťou.“
Riziko zváračov
Štúdie o tom, aké dlhodobé účinky majú na ľudský organizmus plyny vznikajúce pri zváraní, ukázali niektoré znepokojujúce skutočnosti. Ponajprv, zvárači údajne trpia vo zvýšenej miere rakovinou pľúc oproti bežnému priemeru. Článok s názvom Tienistá stránka zvárania, ktorý uverejnil juhoafrický časopis Safety Management, uvádza najmenej desať rôznych kovov a výparov, bežných pri zváraní, ktoré sú potenciálne škodlivé pre ľudí. Časopis oznamuje, že koncentrované výpary kadmia môžu zapríčiniť „podráždenie dýchacích ciest a vodu v pľúcach“ a „dlhotrvajúce pôsobenie aj malých množstiev môže viesť k rozdutiu pľúc a poškodiť tiež obličky“. Safety Management uvádza, že najlepšou ochranou pred škodlivými následkami zvárania je vhodná ochrana respirátormi a primeraná ventilácia, čo znamená používanie účinných odsávacích zariadení.
Nikto nie je doma
Najväčšie cirkvi Austrálie uskutočnili nedávno prieskum pod názvom Prieskum účastníkov. Dopisovateľ náboženskej rubriky pre noviny The Weekend Australian si všimol niektoré veľké nedostatky tohto prieskumu a napísal: „Za posledných 20 rokov ma navštívili predstavitelia miestnych cirkví iba pri troch príležitostiach. Každá návšteva mala iba zistiť, akým som kresťanom, a to v rámci prieskumu, ktorý sa uskutočnil preto, aby oddelil ovce od capov... Pre väčšinu cirkví sú návštevy v domoch veriacich vecou minulosti a dôvodia, že sa ich vzdali preto, že i tak nie je nikto nikdy doma, alebo že pastori sú priliš zaneprázdnení... Ak niekto dnes zaklope na dvere, sú to najpravdepodobnejšie mormóni, Jehovovi svedkovia alebo niektorá iná ‚sekta‘, ktorú obyčajne ostatní kresťania považujú za netradičnú alebo za horšiu ako netradičnú... Žiaľ, v evanjelizácii si sekty počínajú omnoho lepšie, pretože skutočne hovoria o tom, čomu veria.“
Nedobrovoľní poslucháči
Ľudia, ktorí telefonujú a sú „v poradí“, sa stávajú nedobrovoľnými poslucháčmi. Spoločnosti často využívajú túto skutočnosť a bombardujú telefonujúcich množstvom reklám. Je podozrenie, že to robia dokonca i vtedy, keď by ich mohli ihneď prepojiť. V súčasnosti nahradila istá americká spoločnosť nahrané reklamy živým vysielaním v snahe upokojiť zákazníkov. Pretože táto spoločnosť denne spája vyše 13 000 hovorov, zákazníci musia často čakať desať minút i viac. Ako oznámil časopis The Economist, „lovci zákazníkov“ podobne ako diskdžokeji v rozhlase sa rozprávajú s poslucháčmi, prehrávajú upokojujúcu hudbu, oznamujú čas a podávajú správy o situácii v doprave — a to navyše popri čítaní svojich reklám. Pravidelne poskytujú tiež informácie, ako dlho bude musieť volajúci ešte čakať, kým dostane spojenie s linkou, ktorú volá. Táto spoločnosť tvrdí, že má teraz nielen menej nahnevaných zákazníkov, ale aj istú prevahu v konkurencii služieb a môže dokonca zamerať svoje reklamy na určitý okruh zákazníkov.
Lepšia starostlivosť o deti
Po uplatnení rady UNICEF (Pomocný fond deťom pri OSN) sa podarilo brazílskemu štátu Ceará „znížiť úmrtnosť dojčiat z 95 na 65 z každých 1 000 detí“, oznamuje časopis Newsweek. Predstaviteľ UNICEF hovorí: „Žiadna krajina či štát nedosiahol také výrazné výsledky za taký krátky čas ako štát Ceará.“ Newsweek uvádza, že po 80 hodinách školenia odišlo 4 000 zdravotníkov na vidiek, cestujúc na bicykloch, koňoch, osloch a kanoe, aby naučili matky základnú starostlivosť o deti, ako je napríklad dojčenie. Keď vysvetľovali, ako pripraviť roztok cukru, soli a vody na rehydratáciu, ktorá môže zachrániť život, matka troch detí prekvapene povedala: „Myslela som si, že je to omnoho zložitejšie.“
Práva Indiánov
Celé stáročia obývali Indiáni kmeňa Janomami veľké územia pri brazílsko-venezuelských hraniciach. Táto oblasť pokrytá amazonskými pralesmi je šesťkrát väčšia ako Belgicko. Je tiež bohatá na zlato a cín, čo vzbudilo záujem baníkov a projektantov. Brazílsky časopis Veja oznamuje, že prezident Venezuely Carlos Andrés Pérez nedávno podpísal dva výnosy, ktorými sa oblasť na strane Venezuely mení na Rezerváciu biosféry a Národný park, a tak sú chránené práva Janomamiov na pôdu. Vykázal tiež z „ich pôdy tých belochov, ktorí sa po desaťročia pokúšali získať ich duše — misionárov, a ich nerastné bohatstvo — baníkov.“ Niektorí ekológovia to uvítali ako „fantastické rozhodnutie“.