Kolmanskop — mesto pohlcované pieskom a hrdzou

Na vysušených pieskoch púšte Namib, neďaleko vetrom bičovaného pobrežia južnej Namíbie, ležia pusté zrúcaniny mesta, ktoré bolo obývané menej ako 50 rokov — Kolmanskopu.

Keď tu boli v roku 1908 objavené diamanty, čoskoro sa sem zbehli ako supy hľadači diamantov, banskí magnáti a rôzne pochybné indivíduá. Kolmanskop sa onedlho stal prekvitajúcim mestom s pôvabnými domami v nemeckom koloniálnom štýle, s poštovým úradom a vlastným hotelom. Bolo tu dokonca dvojposchodové kasíno s divadlom a kolkárňou — vymoženosti, ktoré spríjemňovali život v odľahlej púšti Namib.

Ale už samotný dôvod existencie Kolmanskopu viedol k jeho zániku. Z baní sa veľmi rýchlo vyťažili drahé kamene, ktorých veľkosť a kvalita zaručovali zisk. Hľadači boli čoskoro odlákaní na iné miesta, kde boli objavené väčšie a lepšie diamanty. Okrem toho začiatkom 20. storočia nastal na trhu s diamantmi prudký pokles cien. Z mesta sa postupne vytrácal život, až kým v roku 1956 nezostal Kolmanskop úplne opustený.

Dnes ležia a hrdzavejú pod prudkým africkým slnkom nepoužívané stroje — pozostatok ľudskej snahy drancovať bohatstvo z vnútra zeme. Kolmanskop slúži ako názorná pripomienka márnosti úsilia o pozemské bohatstvo. Ježiš o tom povedal: „Radšej si ukladajte poklady v nebi, kde ani moľa, ani hrdza nežerie.“ — Matúš 6:20.