Vzostup a pád sveta obchodu
1. časť: V zovretí finančných starostí
„Matka a otec nám síce dali život, ale udržať si ho môžeme iba peniazmi.“ — The Japanese Family Storehouse; or, The Millionaires’ Gospel (Pokladnica japonskej rodiny alebo Evanjelium milionárov) od Iharu Saikakua.
UŽ STE niekedy potrebovali naliehavo peniaze? Alebo ste zistili, že nemáte dosť peňazí na to, aby ste zaplatili za niečo potrebné? Museli ste sa niekedy pozerať na to, že vaša rodina nemá čo jesť a je biedne oblečená? Dnes môžu na tieto otázky milióny ľudí odpovedať kladne. Vedia, čo sú to finančné problémy.
Predstavte si úzkosť nezamestnaného otca rodiny, ktorý musí obstarať jedlo pre hladné deti a zaplatiť účty. Alebo si pomyslite na to, ako sa cíti unavená matka stojaca v rade na tovar, ktorý je ťažko dostať, a zistí, že regály obchodu sú už prázdne alebo ceny sú príliš vysoké. Zamyslite sa, aký stres prežíva riaditeľ podniku stojaceho bezprostredne pred krachom, alebo pod akým tlakom pracuje vláda, ktorá doslova zápasí s tým, ako sa zbaviť dlhov, ktoré dosahujú miliardy dolárov.
V dnešnom svete spôsobujú úzkosť dokonca už niektoré slová. Náš príjem (peniaze, tovar alebo služby, ktoré dostávame za prácu, alebo využitie iných zdrojov) môže byť taký nízky, že naša životná úroveň (ekonomická úroveň, na ktorú sme zvyknutí) je vážne ohrozená. Príčinou môže byť nezamestnanosť, alebo recesia či depresia (obdobia zníženej hospodárskej aktivity, pričom recesia je miernejšia, depresia býva vážnejšia), alebo inflácia (zvyšovanie cien, keď dopyt prevyšuje ponuku, čo znižuje kúpnu silu peňazí). S takto znehodnotenými peniazmi nemôžeme pokryť životné náklady (za tovar a služby každodennej potreby).
Moc ekonomického tlaku
Jeden autor hovorí, že veľká hospodárska kríza tridsiatych rokov nášho storočia bola hospodárskou tragédiou, ktorá „ovplyvnila každú krajinu a každú stránku života, sociálnu i politickú, domácu i zahraničnú“. Podporila radikálne politické sily v Nemecku a v Taliansku; prispela k vypuknutiu druhej svetovej vojny. Takto sa ukázala moc ekonomického tlaku. Bolo to tak, ako napísal John K. Galbraith vo svojej knihe Money: Whence It Came, Where It Went (Peniaze: Odkiaľ sa vzali, kam sa podeli): „Začiatkom roku 1933 sa v Nemecku dostal k moci Adolf Hitler. Veľkú časť jeho úspechu treba pripísať masovej nezamestnanosti a citeľnému zníženiu miezd, cien a hodnoty majetku.“ Vo svojom komentári o inflácii, ktorá bola v tom čase v Spojených štátoch, Galbraith dodáva: „Akokoľvek sú peniaze dôležité, nikto nemôže pochybovať o závažnosti obáv, ktoré vyvolávajú.“
Politické zmeny, ktoré sa prehnali Východnou Európou koncom osemdesiatych rokov, boli vo veľkej miere ovplyvnené ekonomickými faktormi. Tieto faktory tiež často rozhodujú v demokratických štátoch Západu o výsledku volieb. Už dávno sa hovorí, že ľudia hlasujú podľa toho, ako sú ovplyvnení záležitosťami, ktoré majú vplyv na ich peňaženky.
Ekonomický nátlak sa často používa v snahe prinútiť vlády zmeniť svoju politiku. Tak sa niekedy v našej modernej dobe stávajú hospodárske sankcie obdobou starovekého vojenského obliehania. V roku 1986 uplatnila Európa, Japonsko a Spojené štáty hospodárske sankcie voči Juhoafrickej republike ako protest proti politike apartheidu; očividne mali istý úspech. V roku 1990 uplatnilo svetové spoločenstvo, reprezentované OSN, zjavne menej úspešný hospodársky tlak na Irak.
A predsa sa zdá, že trend je jednoznačný. Francúzsky spisovateľ a poradca prezidenta Jacques Attali tvrdí, že ‚v hlavnej úlohe na svetovej scéne obchodníci vystriedali bojovníkov‘. A istý spravodajský časopis to komentuje: „[V mnohých krajinách] nahradila vojenskú moc hospodárska sila ako prostriedok, ktorý je rozhodujúci.“
Slabne toto zovretie?
Prírodné katastrofy, choroby a zločinnosť pustošia hospodárstvo. Môže ho ničiť aj zadĺženosť a deficit štátneho rozpočtu. Podľa diela The Collins Atlas of World History (Collinsov atlas dejín sveta) je „zahraničný dlh [rozvojových krajín] taký obrovský, že svet je niekedy na pokraji hospodárskej katastrofy nebývalých rozmerov. Vzrast chudoby so zúfalstvom, ktoré prináša, a hrozbou naznačujúcou výbuch, je úplne alarmujúci.“
Zatiaľ čo niektoré vlády sužuje nezvládnuteľná inflácia, iné statočne bojujú, aby ju odvrátili. Neistota sa objavuje vo forme nestability trhu cenných papierov. Náhle ochorenie politického činiteľa, či dokonca nepodložené chýry dokážu za niekoľko hodín znehodnotiť niečie bohatstvo. Krach na Wall Street v októbri 1987, ktorý bol dokonca omnoho vážnejší ako ten v roku 1929, bol nazvaný najhorším týždňom v dejinách finančného sveta. Aktíva v hodnote až 385 miliárd amerických dolárov sa akoby vyparili. Trh sa síce z toho spamätal, ale mnohí odborníci hovoria, že skutočný krach ešte len príde. „Kiež svet nikdy nespozná, čo by to znamenalo, keby prišlo k definitívnemu finančnému krachu,“ napísal novinár George J. Church.
Zovretie ekonomického tlaku a úzkosť, ktorú vyvoláva, sa vôbec neuvoľňuje, ale skôr zosilňuje. Je teda realistické uvažovať o možnosti, že koniec toho všetkého by bol na dohľad?