Východná Európa — náboženská obroda?
POTLÁČANIE slobody prejavu vo východoeurópskych krajinách za posledné desaťročia zahŕňalo i prísne obmedzenie náboženstva. Aktívne sa hlásal ateizmus a niektoré kostoly a katedrály boli premenené na múzeá ateizmu, tak ako tá, ktorú navštevuje mnoho turistov v Leningrade. Činní duchovní sa stali prisluhovačmi režimu. Albánsko bolo dokonca rozhlasom Tirana vyhlásené za prvý ateistický štát sveta, keď úradne zatvorilo v roku 1967 všetky miesta uctievania ako kláštory, kostoly a mešity.
Čo sa stane s náboženstvom teraz, keď všade vo východnej Európe kvitne sloboda ako kvety na jar? Francúzsky spisovateľ Jean–Francois Kahn píše: „Náboženský útlak si môže podať ruku s národnostným útlakom. Včera sa to stalo v Iráne. Dnes sa to deje v sovietskom Azerbajdžane. Zajtra sa to môže rozšíriť po celom Rusku ako požiar.“ Už teraz sa niektoré náboženstvá stotožňujú s nacionalistickými myšlienkami a snahami a stávajú sa jedným z hlavných nástrojov politického protestu, posväcujúc ho prítomnosťou svojich katolíckych a ortodoxných kňazov a luteránskych pastorov.
Ako sa teda darí náboženskej slobode v novej demokratickej atmosfére?
Ako sa všetko zmenilo!
Veľké náboženstvá východnej Európy, najmä katolícka cirkev, ihneď podnikli kroky, aby ich nové vlády zákonne uznali. Napríklad L’Osservatore Romano podáva správu, že „9. februára [1990] bola podpísaná dohoda medzi pápežskou stolicou a Maďarskou republikou“. Podľa tejto dohody obe strany súhlasili s obnovením diplomatických stykov. (Vatikán je považovaný za samostatný suverénny štát.)
Ďalšia správa z Vatikánu hovorí, že katolícka cirkev ukrajinského rítu, zakázaná v roku 1946, žiadala legalizáciu a začala rokovať „s vládou a s ruskou ortodoxnou cirkvou o praktických otázkach týkajúcich sa cirkevného života na Ukrajine“.
V apríli 1990 navštívil pápež Československo a na pražskom letisku ho privítali „zástupcovia cirkvi a štátu vrátane... pána Václava Havla, prezidenta republiky“. (L’Osservatore Romano) Aj tam teda vzniká nové náboženské ovzdušie.
Katolícka cirkev v Poľsku vždy bola silou, s ktorou sa muselo rátať. Teraz, s novonadobudnutou slobodou, napla svaly a zasadila sa za vyučovanie náboženstva v školách. Jeden kňaz povedal: „Školy sú vlastníctvom národa. Vyše 90 percent poľského národa sú katolíci. ... Rešpektujúc aj iné náboženstvá, vyučovanie náboženstva v školách obnoví autoritu učiteľov a... vrchnosti, pretože sa zaoberá mravným charakterom človeka.“
Správa o ortodoxnej cirkvi v Rumunsku hovorí: „Patriarcha a rad biskupov, ktorí spolupracovali s [Ceaucescovým] režimom, boli prinútení odstúpiť. Ustanovila sa komisia na obnovu cirkvi. Mnohí bývalí neveriaci sa obracajú k náboženstvu a napĺňajú miestne kostoly... Rumunskej byzantskej katolíckej cirkvi, ktorú prinútili pred 40 rokmi, aby sa rozpustila, bolo dovolené znovu sa zorganizovať.“ — Ortodox Unity z júla 1990.
Zmeny v Albánsku
Podľa novinových správ začínajú prebiehať prekvapujúce zmeny v Albánsku, malej hornatej krajine s tri a štvrť miliónom obyvateľov, skrytej na Adriatickom pobreží medzi Juhosláviou a Gréckom. Nemecké noviny Die Welt oznámili: „V Albánsku, poslednej bašte ortodoxného komunizmu v Európe, začali ľudia voliť nohami“, hľadajúc útočisko na západných vyslanectvách, odkiaľ im povolili odísť do Talianska, Nemecka a ďalších krajín.
Správa pokračuje: „V máji 1990 sľúbili Albáncom pasy a zrušenie zákonov zakazujúcich náboženskú činnosť.“ (Citované z novín The German Tribune z 15. júla 1990.) Ako napísal profesor histórie Denis R. Janz: „Dlhý a usilovný zápas o totálne svetské myslenie sa zdá byť neúčinný.“ Avšak dodáva: „Je zrejmé... že táto spoločnosť v skutočnosti zasadila náboženstvu zdrvujúci úder.“
V tejto súvislosti si Jehovovi svedkovia zachovávajú svoju zvyčajnú prísnu neutralitu. Na základe biblických zásad sa nezúčastňujú na politických a nacionalistických sporoch. Dôverujú Bohu, že im poskytne pokojné pomery, v ktorých splnia svoje celosvetové poverenie zvestovať Božie kráľovstvo. — Matúš 22:21; 1. Timotejovi 2:1, 2; 1. Petra 2:13–15.
Ako je to teda s Jehovovými svedkami vo východnej Európe? Ako sa im darilo v čase zákazu? Existuje pre nich náboženská sloboda?
[Obrázok na strane 7]
Vrátia sa ľudia vo východnej Európe do cirkví?