Nedolapiteľná divá mačka

Od surinamského dopisovateľa „Prebuďte sa!“

S MANŽELKOU sme prvýkrát uvideli nedolapiteľnú mačku, keď sme cestovali džungľou. „Pozri“, zvolal som, keď náš džíp šiel okolo nej. Boli sme zoči–voči penitigri alebo škvrnitému tigrovi, ako voláme jaguára v Suriname. Jeho hnedožltý kožuch sa leskne akoby bol čerstvo natretý. Zapadajúce slnko zvýrazňuje jeho farby: od zlatožltej k červenohnedej a na tvári, hrudi a bruchu k tmavožltej. Najpozoruhodnejšie sú však nepravidelné čierne škvrny, pokrývajúce takmer celé jeho telo.

Predkolumbijský Indiáni boli tak ohromení pozoruhodným zjavom tejto mačky, že ju považovali za boha! Jej škvrnitý kožuch, ako hovorievali, predstavoval hviezdami posiatu oblohu. Aj dnes niektorí považujú jaguára za neprekonateľného kráľa juhoamerických zvierat. Samec je v priemere 1,8 metra dlhý, ak nerátame chvost a váži asi 110 kg.a Jeho okrúhla hlava a svalnatý krk, jeho valcovité telo, jeho krátke silné nohy a veľké laby, to všetko zobrazuje veľkú silu.

Teraz „náš“ jaguár ľahúčko, pomalým krokom — s chvostom na končeku čiernym a zdvihnutým dohora — zostal v poraste. „Aké maskovanie“, zašepkali sme vzápätí, ako perfektne splynul so strakatým okolím: jeho škvrny pripomínajú fliačiky tieňa.

Jaguára možno vidieť zriedka, lebo cez deň dáva prednosť skrýšam. Pretože 80 percent Surinamu tvorí dažďový prales, je to ideálna krajina pre jaguáre.

Ako ‚zanecháva navštívenku‘

Predsa však jaguár necháva svoju ‚navštívenku‘ po celej krajine. „Videl som jeho stopy na bahnitých plážach Atlantiku“, povedal mi neskôr jeden zo správcov pralesa. „Tiež som ho videl škriabať kmene stromov na brazílskych hraniciach.“ Predpokladá sa, že týmto spôsobom jaguáre označujú hranice svojho teritória.

„To je pravda“, potvrdzuje 83–ročný James Brown, bývalý sprievodca džungľových expedícií. „Často sme prechádzali okolo ošúpaných kmeňov, ktoré oznamovali, že penitigri tu bol pred nami.“ Jaguáre si takto tiež brúsia svoje pazúry.

Jaguáre signalizujú „bol som tu“ aj tak, že zanechávajú pachové značky a trus. Dr. Alan Rabinowitz nedávno skončil 2–ročnú štúdiu o jaguároch. Povedal mi, že jaguár si často ohraničí územie 40 až 100 km štvorcových hustej džungle. Nečudo potom, že bádatelia zaznamenali len útržky zo života týchto šeliem. Ale keď dáme všetky tieto zlomky dohromady, vznikne fascinujúci obraz. Tu je jeho náčrt.

Pohľad na svet jaguárov

Prichádza večer. Zvuky bzučiaceho hmyzu, štebot vtákov a škrek opíc nás obklopuje zo všetkých strán. Ale pozor! Zo stromov preniká nebezpečné chrapľavé vrčanie. Vtedy všetko stíchne. Zvieratá a vtáci utekajú preč. Teraz znovu počuť hlboké vrčanie, také strašné ako rev leva. Zjavuje sa robustný samec jaguára.

Toto je jeho kráľovstvo — jeho džungľa a močiare. Zo všetkých mačkovitých šeliem je jaguár najlepším plavcom. Vodu potrebuje pre zábavu aj pre potravu — loví ryby. Práve ide do svojho rybárskeho revíru na druhej strane rieky. Šikovne pláva takmer rovno, celý čas s hlavou, chrbtom a končekom chvosta nad povrchom vodnej hladiny. „Jaguáre sú vynikajúci plavci“, povedal mi bádateľ džungle Heinz Heyde. „Plávajú tak rýchle, že vytvárajú vlny. Videl som ich plávať cez katarakty.“

Keď prepláva na druhý breh, vyjde von a otrasie si telo od vody. Potom si čupne na konár vyčnievajúci nad riekou a uprie oči na povrch vody, akoby chcel prebodnúť jej hlbiny. Zrazu, rýchlosťou blesku jeho laba s ostrými pazúrmi uloví rybu.

„Jednu mesačnú noc“, spomína pán Heyde, „som videl jaguára tvrdo udrieť meter dlhého anjoemaras (rybu) takou silou, že spolu leteli vzduchom a dopadli asi 5 metrov od miesta, kde jaguár stál predtým. Jaguáre sú neuveriteľne silné.“ Biológ Pieter Teunissen, ktorý tiež skúmal jaguáre v divočine, hovorí: „Raz som zistil podľa veľkých stôp na pláži, že jaguár odhodil masívnu aitkantie [korytnačku] do vzdialenosti 4 metrov.“

Jaguár je nielen silný, ale aj univerzálny. Je to poľovník v troch prostrediach — vo vode, na súši a na stromoch. Keď sa šplhá na strom, jeho pazúry poskytujú bezpečnú oporu, ako klinovitá obuv horolezcov. Na súši ich vtiahne a pohybuje sa úplne nehlučne — akoby sa prechádzal v ponožkách.

Ale poľovník tiež potrebuje trpezlivosť, rýchlosť a stanovenie času. Nečudo, že treba 2 roky matkinho tréningu, kým sa mladý jaguár dokáže o seba postarať. Po 6 týždňoch mláďa začína matku nasledovať. Avšak keď ide ona na lov, malé zostane schované v hustom úkryte.

Obozretne sa pohybuje pozdĺž brehu rieky, kým nezbadá skupinu kapybarov, najväčšie hlodavce na svete. Občasnými presunmi, krok za krokom postúpi dopredu, potom čaká s očami upretými na korisť. Celé jej telo je bez pohybu, len konček chvosta sa myká. Kapybary zacítia jej prítomnosť a rýchlo sa potápajú do vody. Avšak jaguár zriedka prehráva. Šelma skutočne tak často víťazí, že kapybara nazývajú „jaguárov denný chlieb“.

A čo prídavky k jedlu? Je ich veľké množstvo. Od malých agoutis až po tučného tapíra. Ani ježovce, korytnačky a kajman nie sú v bezpečí. Občas jaguár poľuje aj mimo svojho územia na pastvinách. „Jedného dňa jaguár napadol kravu s teliatkom“, povedal veterinár Ronnie Kranenburg. „Stalo sa to len niekoľko kilometrov od mesta.“ Ale tieto útoky väčšinou podnikajú staré jaguáre, vyhnané mladšími rivalmi, alebo postrelené jedince.

Čo sa vie o jaguároch, ktoré napádajú ľudí? „To sa stáva naozaj veľmi zriedka,“ hovorí veterinár. Biológ Teunissen s ním súhlasí. Pripomína skúsenosť, ktorú zažil jednej noci pri prechádzke po pláži ako asistent pri projekte výskumu korytnačiek. Počas návratu jeho baterka odhalila jaguárie stopy otlačené na mieste jeho vlastných. Mačka ho sledovala. Avšak potom ako sa biológ obrátil naspäť, radšej zmizla ako by mu ublížila.

„Napádajú korytnačky“, hovorí Teunissen, „a tak keď som musel vykopávať korytnačie vajcia v noci, nebolo to ľahké. Zvuk padajúceho piesku totiž pripomína kopajúcu korytnačku. Všetko, čo som raz mohol robiť, bolo, že som občas krúžil baterkou, dúfajúc, že jaguáre pochopia, že korytnačky nechodia s baterkami.“

Pašerácky obchod

Ale ako ohrozuje jaguára človek? Jacques Berney je zástupca generálneho tajomníka organizácie Dohoda o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi divého živočíšstva a rastlinstva, ktorá sa snaží riadiť obchod s divými zvieratami. Povedal mi, že jaguáre sú nebezpečne ohrozené a hrozí im vyhynutie. Obchod s jaguármi je preto zakázaný.

Podľa časopisu Focus, orgánu Svetového fondu divej zveri, nelegálne pytliačenie je stále prekvitajúcou formou podnikania. Príčina? Vysoký dopyt po kožuchoch zo škvrnitej šelmy. Pytliaci prechádzajú Amazonskou džungľou v noci, oslepujú jaguáre prudkým svetlom vysoko výkonných lámp, a potom strieľajú prekvapené zvieratá do hlavy.

O niekoľko hodín, ako informuje Focus, sa jaguárova koža suší na vešiaku. Zakrátko je prepašovaná za hranice, zabalená do dopravnej skrine so značkou „Káva“ a odoslaná do Európy. Niektorí znalci odhadujú, že je takto zabitých a spracovaných ročne asi 6 000 jaguárov.

V súčasnosti sa Surinam teší relatívnej hojnosti týchto nádherných zvierat. A my dúfame, že to tak zostane. Inak môže nastať deň, keď už nikto neuvidí túto nedolapiteľnú škvrnitú šelmu.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 25]

H. Armstrong Roberts