Pokusy na zvieratách — požehnanie, alebo kliatba?
AK PATRÍTE medzi tie milióny ľudí, ktorí po prvýkrát vdýchli dych života na začiatku tohto storočia, možno viete, že dĺžka vášho života prevyšuje očakávania vašich rodičov a lekára, alebo pôrodnej asistentky, ktorá vám pomáhala pri príchode na svet. Ak ste sa narodili v Spojených štátoch, Kanade alebo v Európe, očakávaná dĺžka vášho života bola v roku 1900 asi 47 rokov. V iných krajinách boli vyhliadky na ešte nižší vek. V súčasnosti je v mnohých krajinách priemerný vek vyše 70 rokov.
Bez ohľadu na váš vek žijete v dobe paradoxov. Vaši starí rodičia alebo prarodičia boli svedkami neovládateľného pôsobenia množstva chorôb, ktoré ničili ich generáciu. Kiahne napríklad hubili nespočítateľné tisíce ľudí ročne a zjazvili milióny iných na celý život. Aj chrípky si vyžiadali svoju daň — jediná epidémia spôsobila smrť 20 miliónov ľudí za jeden rok (1918–19). Po prvej svetovej vojne epidémia týfusu zabila v Rusku tri milióny ľudí. Počas druhej svetovej vojny sa epidémia týfusu vyskytla aj v mnohých iných krajinách. Odhaduje sa, že z každých sto infikovaných ľudí zomrelo počas epidémie dvadsaťpäť.
Hrozná detská obrna, známa neskôr pod menom poliomyelitis, redukovala svetovú populáciu o 30 000 osôb ročne a mrzačila tisíce ďalších, hlavne detí. Nejedno malé dieťa neprežilo už prvé stretnutie s týfom alebo záškrtom, šarlachom alebo osýpkami, čiernym kašľom alebo zápalom pľúc. Zoznam sa zdá nekonečný. Z každých 100 000 detí narodených v roku 1915, zomrelo približne 10 000 pred dovŕšením prvého roku života. Mozgové nádory boli neoperovateľné. Možnosť otvoriť upchaté tepny bola neznáma. Lekári nedokázali zachrániť obete infarktu a rakovina znamenala istú smrť.
Napriek množstvu smrteľných pohrôm, ktoré pustošili svet od začiatku storočia a aj predtým, priemerný vek človeka sa v súčasnosti predĺžil o 25 rokov. Teda v mnohých krajinách sveta má dnes narodené dieťa vyhliadku na asi 70 rokov života.
Cena, ktorá sa platí za záchranu života
Našťastie, väčšina dnes žijúcich mladých ľudí unikla mnohým smrteľným chorobám, ktoré zavinili skorú smrť ich predkov. Ale asi ich nepoteší poznanie, že veľa chlpatých priateľov človeka — psov, mačiek, králikov, opíc a iných — bolo obetovaných na lekársky výskum, ‚aby ľudstvo dnes mohlo žiť dlhšie a zdravšie‘, ako to hovoria vedci.
Skutočne, všetky choroby, ktoré boli v tomto storočí odstránené alebo potlačené — obrna, záškrt, mumps, osýpky, rubeola, kiahne a iné — boli ovládané vďaka výskumu na zvieratách. Všetko bolo vyskúšané a dokázané najprv na zvieratách vrátane umŕtvovania a analgetík, vnútrožilovej výživy a medikamentóznej liečby, ožarovania a chemoterapie pri rakovine. A to je len niekoľko príkladov.
„V modernej medicíne neexistuje prakticky nijaký významný liečebný postup, ktorý by bolo možné vyvinúť bez pokusov na zvieratách,“ povedal známy neurológ Dr. Robert J. White. „Práca so psami a inými zvieratami viedla k objaveniu inzulínu a zvládnutiu cukrovky, operáciám srdca, srdcovému pacemakeru a celej oblasti transplantácií orgánov. Detská obrna bola v USA takmer úplne zlikvidovaná použitím ochranných očkovacích látok zdokonalených na opiciach. Prácou so zvieratami výskumníci zvýšili účinnosť liečby detí sužovaných akútnou lymfocytárnou leukémiou zo štyroch percent v roku 1965 na dnešných 70 percent,“ povedal ten istý lekár.
Na úlohu výskumu na zvieratách poukázal asistent Harold Pierson, ktorý pracoval v laboratóriu pod vedením Dr. F. C. Robbinsona na univerzite Western Reserve v Clevelande, Ohio. Časopisu Prebuďte sa! oznámil, že ich program objaviť orálnu očkovaciu látku proti detskej obrne zahrňoval použitie obličiek opíc. Tkanivo z jednej obličky mohlo byť použité na tisíc testov. Vysvetlil: „Opice boli vždy držané v humánnych podmienkach a pri operácii boli vždy v narkóze. Určite nedochádzalo k úmyselnej krutosti. Jednako, pri operáciách boli nedobrovoľnými obeťami vedeckého týrania.“
Operácia srdca a Alzheimerova choroba
Priamym dôsledkom výskumu zvierat bol pokrok v chirurgii. Chirurgickým zásahom bolo možné otvoriť tepny zablokované nánosom cholesterolu, čím sa mohlo predísť mnohým infarktom, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtia v západnom svete. Pri experimentoch, ktoré sa vykonali najprv na zvieratách, sa lekári naučili, ako úspešne vyoperovať masívny nádor z ľudského mozgu a ako prišiť späť oddelené údy — ramená, nohy, ruky a prsty. Dr. Michael DeBakey, ktorý urobil prvú úspešnú koronárnu spojku, povedal: „V mojej oblasti klinického výskumu bol prakticky každý priekopnícky čin v kardiovaskulárnej chirurgii založený na pokusoch so zvieratami.“
O Alzheimerovej chorobe povedal Dr. Zaven Khachaturian z Národného ústavu pre výskum starnutia USA: „Pred ôsmimi rokmi sme boli na nulovom bode. Potom nastal neuveriteľný pokrok vo výskume Alzheimerovej choroby vďaka investíciám do základného výskumu činnosti mozgu, ktorý začal v tridsiatych rokoch.“ Väčšina prác sa vykonala na zvieratách, a tento lekár poznamenal, že práve zvieratá sú kľúčom k stálemu pokroku.
AIDS a Parkinsonova choroba
Najdôležitejším výskumom v súčasnosti a jednou z príčin, prečo vedci a imunológovia pracujú nadčas, je vyvinutie vakcíny proti strašnej chorobe AIDS, ktorá podľa odhadov niektorých expertov usmrtí do roku 1991 okolo 200 000 ľudí len v Spojených štátoch. V roku 1985 vedci z Novoanglického krajského strediska primátov úspešne izolovali vírus STVL–3 (SAIDS, opičia forma AIDS) z opíc makak a naočkovali ho iným. Dr. Norman Letvin, imunológ z Novoanglického krajského strediska primátov, povedal: „Teraz, keď bol vírus izolovaný, máme zvierací model, na ktorom môžeme vyvíjať vakcíny pre opice i pre ľudí. Na veľmi malom počte zvierat pri riadenom pokuse sa môžeme dozvedieť oveľa viac, než pozorovaním stoviek pacientov chorých na AIDS.“
Lekári v Yerkeskom krajskom výskumnom stredisku primátov pri atlantskej Emoryho univerzite ako prví dokázali pokusmi na opiciach makak možnosť implantácie tkaniva produkujúceho dopamín do mozgu ako liek na Parkinsonovu chorobu. Od roku 1985 neurochirurgovia vykonali takéto chirurgické zásahy na ľuďoch v nemocnici Emoryho univerzity. Lekári sa domnievajú, že by to mohlo viesť k prelomu pri hľadaní lieku na túto chorobu.
Človek sa obrátil na zvieratá pri hľadaní odpovedí na zložité otázky o tom, ako zlepšiť a udržať, hoci len dočasne, svoj vlastný nedokonalý život. Avšak používanie zvierat v lekárskom výskume vyvoláva závažné morálne a etické otázky, ktoré nie je také ľahké vyriešiť.
[Rámček na strane 5]
Výskum na zvieratách — dávny zvyk
VEĽMI rozšírené používanie zvierat lekármi a vedcami pre pochopenie fyziológie ľudí nie je charakteristické iba pre naše dvadsiate storočie. Zvieratá sa používajú na lekársky výskum už najmenej 2 000 rokov. Záznamy z tretieho storočia pred n. l. z Alexandrie v Egypte ukazujú, že filozof a vedec Erasistratos používal zvieratá na štúdium funkcií tela a zistil, že výsledky možno aplikovať i na ľudský organizmus. V štvrtom storočí známy grécky vedec Aristoteles zhromaždil štúdiom zvierat cenné informácie o stavbe a funkcii ľudského tela. O päť storočí neskôr rímsky lekár Galen použil opice a ošípané na dôkaz svojej teórie, že cievami prúdi krv a nie vzduch.