Návrat k mravnosti?

DOMY sú prázdne. Na tabuľkách oznámenia hlásia, že sú ponúkané do prenájmu. Kedysi boli tieto domy v Hamburgu časťou jedného z najväčších stredísk prostitúcie. Prečo sú zavreté?

Príčina je tá istá ako i v San Franciscu, kde stoja opustené rôzne obľúbené zhromaždištia homosexuálov. Po celých Spojených štátoch sa zatvárajú jedny po druhých dvere mnohých klubov a sáun pre homosexuálov.

Čo predovšetkým vyvolalo tieto zmeny? Rozšírenie AIDS, smrteľného vírusu, ktorý sa stal jednou z najhorších pohrôm 20. storočia.

AIDS už zmaril životy desaťtisícov. A ak sa ukážu súčasné odhady správne, v blízkej budúcnosti by mohol zmariť milióny ďalších životov.

Vracia sa mravnosť?

V 60. a 70. rokoch nášho storočia zasiahla mnohé západné krajiny sexuálna revolúcia. Voľná láska začala byť všeobecne prijateľná. Vzrastal počet nemanželských detí. Nápadne sa znížil vek, v ktorom mladí ľudia mali prvý pohlavný styk. Rúcali sa tradičné hodnoty v životoch miliónov a počet týchto ľudí rýchlo rástol.

Kanadský časopis L’Actualité vyhlásil o duchu, ktorý vtedy prevládal: „Pohlavný akt sa stal akousi neškodnou hrou.“ So vznikom hnutia bojujúceho za „práva“ homosexuálov sa homosexualita stala dôležitou spornou otázkou a boli urobené zmeny v zákonoch, ktoré predtým homosexuálne vzťahy zakazovali.

Potom sa na svetovej scéne objavil AIDS. Ako stúpal počet úmrtí na túto novodobú pohromu a liek na ňu nebol, postoj ľudí k sexuálnemu životu sa naraz výrazne menil. L’Actualité vysvetľuje: „S hrozbou AIDS sa stali ľúbostné hry krajne nebezpečnými.“ Americká novinárka Ellen Goodmanová poznamenala o zmene postoja, ktorý z toho vyplynul: „Ako – nie ak, ale ako – sa bude v populácii šíriť AIDS, ‚nie‘ sa stane oveľa bežnejšou odpoveďou na sex.“

Zmenili sa zvyky, nie morálka

Znamená to, že sme svedkami akéhosi prebudenia, ktoré speje k návratu do dobrej morálky? Je to, ako dakedy tvrdia komunikačné prostriedky, „oživenie konzervativizmu“ alebo „puritánstva“?

Niektoré zvyky sa zmenili z čírej nutnosti, ale to neznamená, že sa muselo nevyhnutne zmeniť základné zmýšľanie. Napríklad o homosexuáloch, ktorí sa vzdali stykov s mnohými partnermi a obmedzili sa na „monogamný“ zväzok, sa ťažko dá povedať, že sa vracajú k mravnosti. A čo by sa asi stalo, keby sa objavila očkovacia látka proti AIDS? Máme dôvod veriť, že by sa mnohí pokojne vrátili k svojim niekdajším zvykom a že by ich špeciálne zariadenia znova otvorili dvere.

I v heterosexuálnom svete možno pozorovať zmeny v správaní, no nie v základnom zmýšľaní o tejto veci. Felice, študentka na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, ľutuje, že nevyužila sexuálnu slobodu, ktorá kedysi panovala v internátoch. Hovorí: „Človeka to štve... Rozhodne by som chcela mať slobodu sama sa rozhodovať.“ A istý americký novinár píše, že niekdajšie mravné normy sa nevrátia: „Síce sexuálna revolúcia sa azda spomaľuje, no nenastal žiaden veľký návrat k názorom štyridsiatych a päťdesiatych rokov – najprv svadba, potom spolužitie.“

Napríklad v Kanade uvádza časopis Maclean’s o celoštátnom prieskume vysokoškolských študentov: „Mladí dospelí sú, pravda, dobre informovaní o chorobách prenášaných pohlavnou cestou vrátane AIDS, syfilis a kvapavky. Ale toto poznanie im očividne nepomohlo k väčšej opatrnosti. Väčšina opýtaných študentov uviedla, že pohlavne žijú, ale uznali, že nedbajú na jediný ochranný prostriedok, ktorý môže zabrániť ochoreniu: používanie prezervatívu.“

Správa ďalej uviedla: „Mnohé zdravotnícke autority sú vážne znepokojené tým, že napriek všetkej zdravotníckej osvete o bezpečnom spôsobe sexuálneho styku tieto informácie neúčinkujú na sexuálne aktívnu zložku obyvateľstva.“ Dr. Noni MacDonald, špecialista v odbore infekčných chorôb v Ottawe, hovorí: „Väčšina poučovaní a zdravotníckych kampaní v komunikačných prostriedkoch, ktoré majú viesť k vzrastu používania prezervatívov, žalostne zlyháva.“

Maclean’s dodáva: „Prieskum na 54 vysokých školách ukázal, že tri štvrtiny študentov už žijú pohlavne. Asi polovica mužov uviedla, že mali päť alebo viac partneriek, štvrtina uviedla, že mali desať alebo viac. Medzi vysokoškoláčkami 30 percent uviedlo, že mali styk s najmenej piatimi partnermi, 12 percent uviedlo, že najmenej s desiatimi. Prezervatívy však nie sú všeobecne obľúbené... U najviac ohrozených bola najmenšia pravdepodobnosť použitia ochranného prostriedku.“

Prijali mravné poučenie?

Mnohí odmietajú prijať mravné poučenie z toho, čo sa deje. Niektorí lekári predpisujú zmeny zvykov, odporúčajú mať len jedného sexuálneho partnera a používať ochranný prostriedok, aby sa človek vyhol AIDS. Avšak zdržiavajú sa otvorene odsúdiť neviazané správanie. Alan Dershowitz, profesor práva na Harvardovej univerzite, zastupuje túto tendenciu, keď pripomína, že bádatelia nemajú vyvolávať otázku morálneho aspektu sexuálneho správania, ktorým sa prenáša AIDS. Tvrdí: „Vedci by si mali počínať tak, ako keby sa choroba prenášala neutrálnym správaním.“

No francúzsky časopis Le spectacle du monde sa nazdáva, že to nestačí. Píše: „Žiaden plán boja proti AIDS nebude mať účinok, ak nebude sprevádzaný rýchlym, celosvetovým a dobrovoľným návratom k vyššej forme mravnosti. (Netreba zabúdať, že hlavné znaky sociálneho správania, zodpovedného za šírenie tejto choroby, sú sexuálna povoľnosť, prostitúcia a narkománia.) Tento návrat k mravnosti by mohol nastať, iba ak sa objaví nový kultúrny štýl života... Mravnosť nie je produktom žiadnej straníckej ideológie. Pred hrozbou AIDS sa musí nastoliť mravnosť ako naliehavá biologická nevyhnutnosť, od ktorej závisí prežitie ľudského rodu.

Mala by sa obnoviť mravnosť ako „biologická nevyhnutnosť“? Vari by mali len okolnosti diktovať ľuďom, aby prijali systém morálnych hodnôt? A majú všetky etické zákonníky rovnakú hodnotu? Pozrime sa, čo nás môže naučiť história.

[Zvýraznený text na strane 5]

„NENASTAL ŽIADEN VEĽKÝ NÁVRAT K NÁZOROM 40. a 50. ROKOV — NAJPRV SVATBA, POTOM SPOLUŽITIE“