BIBLIOTEKA ONLINE Watchtower
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Papiamentu (Kòrsou)
  • BEIBEL
  • PUBLIKASHON
  • REUNION
  • w26 Mart pág. 20-25
  • Mustra Perspikasia i Tuma Bon Desishon

No tin vidio disponibel pa esaki.

Despensa, tin un problema pa habri e vidio.

  • Mustra Perspikasia i Tuma Bon Desishon
  • E Toren di Vigilansia Anunsiando e Reino di Yehova (Edishon di Estudio)—2026
  • Suptema
  • Informashon Similar
  • SEA HUMILDE I NO ORGUYOSO
  • KEDA KALMU I NO LAGA RABIA DOMINÁ BO
  • KONFIA DEN YEHOVA ORA BO TIN MIEDU
  • SIGUI BUSKA I MUSTRA PERSPIKASIA
  • El A Papia ku Kurashi Tokante di Su Dios
    Sirbi Dios ku Kurashi
  • Un Komandante i un Mucha Muhé Chikitu
    Lès Ku Nos Por Siña for di Beibel
  • Un Mucha Muhé A Yuda un hòmber Poderoso
    Mi Buki di Relato Bíbliko
  • Un Mucha Muher Chikitu Cu A Papia cu Curashi
    E Toren di Vigilansia Anunsiando e Reino di Yehova Dios—1996
Mas Artíkulo
E Toren di Vigilansia Anunsiando e Reino di Yehova (Edishon di Estudio)—2026
w26 Mart pág. 20-25

25-31 DI MEI 2026

KANTIKA 135 Yehova Ta Pidi Bo: “Sea Sabí, Mi Yu”

Mustra Perspikasia i Tuma Bon Desishon

“Hende ku ta balorá perspikasia lo tin éksito.”—PRO. 19:8.

LOKE NOS LO SIÑA

Nos lo mira kon perspikasia lo yuda nos aktua na un manera sabí den situashon difísil.

1-2. Kiko ta perspikasia, i kon e por yuda nos?

BO A yega di sinti ku un persona no a trata bo ku rèspèt? Òf un hende a yega di pensa malu di bo òf hasi algu ku a ofendé bo? Òf bo a yega di pasa den un situashon ku a duna bo masha miedu? Si ta asina, probablemente bo sa ku no ta semper fásil pa bisa òf hasi loke ta korekto den e situashonnan ei. Beibel por yuda nos den esei pasobra e ta siña nos tokante un kualidat importante ku nos mester tin den situashonnan asina, esta, perspikasia.

2 Pero kiko ta perspikasia? Ora nos tin perspikasia, nos no ta tuma desishon djis a base di loke nos ta mira. Mas bien, nos ta purba di komprondé dikon algu a sosodé òf dikon un persona a aktua na un sierto manera. Ora nos pensa riba e kosnan ei promé ku nos tuma akshon, nos lo aktua na un manera sabí. Por ehèmpel, perspikasia ta yuda nos wak bon kiko nos ta bisa i sa ki ora nos mester “keda ketu.” (Pro. 10:19; Sal. 4:4) Ademas, e ta yuda nos keda kalmu ora hende ofendé nos i yuda nos pordoná nan. Perspikasia ta yuda nos tambe pa aseptá konseho i korekshon. (Pro. 19:20) Nos mester mustra perspikasia foral den situashon difísil, pasobra esei lo evitá ku nos ta bai rabia asina tantu ku nos ta bai bisa òf hasi algu robes. Pues, ora nos mustra perspikasia, nos lo hasi Yehova kontentu i nos lo benefisiá tantu nos mes komo otro hende. Awor, laga nos trata tres relato di Beibel ku lo mustra kon perspikasia por yuda nos keda humilde i kalmu i yuda nos konfia kompletamente den Yehova.

SEA HUMILDE I NO ORGUYOSO

3. Ken Náman tabata?

3 Pa nos aktua na un manera sabí, nos mester ta humilde. (1 Ped. 5:5) Perspikasia por yuda nos ku esei. Kon? Laga nos wak e ehèmpel di Náman. Náman tabata un hòmber importante ku tabata biba na Siria, un pais ku tabata keda serka di Israel. Náman tabata komandante di e ehérsito di Siria. Pero Náman tabata sufri di lepra, un malesa di kueru teribel.—2 Rei. 5:1.

4. Kon Náman a mustra ku e tabatin perspikasia?

4 Un mucha muhé israelita tabata sirbi e kasá di Náman. E mucha muhé a bisa e kasá di Náman ku tabatin un profeta na Israel ku lo por a kura Náman su malesa. (2 Rei. 5:​2, 3) Náman por a pensa: ‘Ta ken e mucha muhé chikitu akí ta ku e ta bin bisa ami kiko pa hasi? Anto pió ainda, e ta di un nashon ku ta nos enemigu.’ Pero Náman no a pensa esei; el a mustra perspikasia. El a sigui e konseho di e mucha muhé i asina mustra ku e tabata humilde. P’esei, Náman a pidi e rei di Siria pa e por a bai Israel pa e wòrdu kurá di su malesa. Anto rei di Siria a laga Náman bai.—2 Rei. 5:​4, 5.

5. Kiko a pasa ku Náman ora el a yega Israel?

5 Ora Náman a yega Israel, el a bai serka Rei Yehóram pa e ser kurá. Pero Rei Yehóram a pensa ku Rei di Siria a manda Náman djis pa busk’é problema. Ora Profeta Eliseo a tende loke a pasa, el a bisa Yehóram pa manda Náman serka dje. (2 Rei. 5:​6-9) Pero e kosnan no a bai manera Náman a spera. Ora Náman a bai kas di Eliseo, Eliseo no a ni sali pa bin top’é òf pa papia kuné. Na lugá di esei, Eliseo a manda un mensahero serka Náman pa bis’é kiko e mester a hasi pa e ser kurá di su malesa.—2 Rei. 5:10.

6. (a) Dikon Náman no kier a sigui e instrukshonnan ku el a haña for di e mensahero ku Eliseo a manda? (b) Kon e sirbidónan di Náman a mustra perspikasia, i kiko tabata e resultado? (2 Reinan 5:​13, 14)

6 Na promé instante, Náman no a gusta ku Eliseo a manda un mensahero ni e no a gusta e instrukshonnan ku el a haña. El a “rabia mashá pisá” i “el a bira bai furioso.” (2 Rei. 5:​11, 12) Dikon? Kisas ta pasobra el a pensa ku Eliseo mester a dun’é mas rèspèt komo kabesante di e ehérsito di Siria. Ademas, kisas el a mira e instrukshonnan ku Eliseo a duna komo un falta di rèspèt pa Siria. Sea kual sea e kaso, Náman tabata kla pa bai kas bèk sin wòrdu kurá. Pero na e momento ei, ta e sirbidónan di Náman a mustra perspikasia. Nan a komprondé ku di bèrdat Eliseo kier a yuda Náman, i p’esei nan a roga Náman pa e pensa riba e asuntu atrobe. E ora ei, Náman a pone su orguyo un banda, i el a sigui e instrukshonnan di Eliseo. Komo resultado, el a kura di su malesa.—Lesa 2 Reinan 5:​13, 14.

7. Kiko nos por siña for di e ehèmpel di Náman? (Proverbionan 22:4) (Wak e plachinan.)

7 Kiko nos por siña for di e relato akí? Nos ta mustra ku nos tin perspikasia ora nos no ta enfoká solamente riba loke nos ta mira, manera un persona su aparensia. Un manera mas ku nos ta mustra perspikasia ta ora nos no ta kore tuma desishon a base di emoshon. Ademas, perspikasia ta yuda nos pa keda humilde. Un persona humilde ta konsiente ku e no sa tur kos. I p’esei e ta rekonosé ku tin biaha e mester di yudansa di otro hende i mas ainda di Yehova. Aunke Náman no tabata un sirbidó di Yehova ainda, el a mustra ku e tabata humilde: El a skucha e konsehonan ku el a haña di e mucha muhé israelita i di su sirbidónan. I mas importante ainda, el a skucha e konseho di Yehova ku el a haña via Eliseo. Sí, Náman a pone su orguyo un banda, i esei a yud’é tuma un bon desishon ku a pone ku el a ser kurá. Awor kiko di nos? Promé ku nos bisa òf hasi algu, nos mester para un ratu i pensa. Por ehèmpel, ora un hende duna nos konseho di Beibel ku nos no ta di akuerdo kuné, no kore bisa òf hasi algu. Mas bien, puntra bo mes: ‘E manera ku mi ta bai reakshoná ta mustra ku mi ta humilde òf ku mi ta orguyoso?’—Lesa Proverbionan 22:4.

Kolekshon di plachi: Un ruman ta mustra ku e tin perspikasia i ku e ta humilde ora e skucha otro hende. 1. E ta skucha ora un ruman hòmber mas yòn ta duna konseho for di e foyeto “Dunamentu di Siñansa.” 2. E ta skucha ora un ruman muhé di edat ta papia kuné tokante e areglo di prediká ku garoshi. 3. E ta skucha bon ora e wak JW Broadcasting riba su tablet.

Náman tabata humilde i a skucha loke otro hende a bis’é. Nos tambe mester ta humilde i skucha ora nos haña konseho, ora un hende menshoná un problema òf ora nos haña instrukshon for di e organisashon (Wak paragraf 7)


KEDA KALMU I NO LAGA RABIA DOMINÁ BO

8. Ki ora foral ta difísil pa nos keda kalmu?

8 Tin biaha, hende ta trata nos malu. Den situashon asina no ta semper fásil pa keda kalmu, foral si nos tin bon motibu pa rabia. Pero perspikasia por yuda nos para ketu i pensa riba e asuntu pa nos no reakshoná na un manera robes. (Efe. 4:26) Laga nos ban wak kon David i Abigail a mustra perspikasia den un situashon difísil.

9. Kon Nábal a trata David?

9 Laga nos wak kiko a pasa. David i e hòmbernan huntu kuné tabata hui for di Saul. I nan tabata biba den desierto di Paran. (1 Sám. 25:1) Tempu ku nan tabata biba einan, nan tabata trata un hòmber riku ku yama Nábal masha bon. Nan tabata protehá su wardadónan di karné i su tounan. (1 Sám. 25:​15, 16) Ora e temporada pa feita karné a yega, David a manda algun mensahero serka Nábal. Ora nan a yega serka Nábal, nan a papia na un manera masha amabel i respetuoso kuné, i nan a puntr’é pa algu di kome. (1 Sám. 25:​6-8) Pero Nábal no a mustra niun tiki apresio pa loke David i e hòmbernan a hasi p’e. El a papia masha brutu ku nan i el a asta insultá David i e hòmbernan.—1 Sám. 25:​10, 11.

10. Kon David i Abigail a mustra perspikasia? (1 Sámuèl 25:​32, 33) (Wak e plachi.)

10 Kon abo lo a sinti si esei a pasa ku bo? Kisas meskos ku David, bo tambe lo a bira hopi rabiá. El a pèrdè kontrol di su emoshonnan, i e tabata asina rabiá ku e tabata kier a mata Nábal! (1 Sám. 25:​13, 21, 22) David i e hòmbernan tabata na kaminda pa mata Nábal. Promé ku nan por a yega serka Nábal, nan a topa ku Abigail, e kasá sabí di Nábal. Dikon Abigail a bai topa ku nan? Komo ku e tabatin perspikasia, el a komprondé dikon David tabata rabiá i e tabata sa ku e tabata un bon hòmber. P’esei el a purba di hasi loke e tabata por pa kalma David i yud’é tuma un bon desishon. Abigail a duna David hopi regalo, i el a dun’é bon konseho. (1 Sám. 25:​18, 23-31) Kon David a mustra ku e tabatin perspikasia? David a skucha bon loke Abigail a bis’é pasobra el a realisá ku Abigail tabata pensa manera Yehova ta pensa. Komo resultado, David a kalma i el a evitá di hasi un fout grandi.—Lesa 1 Sámuèl 25:​32, 33.

Abigail ta na rudia i ta purba di rasoná ku David. David ta skuch’é ku atenshon. E hòmbernan di David ta para wak. Abigail su sirbidónan ta para su tras ku vários regalo.

David i Abigail a mustra perspikasia i asina nan a evitá un situashon teribel (Wak paragraf 10)


11. Kon perspikasia por yuda nos ora un hende pone nos rabia? (Proverbionan 19:11)

11 Kiko nos por siña for di e relato akí? Asta si nos tin bon motibu pa ta rabiá, perspikasia por yuda nos para ketu un ratu i pensa bon promé ku nos aktua. Ademas, perspikasia por yuda nos pensa tokante kiko lo por pasa si nos reakshoná na un sierto manera. (Lesa Proverbionan 19:11.) Loke a yuda David kalma ta ora Abigail a rekord’é di Yehova su punto di bista. Ora un hende hasi algu ku ta pone nos rabia, nos no mester laga nos rabia pone nos reakshoná na un manera robes. (Sant. 1:19) Na e momentonan ei, ta bon pa nos tuma tempu pa hasi orashon i purba di pensa kiko Yehova ta pensa di e situashon. Esei lo yuda nos keda kalmu i tuma un bon desishon.

12. Kon nos rumannan por yuda nos keda kalmu i mira un asuntu for di Yehova su punto di bista?

12 Yehova a usa Abigail pa yuda David keda kalmu i pa e mira e asuntu for di Yehova su punto di bista. Di mes manera Yehova por usa nos rumannan pa yuda nos awe. Pues si bo haña bo den un situashon ku ta pone bo rabia, promé ku bo hasi kualke kos, bai serka un ruman ku tin Yehova su manera di pensa riba e asuntu. Laga e ruman yuda bo tambe mira e asuntu manera Yehova ta mir’é. (Pro. 12:15; 20:18) Awor kon nos por imitá Abigail? Kisas nos a ripará ku un amigu di nos ta rabiá. Nos por aserk’é i yud’é mira kon Yehova ta pensa tokante e situashon. Yehova lo yuda bo pa papia e palabranan korekto pa yuda bo amigu keda kalmu i tuma un bon desishon.

KONFIA DEN YEHOVA ORA BO TIN MIEDU

13. Kon perspikasia por yuda nos ora nos tin miedu?

13 Den bida, nos por haña nos ku situashon ku ta duna nos miedu. Perspikasia por yuda nos vense e miedu ei. E por yuda nos kòrda ku Yehova ta muchu mas poderoso ku kualke kos òf persona. I esei ta yuda nos haña mas konfiansa den Yehova. (Sal. 27:1) Yehova por yuda nos trata ku kualke problema, asta ora ta parse ku e no tin solushon. E ehèmpel di Yónas ta mustra esei bon kla. Yónas tabata stima Yehova mashá, pero el a haña miedu ora ku Yehova a dun’é un asignashon difísil.

14. Dikon Yónas tabatin miedu pa aseptá e asignashon ku el a haña di Yehova?

14 Kiko a hasi Yónas su asignashon asina difísil? Yónas mester a bai proklamá un mensahe di huisio na e habitantenan di Nínive, un stat di Asiria. (Yón. 1:​1, 2) E biahe pa Nínive tabata pisá i lo a dura mas o ménos un luna pa Yónas yega einan. E asirionan tabata konosí komo hende masha kruel i violento. Hende tabata asta yama Nínive “e stat ku ta drama sanger.” (Nah. 3:​1, 7) Na lugá di aseptá e asignashon, Yónas a hui bai masha leu mes. (Yón. 1:3) Kon abo lo a sinti si bo mester a bai Nínive?

15. Kiko a yuda Yónas haña mas konfiansa den Yehova? (Yónas 2:​6-9)

15 Ora Yónas a hui pa su asignashon, el a hañ’é den un situashon ku a pone su bida na peliger. Pero Yehova a salb’é na un manera milagroso. Esei a kòrda Yónas ku Yehova ta masha poderoso. (Yón. 1:​15, 17) Na mes momento, esei a yuda Yónas komprondé ku e no tabatin mester di tin miedu di bai Nínive pasobra Yehova lo a proteh’é di kualke peliger. (Lesa Yónas 2:​6-9.) P’esei, ora ku Yehova a bolbe bisa Yónas pa bai Nínive, Yónas no a duda niun ora so. El a bai Nínive, i e hendenan einan a skucha su mensahe i nan no a ser destruí.—Yón. 3:5.

16. Kon perspikasia por yuda nos ora nos haña nos den situashon ku ta duna nos miedu? (Proverbionan 29:25) (Wak e plachinan.)

16 Kiko nos por siña for di e relato akí? Nos no ke laga nada, ni miedu di hende, stroba nos di sirbi Yehova. (Lesa Proverbionan 29:25.) Ora Yónas a pensa riba tur loke el a pasa aden, el a realisá ku na lugá di pensa riba e partinan difísil di su asignashon, ta mihó pa e enfoká riba e maneranan ku Yehova lo a yud’é. Nos ke hasi meskos ku Yónas. Nos tambe ke pensa riba tur e maneranan ku Yehova a yuda nos, en bes di pensa riba e kosnan ku ta duna nos miedu. Un otro kos ku por yuda nos ta ora nos meditá riba rumannan ku a pasa den situashonnan difísil ku por a duna nan miedu. Yehova a yuda nan den e situashonnan ei pasobra nan a konfia den dje.a (Heb. 13:6) Nos tambe ke mustra perspikasia dor di semper konfia den Yehova, i nos ke yuda otro ruman pa hasi meskos.

Kolekshon di plachi: 1. Profeta Yónas ta kana bai den direkshon di e portanan di stat Nínive. 2. Un ruman hòmber tiner ta kana den gang di su skol. Tin yen di kos ta pasa rònt di dje ku ta bai kontra e normanan di Yehova. Tin bandera di regenbog tur kaminda. Un mucha hòmber ta bully un otro mucha hòmber.

Yónas su ehèmpel ta mustra nos kon perspikasia por yuda nos konfia den Dios i keda fiel na dje den situashon difísil (Wak paragraf 16)


SIGUI BUSKA I MUSTRA PERSPIKASIA

17. Kon nos por haña mas perspikasia?

17 Manera nos a wak, perspikasia por yuda nos trata ku situashon difísil. Awor, kon nos por haña mas perspikasia? Yehova ta e mihó persona pa yuda nos haña perspikasia. E ta duna su sirbidónan perspikasia pa medio di Beibel i su spiritu santu. (Neh. 9:20; Sal. 32:8) E ta duna nos bon konseho ku por yuda nos tuma bon desishon i ku por yuda nos dominá nos emoshonnan. (Sal. 119:​97-101) Nos por haña perspikasia ora nos ta tuma tempu pa studia Beibel i ora nos ta pidi Yehova pa su spiritu santu. Si nos hasi e kosnan ei, nos lo mira e situashon manera Yehova ta mir’é, i nos lo hasi loke Yehova ke pa nos hasi.—Pro. 21:11.

18. Kiko bo ta determiná pa hasi?

18 Laga nos sigui pidi Yehova pa duna nos perspikasia. (Sal. 14:2) Si nos hasi esei, nos lo tuma bon desishon. (Pro. 21:16) Laga nos ta determiná pa mustra perspikasia den tur situashon ku nos haña nos aden. Komo resultado, nos lo hasi Yehova kontentu den loke nos ta bisa i hasi.

KON NOS POR MUSTRA PERSPIKASIA MESKOS KU E SIGUIENTE PERSONAHENAN?

  • Náman

  • David i Abigail

  • Yónas

KANTIKA 42 E Orashon di Dios Su Sirbidó

a Pa wak un ehèmpel di esei, lesa e eksperensia di Georgiy Porchulyan den e seri di artíkulo “Biografías de testigos de Jehová” den JW Library® òf riba jw.org.

    Publikashonnan na Papiamentu (Curaçao) (1986-2026)
    Log Out
    Log In
    • Papiamentu (Kòrsou)
    • Kompartí
    • Preferensia
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondishonnan di Uso
    • Maneho di Privasidat
    • Konfigurashon di Privasidat
    • JW.ORG
    • Log In
    Kompartí