EDWƐKƐ 30
Kɛ Ɔkɛyɛ Na Yɛ Edwɛkɛ Ne Adwu Menli Mɔɔ Bɛngulo Nyamenle Ɛzonlenlɛ Ahonle Nu La
“Meyɛ me nwo debie biala memaa menli kɔsɔɔti amaamealua adenle biala azo mealie bie mɔ ngoane.”—1 KƆL. 9:22.
EDWƐNE 82 “Bɛmaa Bɛ Kɛnlaneɛ Ɛda”
MƆƆ YƐBAZUKOAa
1. Nzenzaleɛ boni a ɛra kenle nsa ye a?
WƆ ƐVOLƐ apenle dɔɔnwo mɔɔ ɛze la anu, ɛnee menli dɔɔnwo mɔɔ wɔ ewiade la kulo Nyamenle ɛzonlenlɛ. Noko kenle nsa ye, nzenzaleɛ kpole ɛra. Menli dɔɔnwo anye ɛnlie Nyamenle ɛzonlenlɛ nwo. Nɔhalɛ nu, wɔ maanle bie mɔ azo, menli dɔɔnwo ka kɛ bɛngulo Nyamenle ɛzonlenlɛ.b—Mat. 24:12.
2. Duzu ati a akee menli dɔɔnwo anye ɛnlie Nyamenle ɛzonlenlɛ nwo a?
2 Duzu ati a akee menli dɔɔnwo anye ɛnlie Nyamenle ɛzonlenlɛ nwo ɛ?c Anyelielɛ ngakyile nee adwenleadwenle twehwe bie mɔ. (Luku 8:14) Bie mɔ ɛnlie ɛnli kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ. Bie mɔ die Nyamenle di, noko bɛte nganeɛ kɛ ɛzonlenlɛ ɛkpa nwo, nwolɛ ɛngyia yɛɛ ɔ nee abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ ɛnyia. Bie a bɛte ye fane dɔɔnwo wɔ bɛ gɔnwo mɔ yɛɛ bɛ kilehilevolɛma ɛkɛ anzɛɛ wɔ TV nee riledio zo kɛ ngoane vi ngakyihakyililɛ nu a rale a, noko bɛnda bɛnde deɛmɔti ɔwɔ kɛ bɛdie Nyamenle bɛdi la. Ɛzonlenlɛ nu mgbanyima mɔɔ bɛle ezukoa nwo anyebolo na bɛkulo tumi la ɛmaa bie mɔ asa nu ɛdo. Wɔ ɛleka bie mɔ, arane mgbanyima fa bɛ sa to Nyamenle ɛzonlenlɛ zo.
3. Edwɛkɛ ɛhye bodane a le boni?
3 Gyisɛse ɛmaa yɛ mɛla kɛ yɛyɛ “maanle maanle kɔsɔɔti anu menli [ye] ɛdoavolɛma.” (Mat. 28:19) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa menli mɔɔ bɛngulo Nyamenle ɛzonlenlɛ la yɛamaa bɛahulo Nyamenle na bɛayɛ Kelaese ɛdoavolɛma ɛ? Ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ ɛleka mɔɔ awie vi anzɛɛ kɛzi bɛtetele ye la bahola aha kɛzi ɔbayɛ ye nyɛleɛ wɔ edwɛkɛ ne anwo la. Kɛ neazo la, bie a kɛzi menli mɔɔ bɛvi Europe bayɛ bɛ nyɛleɛ wɔ edwɛkɛ ne anwo la bayɛ ngakyile avi kɛzi bɛdabɛ mɔɔ bɛvi Asia bayɛ la anwo. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ wɔ Europe menli dɔɔnwo ze Baebolo ne anu edwɛkɛ ne bie yɛɛ bɛze kɛ Nyamenle a bɔle debie biala a. Noko wɔ Asia, menli dɔɔnwo ze Baebolo ne anu edwɛkɛ ekyi anzɛɛ bɛnze bie fee yɛɛ bie a bɛnlie bɛnli kɛ Bɔvolɛ bie wɔ ɛkɛ. Edwɛkɛ ɛhye bodane a le kɛ ɔboa yɛ amaa yɛ edwɛkɛ ne adwu bɛdabɛ mɔɔ yɛyia bɛ wɔ daselɛlilɛ nu la amuala ahonle nu, ɔnva nwo ɛleka mɔɔ bɛvi la.
NYIA SUBANE KPALƐ
4. Duzu ati a yɛbahola yɛanyia menli mɔɔ ɛngulo Nyamenle ɛzonlenlɛ la anwo adwenle kpalɛ a?
4 Nyia Adwenle Kpalɛ. Ɛvolɛ biala, menli mɔɔ ɛnee bɛ nye ɛnlie Nyamenle ɛzonlenlɛ nwo la bayɛ Gyihova Alasevolɛ. Bie mɔ fa ɛbɛlabɔlɛ ngyinlazo mɔɔ kpogya la bɔ bɛ ɛbɛla, yemɔti bɛnwu nabalaba nyɛleɛ mɔɔ kɔ zo wɔ ɛzonlenlɛ nu a, ɔyɛ bɛ ɛtane. Bie mɔ ɛmbɔ ɛbɛla kpalɛ na bɛlɛ subane ɛtane bie mɔ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛkakyi a. Ɔlua Gyihova moalɛ zo, yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ yɛ sa baha “bɛdabɛ mɔɔ bɛ subane kile kɛ bɛfɛta dahuu ngoane la.”—Gyi. 13:48; 1 Tim. 2:3, 4.
Dua ndenle ngakyile zo di menli mɔɔ anye ɛnlie Baebolo ne anwo la daselɛ (Nea ɛdendɛkpunli 5-6)d
5. Duzu a maa menli anye die yɛ edwɛkɛ ne anwo a?
5 Da Atiakunlukɛnlɛma Nee Nwunu Ali. Fane dɔɔnwo ne ala menli anye die yɛ edwɛkɛ ne anwo; tɛ edwɛkɛ holɛ ko mɔɔ yɛhanle la ati ɔ, emomu kɛzi yɛhanle ye la. Saa yɛda atiakunlukɛnlɛma ali, yɛtendɛ kɛnlɛma yɛkile bɛ na yɛkile bɛ nwo anyelielɛ a, bɛ nye die nwo. Yɛntinlitinli bɛ nwo zo kɛ bɛlie mɔɔ yɛlɛka la bɛdo nu. Emomu, yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbanwu deɛmɔti bɛlɛ Nyamenle ɛzonlenlɛ nwo adwenle zɔhane la. Kɛ neazo la, bie mɔ ɛngulo kɛ bɛ nee awie mɔɔ bɛnze ye la baha ɛzonlenlɛ nwo edwɛkɛ. Bie mɔ te nganeɛ kɛ, ɔnle kɛnlɛma kɛ ɛbaha wɔahile awie kɛ ɔhile ye adwenle wɔ Nyamenle anwo. Yɛɛ bie mɔ se nyiane kɛ menli bɛanwu bɛ kɛ bɛlɛkenga Baebolo ne anzɛɛ bɛ nee Gyihova Alasevolɛ ɛlɛka Baebolo nu edwɛkɛ. Kɛ ɔde ye biala la, yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbade menli ne nganeɛdelɛ bo.—2 Tim. 2:24, ɔbdw.
6. Kɛzi ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hakyihakyile ndenle mɔɔ ɔdua zo ɔdi daselɛ la anu ɛ, na kɛzi yɛbazukoa ye ɛ?
6 Saa yɛnwu kɛ awie anye ɛnlie nwo kɛ yɛbava edwɛkɛkpɔkɛ le kɛ, “Baebolo,” “abɔdeɛ,” “Nyamenle” anzɛɛ “ɛzonlenlɛ” yɛali gyima a, duzu a yɛbahola yɛayɛ a? Yɛbahola yɛazukoa ɛzoanvolɛ Pɔɔlo na yɛahakyi adenle mɔɔ yɛdua zo yɛtendɛ yɛkile bɛ la. Ɛnee saa Pɔɔlo nee Dwuuma ɛlɛtendɛ a, ɔgyinla Ngɛlɛlera ne azo ɔ nee bɛ suzu edwɛkɛ nwo. Noko mɔɔ ɔ nee Giliki nrɛlɛbɛvolɛma ɛlɛtendɛ wɔ Alɛyɔpagɛse la, yeambɔ Baebolo ne duma. (Gyi. 17:2, 3, 22-31) Kɛzi yɛbazukoa Pɔɔlo neazo ne ɛ? Saa ɛyia awie mɔɔ ɔnlie Baebolo ne ɔndo nu la a, ɔnrɛyɛ kpalɛ kɛ ɛbabɔ Baebolo duma wɔ mekɛ mɔɔ ɛ nee ye ɛlɛtendɛ la. Saa ɛnwu kɛ ahenle se nyiane kɛ ɔbagenga Baebolo ne wɔ bagua nu a, dua adenle fofolɛ zo, kɛ neazo la, ɛbahola wɔamaa yeagenga ye wɔ fonu zo.
7. Kɛ mɔɔ yɛnwu ye wɔ 1 Kɔlentema 9:20-23 la, kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa Pɔɔlo ɛ?
7 Da Ndelebɛbo Ali Na Tie Bɛ Kpalɛ. Ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbanwu deɛmɔti menli mɔɔ yɛyia bɛ lɛ adwenle ngakyile la. (Mrɛ. 20:5) Suzu Pɔɔlo neazo ne anwo bieko. Bɛtetele ye wɔ Dwuuma avinli. Ɛnee ɔwɔ kɛ ɔbɔ mɔdenle ɔmaa ye edwɛkɛ ne dwu Maanle maanle ne anu amra mɔɔ bɛnze Gyihova nee Ngɛlɛlera ne anwo edwɛkɛ dɔɔnwo la ahonle nu. Bie a ɔwɔ kɛ yɛyɛ neɛnleanu anzɛɛ yɛmaa yɛ asafo ne anu amra mɔɔ lɛ anwubielɛ la bie mɔ boa yɛ amaa yɛade yɛ azɛlɛsinli ne anu amra edwɛkɛ bo.—Kenga 1 Kɔlentema 9:20-23.
8. Adenle ko mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛabɔ adawubɔlɛ mɔɔ fale Baebolo ne anwo abo la a le boni?
8 Yɛ bodane a le kɛ yɛ sa baha menli “mɔɔ fɛta” la. (Mat. 10:11) Amaa yɛadwu menli ahonle nu la, ɔwɔ kɛ yɛmaa bɛkile bɛ adwenle na yɛtie bɛ kpalɛ. Adiema bie mɔɔ wɔ England la biza menli adwenle wɔ kɛzi bɛbanyia abusua nu anyelielɛ, kɛzi bɛtete ngakula anzɛɛ kɛzi bɛgyinla nzisi nloa la anwo. Saa ɔtie bɛ mualɛ ne ɔwie a, ɔka kɛ “Kɛzi ɛdwenle folɛdulɛ ɛhye mɔɔ bɛhɛlɛle la asɛɛ ɛvolɛ 2,000 ɛpɛ nu la anwo ɛ?” Akee ɔkenga ngɛlɛlera mɔɔ yekpa la wɔ ye fonu ne azo wɔ mekɛ mɔɔ ɔnga edwɛkɛkpɔkɛ “Baebolo” a.
MAA WƆ EDWƐKƐ NE ƐDWU MENLI AHONLE NU
9. Kɛzi yɛbaboa menli mɔɔ bɛngulo kɛ bɛka Nyamenle anwo edwɛkɛ la ɛ?
9 Yɛbahola yɛadwu menli mɔɔ bɛngulo kɛ bɛka Nyamenle anwo edwɛkɛ la ahonle nu ɔlua ninyɛne mɔɔ ɛbɔ bɛ nwo mgbɔlɔka mɔɔ yɛ nee bɛ baha nwolɛ edwɛkɛ la azo. Kɛ neazo la, bɛ nuhua dɔɔnwo anye die abɔdeɛ nwo. Yemɔti bie a yɛbahola yɛabɔ ɔ bo kɛ: “Ɛze kɛ abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma nleanle abɔdeɛ zo a yɛle ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ yɛlɛ la a. Kɛ neazo la, menli mɔɔ yɛ maekulofonu la nleanle ɛnzolɛ zo a yɛle a yɛɛ menli mɔɔ yɛle kamela la nleanle ɛnyelɛ zo a yɛle a. Yemɔti saa ɛnwu abɔdeɛ a, duzu a ba wɔ adwenle nu a? Ɛsuzu kɛ ɔdaye mumua ne a ɔrale a, awie a bɔle a anzɛɛ debie gyɛne?” Tie ye kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛtendɛ la, akee ɛbahola wɔadoa zo kɛ: “Saa abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma nea ɛnzolɛ yɛɛ ɛnyelɛ zo yɛ ninyɛne a, ɛnee nwane a bɛlɛsukoa ye a? Me nye liele tete edwɛndolɛnli bie edwɛne mɔɔ ɔhɛlɛle la anwo kpalɛ. Ɔhɛlɛle kɛ: ‘Ahenle mɔɔ bɔle ɛzonlɛ la, ɔnde edwɛkɛ ɔ? Yemɔ mɔɔ ɔbɔle ɛnyelɛ la, ɔnnwu debie ɔ? Yemɔ a ɔkilehile menli nrɛlɛbɛ a.’ Abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma dɔɔnwo ɛlie nɔhalɛ edwɛkɛ ɛhye ɛdo nu.” (Edw. 94:9, 10) Akee yɛbahola yɛaye vidio mɔɔ wɔ jw.org® azo la bie yɛahile ye. Ɔwɔ “Interviews and Experiences” mɔɔ wɔ “Viewpoints on the Origin of Life” foa ne abo la. (Nea PUBLICATIONS > VIDEOS abo.) Anzɛɛ yɛbahola yɛava Was Life Created? anzɛɛ The Origin of Life—Five Questions Worth Asking bruhyua ne ko yɛamaa ye.
10. Kɛzi yɛ nee awie mɔɔ anye ɛnlie nwo kɛ ɔbaha Nyamenle anwo edwɛkɛ la babɔ adawubɔlɛ bo ɛ?
10 Menli dɔɔnwo akunlu a, anrɛɛ bɛbanyia kenle bie mɔɔ yɛ anyelielɛ. Noko, bɛ nuhua dɔɔnwo sulo kɛ bɛbazɛkye azɛlɛ ne na awie biala ɛnrɛdɛnla zolɛ. Maangyebakyi zo neavolɛ ko mɔɔ wɔ Norway la ka kɛ, menli mɔɔ bɛngulo kɛ bɛka Nyamenle anwo edwɛkɛ bɔbɔ la anye die kɛ bɛbabɔ kɛzi ewiade tɛnlabelɛ ne ɛlɛyɛ la anwo adawu. Saa ɔbiza suamenlema ne ahye ɔwie a, ɔka kɛ: “Yɛ muala yɛkulo kɛ yɛnyia kenle bie mɔɔ yɛ anyelielɛ la, kɛzi ɛdwenle nwo ɛ? Nwane mɔ a yɛva yɛ adwenle yɛzɔ bɛ a? Maanyɛlɛma, abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvolɛma anzɛɛ debie gyɛne?” Saa ɔtie bɛ ɔwie a, ɔkenga Ngɛlɛlera mɔɔ ka kenle bie asetɛnla kpalɛ nwo edwɛkɛ la. Saa bie mɔ te ɛwɔkɛ mɔɔ Nyamenle ɛbɔ wɔ Baebolo ne anu kɛ bɛnrɛzɛkye azɛlɛ ne na kpalɛma badɛnla zo dahuu a, ɔsi bɛ nwo.—Edw. 37:29; Nol. 1:4.
11. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛdua ndenle ngakyile zo yɛka edwɛkɛ ne ɛ? Kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa Pɔɔlo neazo ne mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Wulomuma 1:14-16 la ɛ?
11 Yɛkulo kɛ yɛdua ndenle ngakyile zo yɛ nee menli mɔɔ yɛyia bɛ la tendɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ asolo kɛzi awie biala de a. Mɔɔ bie anye die nwo la, bie anye ɛnlie nwo. Bie mɔ anye balie nwo kɛ ɛlɛka Nyamenle anzɛɛ Baebolo ne anwo edwɛkɛ a, ɛbahɔ tee. Wɔ bie mɔ afoa nu, kyesɛ ɛfa edwɛkɛ ne ɛkɔfefa ɛleka bie kolaa. Wɔ ye biala anu, ɔwɔ kɛ yɛfa nwolɛ adenle ne yɛka edwɛkɛ ne yɛkile menli kɔsɔɔti. (Kenga Wulomuma 1:14-16.) Yɛze kɛ, Gyihova a maa nɔhalɛ ne nyi wɔ menli mɔɔ bɛlɛ subane kpalɛ la ahonle nu a.—1 Kɔl. 3:6, 7.
KƐZI YƐBAHA NƆHALƐ NE ANWO EDWƐKƐ YƐAHILE MENLI MƆƆ BƐVI ASIA LA
Belemgbunlililɛ nolobɔlɛma dɔɔnwo ɛlɛkile menli mɔɔ bɛvi maanle mɔɔ bɛnle Kilisienema anu la anwo anyelielɛ na bɛamaa bɛanwu folɛdulɛ kpalɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la (Nea edwɛkɛ 30, ɛdendɛkpunli 12-13)
12. Duzu a yɛbahola yɛayɛ amaa yɛali menli mɔɔ bɛvi Asia mɔɔ bɛnze kɛ Bɔvolɛ bie wɔ ɛkɛ la daselɛ a?
12 Nolobɔlɛma dɔɔnwo yia menli mɔɔ vi Asia maanle ngakyile nu la wɔ ewiade ɛleka biala. Bie mɔ wɔ ɛleka mɔɔ bɛva bɛ sa bɛdo yɛ gyima ne azo la. Wɔ Asia maanle dɔɔnwo azo, menli dɔɔnwo ɛtɛdwenlenle nwolɛ ɛlɛ bɔbɔ kɛ Bɔvolɛ bie wɔ ɛkɛ. Bie mɔ dɔɔnwo kpondɛ debie azukoa, yemɔti bɛdie Baebolo ɛzukoalɛ bɛto nu, noko bie mɔ ɛngulo kɛ bɛsukoa debie fofolɛ biala. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛadwu menli ɛhye mɔ ahonle nu ɛ? Nolobɔlɛma mɔɔ lɛ anwubielɛ la bie mɔ ɛnwu kɛ, saa bɛbɔ ninyɛne gyɛne nwo adawu, bɛkile menli nwo anyelielɛ, na akee bɛka kɛzi bɛ ɛbɛlabɔlɛ yɛle kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛbɔle ɔ bo kɛ bɛfa Baebolo ngyinlazo titili bie bɛayɛ gyima la a, ɔmaa bɛkola bɛdi daselɛ.
13. Duzu a maa bie mɔ anye die Baebolo ne anu edwɛkɛ ne anwo a? (Nea ɔ nyunlu nvoninli ne.)
13 Menli dɔɔnwo anye die folɛdulɛ kpalɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la anwo ndɛndɛ. (Nol. 7:12) Wɔ New York, adiema raalɛ bie mɔɔ kɔkpɔla ekpunli mɔɔ ka Mandarin aneɛ la ka kɛ: “Mebɔ mɔdenle kɛ mebahile bɛ nwo anyelielɛ na meadie bɛ. Saa menwu kɛ bɛvi maanle fofolɛ nu a bɛra a, mebiza bɛ kɛ: ‘Kɛzi ninyɛne ɛlɛkɔ ye ɛ? Bɛnyia gyima ɔ? Menli mɔɔ wɔ ɛke la nee bɛ di ye boɛ ɔ?’” Fane dɔɔnwo ne ala ɛhye maa menyia adenle meka Baebolo nu edwɛkɛ mekile bɛ. Saa tɛnlabelɛ ne fɛta a, adiema raalɛ ne fa boka nwo kɛ: “Ɛnea a, duzu a bahola aboa amaa yɛ nee awie mɔ adɛnla anzodwolɛ nu a? Maa megenga ɛrɛlɛ bie mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la mengile wɔ. Ɔse: ‘Mgbonde bo ɛbɔlɛ le kɛ azuledukuelɛ, yemɔti twe ɛ nwo kolaa na butule ne abɔ ɔ bo.’ Ɛnea a, folɛdulɛ ɛhye baboa yɛ amaa yɛ nee awie mɔ adɛnla anzodwolɛ nu ɔ?” (Mrɛ. 17:14) Adawubɔlɛ ɛhye baboa yɛ yeamaa yɛanwu menli mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛsia yɛkɔkpɔla bɛ la.
14. Kɛzi adiema nrenyia ko mɔɔ vi Asia Aduduleɛ la boa menli mɔɔ ɛnlie ɛnli kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ la ɛ?
14 Na menli mɔɔ bɛka kɛ bɛnlie Nyamenle bɛnli la noko ɛ? Adiema bie mɔɔ ɛva ɛvolɛ dɔɔnwo ɛli menli mɔɔ bɛngulo Nyamenle ɛzonlenlɛ daselɛ wɔ Asia Aduduleɛ nehane la kile nu kɛ: “Nɔhalɛ nu, saa awie mɔɔ vi nehane la ka kile wɔ kɛ ‘Menlie Nyamenle menli’ a, ɛnee ɔkpondɛ yeaha kɛ ɔnlie awozonle ne mɔ mɔɔ menli mɔɔ wɔ ɛkɛ ne sonle bɛ la ɔnli. Yemɔti medie meto nu kɛ ɔle zɔ, nyamenle ɛhye mɔ anu dɔɔnwo le menli asa anloa gyima. Meta mekenga Gyɛlɛmaya 16:20: ‘Asoo sonla ɔdaye ɔkola ɔyɛ nyamenle ɔmaa ɔ nwo? Ninyɛne zɛhae mɔ ɛnle nyamenle!’ Na akee mebiza kɛ: ‘Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanwu ngakyile mɔɔ wɔ nɔhalɛ nyamenle ne yɛɛ nyamenle mɔɔ sonla ɛva ɔ sa ɛyɛ la anu ɛ?’ Metie ye kpalɛ, na akee meagenga Ayezaya 41:23: ‘Bɛha mɔɔ bara ɛhye mɔ anzi la bɛhile yɛ, amaa yɛanwu kɛ bɛle nyamenle.’ Akee mefa neazo mɔɔ kile kɛ Gyihova ɛha kenle bie anwo edwɛkɛ la memaa.”
15. Duzu a yɛsukoa yɛfi adiema nrenyia ne mɔɔ vi Asia Aduduleɛ la neazo ne anu a?
15 Adiema nrenyia bie mɔɔ wɔ Asia Aduduleɛ la dua adenle ɛhye azo yɛ sia kɔkpɔla. Ɔka kɛ: “Mefa Baebolo ne anu folɛdulɛ bie, ngapezo mɔɔ ɛra nu yɛɛ abɔdeɛ nu mɛla nwo neazo bie mekile bɛ. Akee memaa bɛnwu kɛzi ɛhye mɔ di daselɛ kɛ Bɔvolɛ bie mɔɔ ze nrɛlɛbɛ wɔ ɛkɛ la. Saa ahenle die to nu kɛ Nyamenle bie wɔ ɛkɛ a, akee mekile ye mɔɔ Baebolo ne ka ye wɔ Gyihova anwo la.”
16. Kɛ mɔɔ Hibuluma 11:6 ka la, duzu ati a ɔwɔ kɛ Baebolo sukoavoma nyia diedi kpole wɔ Nyamenle nee Baebolo ne anu ɛ, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa bɛ yɛamaa bɛayɛ zɔ ɛ?
16 Saa yɛ nee menli mɔɔ anye ɛnlie Nyamenle ɛzonlenlɛ nwo la ɛlɛyɛ Baebolo ɛzukoalɛ a, ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛmaa diedi mɔɔ bɛlɛ wɔ Nyamenle anu la yɛ kpole. (Kenga Hibuluma 11:6.) Eza ɔwɔ kɛ yɛboa bɛ yɛmaa bɛnyia Baebolo ne anu diedi kpole. Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛsi edwɛkɛ bie mɔ azo fane dɔɔnwo. Wɔ debiezukoalɛ ko biala anu, ɔwɔ kɛ yɛ nee bɛ suzu daselɛ mɔɔ kile kɛ Baebolo ne le Nyamenle Edwɛkɛ la anwo. Bie a yɛbahola yɛ nee bɛ azuzu Baebolo ngapezo mɔɔ ɛra nu, kɛzi Baebolo ne nee abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ yia yɛɛ folɛdulɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la ekyi anwo.
17. Saa yɛda ɛlɔlɛ ali yɛkile menli a, kɛzi ɔbaha bɛ ɛ?
17 Saa yɛda ɛlɔlɛ ali yɛkile menli a, ɔbaboa bɛ yeamaa bɛarayɛ Kelaese ɛdoavolɛma ɔnva nwo kɛ bɛ nye die Nyamenle ɛzonlenlɛ nwo anzɛɛ bɛ nye ɛnlie nwo la. (1 Kɔl. 13:1) Saa yɛlɛkilehile bɛ a, yɛ bodane a le kɛ yɛmaa bɛanwu kɛ Nyamenle kulo yɛ yɛɛ ɔkulo kɛ yɛkulo ye. Ɛvolɛ biala, bɛsɔne menli dɔɔnwo mɔɔ mekɛ bie ɛnee bɛngulo Nyamenle ɛzonlenlɛ kpalɛ anzɛɛ bɛ nye ɛnlie nwo fee la, ɔluakɛ kɛkala bɛkulo Nyamenle. Yemɔti nyia bɛ nwo adwenle kpalɛ, kile menli kɔsɔɔti anwo anyelielɛ na tie bɛ. Bɔ mɔdenle kɛ ɛbade bɛ edwɛkɛ bo. Na dua wɔ neazo zo kilehile bɛ maa bɛrayɛ Kelaese ɛdoavolɛma.
EDWƐNE 76 Kɛzi Ɛte Nganeɛ Ɛ?
a Bie a yɛbayia menli mɔɔ bɛngulo Nyamenle ɛzonlenlɛ la dɔɔnwo kenle nsa ye yɛadɛla mekɛ biala. Edwɛkɛ ɛhye bahilehile kɛzi yɛbahilehile bɛ Baebolo nu nɔhalɛ ne na yɛaboa bɛ yeamaa bɛanyia Baebolo ne anu anwodozo nee Gyihova Nyamenle anu diedi la.
b Neɛnleanu ɛmaa yela ali kɛ, maanle zɔhane bie mɔ a le: Albania, Australia, Austria, Azerbaijan, Canada, China, Czech Republic, Denmark, France, Germany, Hong Kong, Ireland, Israel, Japan, Netherlands, Norway, South Korea, Spain, Sweden, Switzerland, United Kingdom, yɛɛ Vietnam.
c EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, edwɛkɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛngulo Nyamenle ɛzonlenlɛ la a le menli mɔɔ bɛnle ɛzonlenlɛ ekpunli bie anu anzɛɛ bɛnlie Nyamenle bɛnli la.
d NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Adiema nrenyia bie ɛlɛdi ɔ gɔnwo gyimayɛvo bie daselɛ wɔ asopiti, nzinlii ɔlɛkpondɛ ninyɛne dɔɔnwo wɔ jw.org wɛbsaete ne azo.