Bɛlɛyɛ nyianu wɔ Indianapolis, Indiana, 1925
1925—Ɛvolɛ Ɛya Ko Mɔɔ Ɛraze
JANUARY 1, 1925 The Watch Tower ne hanle kɛ: “Kilisienema anye la ɛvolɛ ɛhye ade ɛsesebɛ.” Noko The Watch Tower ne doale zo kɛ: “Ɔnle kɛ Kilisienema fa bɛ adwenle sie mɔɔ bie a ɔbazi ɛvolɛ ɛhye anu la azo somaa na bɛmaa bɛ rɛle fi kɛ bɛbava anyelielɛ bɛayɛ mɔɔ Awulae kulo kɛ bɛyɛ la.” Duzu a ɛnee Baebolo Sukoavoma ne anye la kɛ ɔbazi wɔ 1925 a? Na kɛzi bɛhɔle zo bɛbɔle mɔdenle wɔ Awulae gyima ne anu ɔnva nwo kɛ bɛ anyelazo ne amba nu la ɛ?
ANYELAZO MƆƆ ƆKYƐ
Wɔ 1925, ɛnee Baebolo Sukoavoma dɔɔnwo anye la kɛ azɛlɛ ye azo bayɛ Paladaese. Adiema Albert Schroeder mɔɔ nzinlii rabokale Neazo Eku ne anwo la hanle kɛ: “Ɛnee yɛdie yɛdi kɛ bɛbava Kelaese amediema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la mɔhama ne bɛahɔ anwuma na bɛadwazo nɔhavoma le kɛ Ebileham, Devidi nee menli gyɛne bɛamaa bɛarayɛ mgbanyima wɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anu.” Mɔɔ ɛvolɛ ne ɛlɛkɔ ye awieleɛ mɔɔ bɛ anyelazo ne amba nu la, bɛ nuhua bie mɔ arɛle bɔle.—Mrɛ. 13:12.
Ɔnva nwo kɛ bɛ anyelazo ne amba nu la, Baebolo Sukoavoma dɔɔnwo hɔle zo bɔle mɔdenle wɔ edwɛkɛhanlɛ gyima ne anu na bɛnwunle kɛzi ɔhyia kpole kɛ bɛbayɛ Gyihova Alasevolɛ la. Kɛ neazo la, suzu gyima mɔɔ bɛyɛle amaa menli mɔɔ wɔ ewiade ɛleka ngakyile la ade nɔhalɛ ne la anwo.
RILEDIO SITEHYƐNE NGAKYILE
Kɛmɔ WBBR riledio sitehyɛne ne mɔɔ bɛyɛle ye wɔ 1924 la boale kpalɛ la ati, Baebolo Sukoavoma ne yɛle riledio sitehyɛne bieko wɔ Chicago, Illinois nehane. Ɛnee ye duma a le WORD. Ralph Leffler mɔɔ boale maanle bɛyɛle riledio sitehyɛne ɛhye la hanle kɛ: “Menli mɔɔ wɔ ɛleka ngakyile la tie WORD riledio ne bie, titili wɔ nɔsolɛ nu mɔɔ ɛyɛlɛ ne kɛra la.” Kɛ neazo la, abusua bie mɔɔ bɛde Pilot Station, Alaska la vale bɛ riledio ne dole ɛkɛ na bɛdiele gyimalilɛ mɔɔ bɛlimoale bɛyɛle la bie, ɔvi ɛleka mɔɔ riledio sitehyɛne ne wɔ mɔɔ kɔ ɛkɛ la tendenle bo kilomita 5,000 (anzɛɛ mayɛlɛ 3,000). Mɔɔ abusua ne diele gyimalilɛ ne wiele la, bɛhɛlɛle kɛlata bɛhɔyɛle mediema mɔɔ yɛ gyima wɔ riledio sitehyɛne ɛkɛ ne la mo kɛ bɛmaanle bɛ sa hanle sunsum nu gyimalilɛ ɛhye mɔɔ maa anwosesebɛ la.
Bɛne zo: WORD riledio sitehyɛne ne mɔɔ wɔ Batavia, Illinois la
Fema zo: Ralph Leffler ɛlɛyɛ gyima wɔ riledio sitehyɛne ɛkɛ
December 1, 1925, The Watch Tower ne hanle deɛmɔti menli dɔɔnwo holale diele riledio ɛhye azo gyimalilɛ ne bie la anwo edwɛkɛ kɛ: “WORD boka riledio sitehyɛne mɔɔ wɔ United States mɔɔ menli mɔɔ dede ɛleka ngakyile la kola kye bie la anwo. Menli mɔɔ wɔ United States amuala, Cuba nee Alaska sɔlɔ nehane bɔbɔ la kola kye bie. Menli mɔɔ bɛtɛtele nɔhalɛ ne anwo edwɛkɛ ɛlɛ la anye raliele nɔhalɛ ne anwo wɔ mekɛ mɔɔ bɛdiele riledio ɛhye azo gyimalilɛ ne bɛwiele la.”
George Naish
Wɔ mekɛ ko ne ala anu, ɛnee eza Baebolo Sukoavoma ne ɛlɛbɔ mɔdenle kɛ bɛbalua riledio ne azo bɛaha edwɛkpa ne bɛahile menli dɔɔnwo wɔ Canada. Wɔ 1924, Baebolo Sukoavoma ne yɛle CHUC riledio sitehyɛne ne wɔ Saskatoon, Saskatchewan. Ɔboka riledio sitehyɛne mɔɔ bɛlimoale bɛyɛle wɔ Canada mɔɔ ɛnee bɛdua zo ɛbɛkilehile nɔhalɛ ne la anwo. Ɔkadwu 1925 la, ɛnee ɔwɔ kɛ bɛye riledio sitehyɛne ekyi ɛhye bɛkɔ ɛleka gyɛne. Ɔti bɛvale bɛwulale Watch Tower Society ne asa, na ɔyele ɔhɔle Regent Building ne anu; ɔle nwɔhoalilɛleka dɛba bie mɔɔ wɔ Saskatoon mɔɔ bɛdɔle na bɛzieziele ɛkɛ ne kɛ bɛfa bɛayɛ gyimalilɛ ɛhye la.
Ɔlua riledio sitehyɛne ɛhye azo, menli mɔɔ dede Saskatchewan namunamu zo la dele edwɛkpa ne bie. Kɛ neazo la, mɔɔ raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Mrs. Graham mɔɔ de sua bie mɔɔ wɔ moa la azo la diele riledio ne azo gyimalilɛ bie wiele la, ɔhɛlɛle bɛ kɛlata na ɔhanle kɛ bɛ nee ye ɛrazukoa Baebolo ne. Adiema George Naish hanle kɛ: “Ye kɛlata ne anu edwɛkɛ maanle yɛnwunle kɛ ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nwo yɛ ndɛ, ɔti yɛvale Studies in the Scriptures ne bie yɛnwanle ye.” Yeangyɛ, Mrs. Graham bɔle ɔ bo kɛ ɔka mɔɔ yezukoa la bie yeahile awie mɔ wɔ ɛleka gyɛne.
YƐNYIANLE YƐ DIEDI NE ANWO NDELEBƐBO FOFOLƐ
Ɛnee edwɛkɛ titili bie mɔɔ ɔ ti ne se “Birth of the Nation” la wɔ March 1, 1925, The Watch Tower ne anu. Duzu ati a ɛnee edwɛkɛ ɛhye anwo hyia a? Wɔ mekɛ bie anu, ɛnee Baebolo Sukoavoma ne ze kɛ Seetan lɛ ahyehyɛdeɛ bie mɔɔ anwumabɔvolɛma atisesebɛ mɔɔ wɔ anwuma nee ɛzonlenlɛ, gualilɛ nee maanyɛlɛ ngyehyɛleɛ mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la a wɔ nu a. Noko “akɛlɛ nɔhavo nee badwema ne” luale The Watch Tower ne anu edwɛkɛ ɛhye azo boale mediema ne mɔ maanle bɛnwunle kɛ Gyihova noko lɛ ye ahyehyɛdeɛ, na ɔle ngakyile ɔfi Seetan ɛdeɛ ne anwo yɛɛ ɔko ɔtia Seetan ɛdeɛ ne. (Mat. 24:45) Eza akɛlɛ ne hilehilele nu kɛ, Nyamenle Belemgbunlililɛ ne bɔle ɔ bo kɛ ɔdi tumi wɔ 1914, na wɔ ɛvolɛ zɔhane anu, ɔlua ’konle ne mɔɔ zile anwuma’ la ati, bɛvuandile Seetan nee ye sunsum ɛtane ne mɔ bɛvile anwuma bɛguale azɛlɛ ye azo na kɛkala bɛha ɛke.—Yek. 12:7-9.
Ɛnee ɔyɛ se ɔmaa mediema bie mɔ kɛ bɛbalie ndelebɛbo fofolɛ ɛhye bɛado nu. Ɔti bɛhanle ye wɔ edwɛkɛ ne anu kɛ: “Saa Watch Tower kengavolɛma bie mɔ ɛnlie edwɛkɛ ɛhye ɛndo nu a, yɛsuzu kɛ bɛzie bɛ nwo dii na bɛhendɛ Awulae wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛkɔ zo bɛava nɔhalɛlilɛ bɛazonle ye la.”
Noko Tom Eyre, adekpakyelɛnli bie mɔɔ vi Britain la hanle kɛzi Baebolo Sukoavoma dɔɔnwo dele nganeɛ wɔ edwɛkɛ ɛhye anwo la, ɔse: “Mediema ne mɔ anye liele Yekile tile 12 ngilenu ɛhye anwo. Mɔɔ yɛnwunle kɛ bɛva Belemgbunlililɛ ne bɛzie ɛkɛ wɔ anwuma la, ɔmaanle yɛ nye bolole kɛ yɛbabɔ edwɛkpa ɛhye nolo yɛahile awie mɔ. Nɔhalɛ nu, ɔhanle yɛ ɔmaanle yɛyɛle dɔɔnwo na ɔboale yɛ ɔmaanle yɛnwunle kɛzi Gyihova bayɛ nwanwane ninyɛne kenle bie la.”
BƐLILE GYIHOVA ANWO DASELƐ
Ɛnɛ, Gyihova Alasevolɛ ze edwɛkɛ mɔɔ wɔ Ayezaya 43:10 la kpalɛ, ɔse: “‘Bɛle me alasevolɛ,’ kɛ Gyihova se la ɛne, ‘Ɛhɛe, me sonvolɛ mɔɔ mekpa ye.’” Noko kolaa na ɛvolɛ 1925 adwu la, ɛnee bɛnda bɛnga ngɛlɛlera ɛhye anwo edwɛkɛ wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu. Na ɛhye hakyile. Wɔ 1925, The Watch Tower ne hanle Ayezaya 43:10 nee 12 anwo edwɛkɛ wɔ magazine 11 anu!
Wɔ August 1925 awieleɛ, Baebolo Sukoavoma ne yɛle nyianu wɔ Indianapolis, Indiana. Adiema Joseph F. Rutherford hanle ye wɔ mukenye edwɛkɛ mɔɔ wɔ nyianu ngyehyɛleɛ ne anyunlu la anu kɛ: “Yɛra nyianu ɛhye kɛ yɛmaa Awulae amaa yɛ anwosesebɛ amaa yɛanyia ɛhulolɛ kpole mɔɔ yɛbava yɛayɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne la.” Bɛmaanle menli mɔɔ rale kenle mɔtwɛ nyianu ne bie la anwosesebɛ kenle ko biala kɛ bɛva nwolɛ adenle biala mɔɔ bɛbanyia ye la bɛli Gyihova anwo daselɛ.
Wɔ Folɛ, August 29, Adiema Rutherford maanle ɛdendɛlɛ bie mɔɔ ɔ ti ne se “A Call to Action” la. Ɔzile kɛzi ɔhyia kɛ yɛyɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne la azo wɔ ye ɛdendɛlɛ ne anu; ɔse: “Gyihova ɛlɛka ahile ye menli kɛ . . . : ‘Bɛle me alasevolɛ . . . mele Nyamenle.’ Akee ɔvale mɛla ɛhye mɔɔ anu la ɛkɛ la ɔmaanle bɛ: ‘Bɛva sɛkɛlɛneɛ bɛzie ɛkɛ bɛmaa menli ne.’ Awie biala ɛnle azɛlɛ ye azo mɔɔ ɔbava sɛkɛlɛneɛ yeazie ɛkɛ yeamaa menli kyesɛ [ye menli ne], bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛ Awulae sunsum ne la ati bɛle ye alasevolɛ la ala.”—Aye. 43:12; 62:10.
Message of Hope trate ne
Adiema Rutherford maanle ye ɛdendɛlɛ ne wiele la, ɔgengale kpɔkɛ bie mɔɔ bɛbɔle mɔɔ ɔ ti ne se “Message of Hope” la ɔhilele tievolɛma ne. Bɛhanle ye wɔ kpɔkɛbɔlɛ ne anu kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ala a maa yɛnyia anyelazo kɛ yɛbanyia “anzodwolɛ, asetɛnla kpalɛ, kpɔkɛdelɛ kpalɛ, ngoane, fanwodi nee anyelielɛ dahuu a,” na tievolɛma ne amuala nee ye yɛle adwenle. Nzinlii bɛhilele kpɔkɛbɔlɛ ɛhye abo bɛhɔle aneɛ dɔɔnwo anu yɛɛ bɛyɛle ye trate na bɛpelentele. Bɛhyɛle kɛyɛ mgbe 40 bɛmaanle awie mɔ.
Ɛnee Baebolo Sukoavoma ne ɛtɛfale duma Gyihova Alasevolɛ ɛtɛtole bɛ nwo zo wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu. Noko ɛnee bɛbɔ ɔ bo bɛnwu kɛzi ɔhyia kpole kɛ bɛbayɛ ye alasevolɛ la.
BƐZIALE BƐHƆKPƆLALE MENLI MƆƆ ANYE LIELE NƆHALƐ NE ANWO LA
Kɛmɔ ɛnee Baebolo Sukoavoma ne anwo ɛlɛso wɔ ewiade amuala la ati, ahyehyɛdeɛ ne maanle bɛ anwosesebɛ kɛ bɛzia bɛhɔkpɔla bɛdabɛ mɔɔ bɛhilele edwɛkpa ne anwo anyelielɛ la. Mɔɔ bɛyɛle nolobɔlɛ titili bie bɛhyɛle Message of Hope trate ne bɛwiele la, bɛhanle ye wɔ Bulletina ne anu kɛ: “Bɛyɛ ngyehyɛleɛ bɛzia bɛhɔ azua mɔɔ bɛliele Message of Hope trate ne bie la anu.”
Ɛnee edwɛkɛ bie mɔɔ Baebolo Sukoavo bie mɔɔ wɔ Plano, Texas la hɛlɛle la wɔ January 1925 Bulletin ne anu. Ɔse: “Saa yɛsia yɛkɔ ɛleka mɔɔ yɛlimoa yɛhɔha edwɛkɛ ne la a, menli dɔɔnwo tie yɛ tɛla ɛleka mɔɔ bɔ zo mɔɔ yɛhɔ ɛkɛ la, na ɛhye zinle yɛ nwo. Wɔ ɛvolɛ bulu mɔɔ ɛpɛ nu la anu, yɛzia yɛhɔkpɔla sua ekyi bie mɔɔ wɔ yɛ azɛlɛsinli ne anu la fane nnu. . . . Kenlensa ye ala, adiema raalɛ Hendrix nee me mame ɛhɔ ɛkɛ ne bieko na bɛhyɛle mbuluku dɔɔnwo bɛdɛlale dɛba ne.”
Adekpakyelɛnli bie mɔɔ wɔ Panama la noko hɛlɛle kɛ: “Menli dɔɔnwo mɔɔ mɔlebɛbo ne bɛvoanle me la hakyile bɛ subane nzinlii wɔ mekɛ mɔɔ menziale mengɔle bɛ ɛkɛ fane nwiɔ anzɛɛ nsa ne azo la. Mɔɔ melɛyɛ ye titili wɔ ɛvolɛ ɛhye anu la a le kɛ mebazia meahɔkpɔla bɛdabɛ mɔɔ menlile bɛ daselɛ wɔ mekɛ bie mɔɔ ɛpɛ nu la, na bɛ nuhua dɔɔnwo maanle me nye liele.”
BƐMAANLE BƐ NYE LALE KENLE BIE ADE
Wɔ 1925 awieleɛ, Adiema Rutherford hanle gyima mɔɔ bɛyɛle ye wɔ ɛvolɛ zɔhane anu la anwo edwɛkɛ sikalɛ nee mɔɔ bɛbayɛ ye kenle bie la wɔ kɛlata bie mɔɔ ɔhɛlɛle ɔhɔmaanle adekpakyelɛma amuala la anu. Ɔhanle kɛ: “Wɔ ɛvolɛ ɛhye anu, bɛnyianle nwolɛ adenle bɛkyekyele menli dɔɔnwo mɔɔ ɛlɛdi nyane la arɛle. Gyima ɛhye ɛmaa bɛ ahonle ɛlɛdi fɛlɛko . . . Wɔ ɛvolɛ mɔɔ ɛlɛba la anu, bɛbanyia nwolɛ adenle dɔɔnwo bɛali Nyamenle nee ye Belemgbunlililɛ ne anwo daselɛ na bɛamaa menli anwu bɛdabɛ mɔɔ amgba bɛle ye azonvolɛ la. . . . Bɛmaa yɛ muala yɛbɔ nu yɛmaa yɛ ne zo na yɛdo ayɛlɛyelɛ edwɛne yɛmaa yɛ Nyamenle ne nee yɛ Belemgbunli ne.”
Mekɛ mɔɔ 1925 ɛlɛkɔ ye awieleɛ la, ɛnee mediema ne mɔɔ ɛlɛyɛ ngyehyɛleɛ abuke Bɛtɛle ne mɔɔ wɔ Brooklyn la anu. Wɔ 1926, bɛbabɔ ɔ bo bɛayɛ suazilɛ gyima kpole mɔɔ bɛtɛyɛle bie ɛlɛ la.
Bɛlɛsi sua wɔ Adams Street, Brooklyn, New York, 1926
a Kɛkala bɛfɛlɛ ye Yɛ Kilisiene Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ—Nyianu Buluku.