EDWƐKƐ 33
EDWƐNE 4 “Gyihova Le Me Neavolɛ”
Die Di Kɛ Gyihova Kulo Wɔ
“Meva ɛlɔlɛ kpundii mehwe wɔ mebikye me nwo.”—GYƐ. 31:3.
BODANE
Deɛmɔti ɔhyia kɛ yɛdie yɛdi kɛ Gyihova kulo yɛ nee kɛzi yɛbamia anwodozo mɔɔ yɛlɛ kɛ ɔkulo yɛ la anu la.
1. Duzu ati a ɛyilale ɛ nwo zo ɛmaanle Gyihova a? (Eza nea nvoninli ne.)
ƐKAKYE mekɛ mɔɔ ɛyilale ɛ nwo zo ɛmaanle Gyihova la ɔ? Kɛmɔ ɛranwunle ye na ɛhulole ye la ati a ɛzile kpɔkɛ zɔhane a. Ɛbɔle ye ɛwɔkɛ kɛ ɛbava ye ɛhulolɛdeɛ wɔalimoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu na wɔahɔ zo wɔava wɔ ahonle, wɔ ɛkɛla, wɔ adwenle nee wɔ anwosesebɛ muala wɔahulo ye. (Maake 12:30) Ɔvi mekɛ zɔhane, ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa ye la ɛlɛkɔ zo ayɛ kpole. Ɔti saa awie biza wɔ kɛ, “Ɛdie ɛdi kɛ ɛkulo Gyihova?” a, kɛzi ɛbabua ye ɛ? Ɛkɛ ne ala ɛbaha kɛ, “Mekulo ye metɛla awie biala anzɛɛ debie gyɛne biala!”
Ɛkakye ɛlɔlɛ mɔɔ ɛnyianle ɛmaanle Gyihova wɔ mekɛ mɔɔ ɛyilale ɛ nwo zo ɛmaanle ye na bɛzɔnenle wɔ la ɔ? (Nea ɛdendɛkpunli 1)
2-3. Duzu a Gyihova kulo kɛ yɛdie yɛdi a, na duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a? (Gyɛlɛmaya 31:3)
2 Noko saa awie biza wɔ kɛ, “Ɛdie ɛdi kɛ Gyihova kulo wɔ?” a, duzu a ɛbaha a? Asoo ɛbahyɛ nwo na wɔabua, ɔluakɛ bie a ɛbanyia adwenle kɛ ɛnfɛta Gyihova ɛlɔlɛ ne ɔ? Adiema raalɛ bie mɔɔ ninyɛne angɔ boɛ wɔ ye ngakula nu la hanle kɛ: “Meze kɛ mekulo Gyihova. Medie ɛhye medi bɔkɔɔ. Noko debie mɔɔ ɔta ɔmaa me adwenle nu yɛ me kesee la a le kɛ saa Gyihova kulo me a.” Noko kɛzi amgba Gyihova bu wɔ ɛ?
3 Gyihova kulo kɛ ɛdie ɛdi bɔkɔɔ kɛ ɔkulo wɔ. (Kenga Gyɛlɛmaya 31:3.) Nɔhalɛ ne a le kɛ Gyihova a hwenle wɔ rale ɔ nwo a. Yɛɛ mekɛ mɔɔ ɛyilale ɛ nwo zo ɛmaanle ye na bɛzɔnenle wɔ la, ɛnyianle debie mɔɔ sonle bolɛ kpole la—ye ɛlɔlɛ kpundii ne. Ɛhye kile kɛ ɔkulo wɔ kpole kpalɛ na ɔnrɛgyakyi wɔ ɛlɛ. Ye ɛlɔlɛ kpundii ne ka ye maa ɔnwu ye nɔhalɛ azonvolɛ—mɔɔ ɛboka nwo la kɛ—ye ‘agyapadeɛ mɔɔ ɔ nye die nwo.’ (Mal. 3:17, ɔbdw.) Gyihova kulo kɛ ɛdie ɛdi kɛ ɔkulo wɔ kɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo nwunle ye wienyi kɛ Gyihova kulo ye la. Pɔɔlo vale anwodozo hɛlɛle kɛ: “Na medie medi kɛ ewule anzɛɛ ngoane anzɛɛ anwumabɔvolɛma anzɛɛ arane anzɛɛ ninyɛne mɔɔ wɔ ɛkɛ ne kɛkala anzɛɛ mɔɔ bara anzɛɛ tumi anzɛɛ debie mɔɔ wɔ anwuma anzɛɛ mɔɔ wɔ aze anzɛɛ abɔdeɛ gyɛne biala ɛnrɛhola ɛnrɛhwe yɛ ɛnrɛvi Nyamenle ɛlɔlɛ ne” anwo. (Wlo. 8:38, 39) Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu deɛmɔti ɔhyia kɛ yɛmia anwodozo mɔɔ yɛlɛ kɛ Gyihova kulo yɛ la anu nee mɔɔ ɔbahola yeaboa yɛ yeamaa yɛayɛ zɔ la anwo.
DEƐMƆTI ƆHYIA KƐ YƐDIE YƐDI KƐ GYIHOVA KULO YƐ LA
4. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛaho yɛatia Seetan agyiba kpole ko bie ɛ?
4 Saa yɛdie yɛdi kɛ Gyihova kulo yɛ a, yɛbahola yɛaho yɛatia Seetan “agyiba” ko bie. (Ɛfɛ. 6:11) Seetan kulo kɛ ɔyɛ biala mɔɔ ɔbahola la ɔsi yɛ adenle kɛ ɔnrɛmaa yɛnrɛzonle Gyihova. Seetan agyiba mgbole ne mɔ ko a le kɛ ɔkpondɛ kɛ yɛdie yɛdi kɛ Gyihova ɛngulo yɛ. Mmamaa ɛ rɛle fi ye ɛlɛ kɛ nwolɛ adenle biala mɔɔ Seetan banyia la ɔbava yeali gyima. Seetan ta teta yɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛyɛ bɛtɛɛ la—ɔbahola yealua edwɛkɛ mɔɔ dole yɛ wɔ mekɛ bie mɔɔ ɛpɛ nu, ngyegyelɛ mɔɔ yɛlɛyia ye kɛkala anzɛɛ mɔɔ bado yɛ kenle bie mɔɔ yɛnze la azo. (Mrɛ. 24:10) Seetan le kɛ awenade mɔɔ ɛlɛkpondɛ nane mɔɔ ɛnlɛ anwobanebɔlɛ na yeahye ye la. Ɔti saa ɔnwu kɛ yɛyɛ bɛtɛɛ a, akee ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔmaa yɛ sa nu ado. Noko saa yɛmia anwodozo mɔɔ yɛlɛ kɛ Gyihova kulo yɛ la anu a, ɔbamaa yɛanyia anwosesebɛ ‘yɛaho yɛatia’ Seetan agyiba ne mɔ.—1 Pita 5:8, 9; Gye. 4:7.
5. Saa yɛte nganeɛ kɛ Gyihova kulo yɛ yɛɛ yɛsonle bolɛ yɛmaa ye a, kɛzi ɔbaboa yɛ ɛ?
5 Saa yɛdie yɛdi kɛ Gyihova kulo yɛ a, yɛbahola yɛabikye ye. Nea deɛmɔti yɛkola yɛka ye zɔ la. Gyihova bɔle yɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛkulo awie mɔ na awie mɔ noko kulo yɛ a. Saa awie da ɛlɔlɛ ali kile yɛ a, ɔmaa yɛdayɛ noko yɛda ɛlɔlɛ ali yɛkile ye. Ɔti saa yɛte nganeɛ kɛ Gyihova kulo yɛ yɛɛ yɛsonle bolɛ yɛmaa ye a, ɔbamaa yɛdayɛ noko yɛahulo ye kpalɛ. (1 Dwɔn 4:19) Saa yɛnyia ɛlɔlɛ kpole yɛmaa ye a, ɔbamaa ɔdaye noko yeanyia yɛ nwo ɛlɔlɛ kpole. Baebolo ne ka ye wienyi kile yɛ kɛ: “Bɛbikye Nyamenle, na ɔbabikye bɛ.” (Gye. 4:8) Ɛnee kɛ ɔkɛyɛ na yɛamia anwodozo mɔɔ yɛlɛ kɛ Gyihova kulo yɛ la anu ɛ?
DUZU A BABOA YƐ YEAMAA YƐALIE YƐALI KƐ GYIHOVA KULO YƐ A?
6. Amaa yɛalie yɛali kɛ Gyihova kulo yɛ la, duzu a yɛbahola yɛayɛ nwolɛ asɔne a?
6 Kɔ zo ka nwolɛ edwɛkɛ fɔɔnwo kile Gyihova wɔ asɔneyɛlɛ nu. (Luku 18:1; Wlo. 12:12) Sɛlɛ Gyihova—saa nwolɛ hyia a, fane dɔɔnwo alehyenlɛ biala—kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛnwu ɛ nwo kɛ mɔɔ ɔnwu wɔ la. Nɔhalɛ nu, ɔdwu mekɛ ne bie a wɔ adwenle bahola abua wɔ fɔlɛ too mɔɔ ɔbamaa yeayɛ se kɛ ɛbalie wɔali kɛ Gyihova kulo wɔ a. Noko kakye kɛ Gyihova le kpole tɛla wɔ ahonle. (1 Dwɔn 3:19, 20) Ɔze wɔ kpalɛ ɔtɛla kɛzi ɛze ɛ nwo la; ɔnwu ninyɛne mɔɔ bie a ɛnrɛhola ɛnrɛnwu ye la. (1 Sa. 16:7; 2 Ek. 6:30) Ɔti ‘ka’ kɛzi ɛte nganeɛ la kile ye ndɛndɛ, na sɛlɛ ye kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛlie ɛli kɛ ɔkulo wɔ. (Edw. 62:8) Saa ɛfa wɔ asɔneyɛlɛ ɛto ɔ nyunlu ɛwie a, akee bɔ mɔdenle kɛ ɛbava nzuzulɛ ɛhye mɔ wɔali gyima.
7-8. Kɛzi Edwɛne buluku ne maa yɛnyia anwodozo kɛ Gyihova kulo yɛ ɛ?
7 Die edwɛkɛ mɔɔ Gyihova ɛha la di. Ɔvale ye sunsum ne ɔmaanle menli mɔɔ hɛlɛle Baebolo ne la ɔmaanle bɛhanle sonla holɛ mɔɔ ɔde la anwo edwɛkɛ. Edwɛndolɛnli Devidi hanle kɛzi Gyihova dwenle yɛ nwo la anwo edwɛkɛ wɔ adenle kɛnlɛma zo. Ɔse: “Gyihova bikye bɛdabɛ mɔɔ bɛ ahonle ɛbubu la; na ɔdie bɛdabɛ mɔɔ bɛ sa nu ɛdo la.” (Edw. 34:18) Saa ɛ rɛle bɔ a, bie a ɛbade nganeɛ kɛ yeha ɛ ngome. Noko Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ wɔ mekɛ zɛhae mɔ anu, ɔbikye wɔ kpalɛ ɔluakɛ ɔnwu ye kɛ ɛbahyia ɔ nwo kpalɛ wɔadɛla mekɛ biala. Devidi eza hɛlɛle ye wɔ edwɛne bie anu kɛ: “Boɔboa me monle ne mɔ anloa gua wɔ nwoma kodoku ne anu.” (Edw. 56:8) Saa ninyɛne nu yɛ se maa wɔ a, Gyihova nwu ye. Ɔdwenle ɛ nwo kpalɛ yɛɛ mɔɔ ɛlɛfa nu la gyegye ye. Kɛ mɔɔ adendulɛnli bie mɔɔ lua ɛsɛlɛ zo la nzule mɔɔ yegua ye wɔ nwoma toba nu la ekyi bɔbɔ hyia ye la, zɔhane ala a wɔ adenle bie azo Gyihova noko ɛboɔboa wɔ monle nloa na ɔkakye kɛzi ko biala mɔɔ penle la maa ɛdi nyane la. Edwɛne 139:3 ka kɛ: “Ɛze me ndenle kɔsɔɔti.” Gyihova nwu wɔ ndenle kɔsɔɔti, noko ɔfa ye adwenle ɔsie kpalɛ mɔɔ ɛyɛ la azo. (Hib. 6:10) Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ɔ nye die mɔdenle biala mɔɔ ɛbɔ kɛ ɛyɛ mɔɔ sɔ ɔ nye la anwo.a
8 Wɔ adenle bie azo, Gyihova ɛlɛdua arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ zɛhae mɔ mɔɔ wɔ ye Edwɛkɛ ne anu la azo aha ahile wɔ kɛ: “Mekulo kɛ ɛnwu kɛzi mekulo wɔ na medwenle ɛ nwo kpalɛ la.” Noko kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛnwu ye la, Seetan kulo kɛ yɛnyia adwenle kɛ Gyihova ɛngulo yɛ. Ɔti saa ɔyɛ na wɔ adwenle nu yɛ wɔ kesee kɛ saa Gyihova kulo wɔ a, anrɛɛ gyinla na biza ɛ nwo kɛ, ‘Nwane a mebalie ye meali a, “adalɛ kɔsɔɔti bɛ ze” ne anzɛɛ ‘Nyamenle ne mɔɔ ka nɔhalɛ’ la ɔ?’—Dwɔn 8:44; Edw. 31:5.
9. Ɛwɔkɛ boni a Gyihova ɛbɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye la a? (Ɛzɛdɔso 20:5, 6)
9 Dwenledwenle mɔɔ Gyihova yɛ wɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye la anwo la anwo. Suzu mɔɔ Gyihova hanle hilele Mosisi nee Yizilayɛma la anwo. (Kenga Ɛzɛdɔso 20:5, 6.) Gyihova bɔle ɛwɔkɛ kɛ ɔbahɔ zo yeala ɛlɔlɛ kpundii ali yeahile bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye la. Edwɛkɛ zɔhane maa yɛnwu kɛ ɔnrɛra ye ɛlɛ kɛ yɛ Nyamenle ne mɔɔ ka nɔhalɛ la bakpo kɛ ɔbala ɛlɔlɛ ali yeahile ye azonvolɛ mɔɔ bɛkulo ye la. (Nih. 1:5) Ɔti saa ɔdwu mekɛ ne bie na ɛkpondɛ kɛ ɛnwu saa Gyihova kulo wɔ a, gyinla na biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo mekulo Gyihova ɔ?’ Akee dwenle ɛhye anwo: Saa ɛkulo ye na ɛlɛbɔ mɔdenle biala mɔɔ ɛbahola la kɛ ɛbayɛ mɔɔ sɔ ɔ nye la a, ɛnee nyia anwodozo kɛ ɔdaye noko ɔkulo wɔ kpalɛ. (Dan. 9:4; 1 Kɔl. 8:3) Wɔ adenle fofolɛ zo, saa ɛkulo Gyihova a, ɛnee duzu ati a ɔwɔ kɛ ɛnyia adwenle kɛ yemɔ ɔngulo wɔ ɛ? Ɔbahulo wɔ dahuu na ɔnrɛgyakyi wɔ ɛlɛ.
10-11. Kɛzi Gyihova kulo kɛ ɛbu ɛkpɔnedeɛ ne ɛ? (Galeehyeama 2:20)
10 Dwenledwenle ɛkpɔnedeɛ ne anwo. Gyisɛse Kelaese ɛkpɔnelɛ afɔlebɔlɛ ne le ahyɛlɛdeɛ mɔɔ tɛla biala mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa alesama a. (Dwɔn 3:16) Noko asoo ɔle ahyɛlɛdeɛ ɔmaa ɛdawɔ mumua ne ɔ? Ɛhɛe! Suzu ɛzoanvolɛ Pɔɔlo anwubielɛ ne anwo. Kakye kɛ ɔyɛle ɛtane mgbole bie mɔ kolaa na yearayɛ Kilisienenli yɛɛ ɛnee ɔhyia kɛ ɔkɔ zo ɔko ɔtia ɔdaye mumua ne ye sinlidɔlɛ ne mɔ. (Wlo. 7:24, 25; 1 Tim. 1:12-14) Noko ɔbule ɛkpɔnedeɛ ne kɛ ɔle ahyɛlɛdeɛ mɔɔ Gyihova vale maanle ɔdaye Pɔɔlo mumua ne a. (Kenga Galeehyeama 2:20.) Kakye kɛ Gyihova a maanle Pɔɔlo hɛlɛle zɔhane edwɛkɛ ne a. Na bɛhɛlɛ debie biala mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la kɛ bɛfa bɛahilehile yɛ. (Wlo. 15:4) Pɔɔlo edwɛkɛ ne maa ɛnwu kɛzi Gyihova kulo kɛ ɛbu ɛkpɔnedeɛ ne la—kile kɛ, ɔle ahyɛlɛdeɛ mɔɔ yeva yemaa ɛdawɔ mumua ne a. Saa ɛbu ɛkpɔnedeɛ ne wɔ adenle zɛhae azo a, ɔbamaa anwodozo mɔɔ ɛlɛ kɛ Gyihova kulo ɛdawɔ mumua ne la ayɛ kpole.
11 Yɛyɛ Gyihova mo kɛ ɔzoanle Gyisɛse ɔmaanle ɔrale azɛlɛ ye azo ɔrawule ɔmaanle yɛ la. Noko debie bieko mɔɔ ɔti Gyisɛse rale azɛlɛ ye azo la a le kɛ ɔka nɔhalɛ mɔɔ fale Nyamenle anwo la yeahile menli. (Dwɔn 18:37) Zɔhane nɔhalɛ ne bie a le kɛzi Gyihova kulo ɔ mra la.
KƐZI GYISƐSE BOA YƐ MAA YƐDIE YƐDI KƐ GYIHOVA KULO YƐ LA
12. Duzu ati a yɛbahola yɛalie mɔɔ Gyisɛse hanle wɔ Gyihova anwo la yɛali a?
12 Mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, ɔvile ye ɛhulolɛ nu ɔhanle kɛzi Gyihova de la anwo edwɛkɛ. (Luku 10:22) Yɛbahola yɛalie mɔɔ Gyisɛse hanle wɔ Gyihova anwo la yɛali. Ɔluakɛ Gyisɛse nee Gyihova dɛnlanle anwuma ɛvolɛ mgbe mgbe dɔɔnwo kolaa na yeara azɛlɛ ye azo. (Kɔl. 1:15) Gyisɛse ze kɛzi Gyihova kulo ɔ mra mrenyia nee mraalɛ nɔhavoma mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la ɔluakɛ ɔlale ɛlɔlɛ ali ɔhilele ɔdaye Gyisɛse yɛɛ awie mɔ. Kɛzi Gyisɛse boa awie mɔ ɔmaa bɛdie bɛdi kɛ Nyamenle kulo bɛ ɛ?
13. Kɛzi Gyisɛse kulo kɛ yɛnwu Gyihova ɛ?
13 Gyisɛse kulo kɛ yɛnwu Gyihova kɛ mɔɔ ɔnwu ye la. Wɔ Edwɛkpa ne anu, Gyisɛse vale edwɛkɛkpɔkɛ “Egya,” “Selɛ” yɛɛ “yɛ Ze” vɛlɛle Gyihova fane mɔɔ bo 160. Yɛɛ mɔɔ ɔ nee ye ɛdoavolɛma ne ɛlɛtendɛ la, ɔvale edwɛkɛ “bɛ Ze mɔɔ wɔ anwuma la” ɔlile gyima. (Mat. 5:16; 6:26) Kolaa na Gyisɛse ara azɛlɛ ye azo la, ɛnee Gyihova azonvolɛ nɔhavoma fa amodinli ‘Tumivolɛ Bedevinli,’ ‘Anwuma Anwumanli,’ ‘Bɔvolɛ Bedevinli’ yɛɛ amodinli gyɛne fɛlɛ Gyihova. Noko ɛnee Gyisɛse ta fɛlɛ Gyihova “Egya,” “Selɛ” anzɛɛ “yɛ Ze,” Edwɛkɛ agbɔkɛ zɔhane kile kɛ Gyihova kulo kɛ yɛbikye ye kɛ mɔɔ kakula bikye ɔ Ze mɔɔ ɔkulo Ye la. Ɔda ali wienyi kɛ, Gyisɛse kulo kɛ yɛnwu Gyihova kɛ mɔɔ ɔnwu ye la—kɛ ɔle Selɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ mɔɔ ɔ mra sonle bolɛ maa ye la. Maa yɛnlea kɛzi Gyisɛse vale edwɛkɛkpɔkɛ “yɛ Ze” anzɛɛ “Selɛ” lile gyima la anwo neazo nwiɔ.
14. Kɛzi Gyisɛse hilele kɛ yɛ nuhua ko biala sonle bolɛ maa yɛ Ze ne mɔɔ wɔ anwuma la ɛ? (Mateyu 10:29-31) (Eza nea nvoninli ne.)
14 Mɔɔ limoa, maa yɛzuzu Gyisɛse edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ Mateyu 10:29-31 la anwo. (Kenga.) Ngɛsanloma le nloma ngyikyi bie mɔɔ bɛnrɛnyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ na bɛazonle ye bɔbɔ ɛlɛ a. Noko kɛmɔ ngɛsanloma ko biala anwo hyia yɛ Ze ne la ati, saa ɔtɔ aze bɔbɔ a ɔnwu ye. Ɔti nea kɛzi ye azonvolɛ nɔhavoma mɔɔ ɔ nwo ɛlɔlɛ ti a bɛsonle ye la anu ko biala anwo hyia ye a! Eza Gyisɛse hanle kɛ yɛ Ze ne ɛdia yɛ ti zo enrinli bɔbɔ. Kɛmɔ Gyihova ze yɛ nwo ninyɛne ngyikyi bɔbɔ la ti, yɛbahola yɛalie yɛali bɔkɔɔ kɛ ɔdwenle yɛ nwo kpalɛ. Nɔhalɛ nu, Gyisɛse kulo kɛ yɛdie yɛdi kɛ yɛ nuhua ko biala sonle bolɛ maa yɛ Ze ne mɔɔ wɔ anwuma la.
Ngɛsanloma ko biala anwo hyia Gyihova, ɔti saa ɔtɔ aze bɔbɔ a ɔnwu ye. Ɛnee nea kɛzi ye azonvolɛ nɔhavoma mɔɔ ɔ nwo ɛlɔlɛ ti a bɛsonle ye la anu ko biala anwo hyia ye a! (Nea ɛdendɛkpunli 14)
15. Duzu a Gyisɛse edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ Dwɔn 6:44 la maa yɛnwu ye wɔ yɛ anwuma Selɛ ne anwo a?
15 Nea mekɛ bieko mɔɔ Gyisɛse vale edwɛkɛkpɔkɛ “Selɛ” lile gyima la. (Kenga Dwɔn 6:44.) Wɔ anwuma Selɛ ne mumua ne a yɛle ye bɛtɛbɛtɛ hwenle wɔ rale nɔhalɛ ne anu a. Duzu ati a ɔhwenle wɔ ɔrale nɔhalɛ ne anu a? Ɔluakɛ ɔnwunle kɛ ɛlɛ subane ngɛnlɛma. (Gyi. 13:48) Mɔɔ Gyisɛse ka edwɛkɛ mɔɔ wɔ Dwɔn 6:44 la, bie a ɛnee ɔlɛtwe adwenle yeahɔ Gyihova edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ Gyɛlɛmaya 31:3 la azo. Gyihova hanle ye wɔ ɛkɛ ne kɛ: “Meva ɛlɔlɛ kpundii mehwe wɔ mebikye me nwo [anzɛɛ, mehɔ zo mela ɛlɔlɛ kpundii ali mehile wɔ].” (Gyɛ. 31:3; ɔbdw.; fa toto Hozia 11:4 anwo.) Dwenle mɔɔ ɛhye abo kile la anwo. Yɛ anwuma Selɛ ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la nwu kpalɛ mɔɔ wɔ wɔ nu mɔɔ ɛdawɔ mumua ne ɛnnwu ye la dahuu.
16. (a) Duzu a ɛnee Gyisɛse ɛlɛka ahile yɛ a, na duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛdie ye yɛdi a? (b) Kɛ ɔkɛyɛ na wɔamia anwodozo mɔɔ ɛlɛ kɛ Gyihova a le Selɛ mɔɔ ɛhyia la anu ɛ? (Nea ɛlɛka, “Selɛ Mɔɔ Yɛ Muala Yɛhyia La.”)
16 Mɔɔ Gyisɛse hanle Gyihova anwo edwɛkɛ kɛ ɔle yɛ Ze la, wɔ adenle bie azo ɛnee ɔlɛka yeahile yɛ kɛ: “Tɛ me ngomekye a Gyihova le me Ze a; ɔle bɛdabɛ noko bɛ Ze. Na mekulo kɛ ɛdie ɛdi kɛ ɔkulo bɛ nuhua ko biala yɛɛ ɔdwenle bɛ nwo kpole kpalɛ.” Ɔti saa ɔyɛ na ɛngola ɛnnwu ye saa Gyihova kulo wɔ a, gyinla na biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo ɔnle kɛ medie Ralɛ ne mɔɔ ze yɛ Ze ne kpalɛ tɛla awie biala na ɔka nɔhalɛ dahuu la edwɛkɛ mɔɔ ɔka la medi ɔ?’—1 Pita 2:22.
KƆ ZO MIA ANWODOZO MƆƆ ƐLƐ LA ANU
17. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛmia anwodozo mɔɔ yɛlɛ kɛ Gyihova kulo yɛ la anu a?
17 Ɔhyia kɛ yɛkɔ zo yɛmia anwodozo mɔɔ yɛlɛ kɛ Gyihova kulo yɛ la anu. Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛnwu ye la, yɛ kpɔvolɛ Seetan mɔɔ le mɛlɛbɛla la asa nu ɛnrɛdo wɔ mɔdenle mɔɔ ɔlɛbɔ kɛ ɔmaa yɛagyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ la anwo. Amaa Seetan asa aha yɛ la, ɔlɛbɔ mɔdenle kɛ ɔmaa yɛalie yɛali kɛ Nyamenle ɛngulo yɛ. Ɔnle kɛ yɛmaa Seetan di konim!—Dwobu 27:5.
18. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔamia anwodozo mɔɔ ɛlɛ kɛ Gyihova kulo wɔ la anu ɛ?
18 Amaa wɔamia anwodozo mɔɔ ɛlɛ kɛ Gyihova kulo wɔ la anu la, kɔ zo yɛ asɔne kɛ Gyihova ɛboa wɔ ɔmaa ɛnwu ɛ nwo kɛ mɔɔ ɔnwu wɔ la. Dwenledwenle ngɛlɛlera mɔɔ maa yɛnwu kɛzi Gyihova kulo yɛ kpole la anwo. Kakye kɛ Gyihova bala ɛlɔlɛ ali ahile bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye la dahuu. Mmamaa ɛ rɛle fi ye ɛlɛ kɛ ɛdawɔ ti a Gyihova vale ɛkpɔnedeɛ ahyɛlɛdeɛ ne maanle a. Eza die di kɛ Gyihova le wɔ anwuma Selɛ kɛ mɔɔ Gyisɛse hanle la. Akee saa awie biza wɔ kɛ: “Asoo ɛdie ɛdi kɛ Gyihova kulo wɔ?” a, wɔava anwodozo wɔabua ye kɛ: “Ɛhɛe, ɔkulo me! Yɛɛ meyɛ biala mɔɔ mebahola la kenle ko biala mekile kɛ mekulo ye!”
EDWƐNE 154 Ɛlɔlɛ Ɛnwie
a Saa ɛkpondɛ kɛ ɛnwu ngɛlɛlera gyɛne mɔɔ maa yɛdie yɛdi kɛ Gyihova kulo yɛ la a, nea edwɛkɛtile “Adwenle Nu Keseeyɛlɛ” abo wɔ Kilisiene Ɛbɛlabɔlɛ Nwo Ngɛlɛlera buluku ne anu.