SUKOA BƐ DIEDI | TEMƆTE
“Me Ra Mɔɔ Mekulo Ye, Na Awulae Ati Ɔdi Nɔhalɛ La”
TEMƆTE vi sua nu ɛlɛkɔ na yeva ɔ nye yezie mɔɔ ɔkayɛ la azo. Ɔ gɔnwo mɔ limoa wɔ mekɛ mɔɔ bɛlua azɛlɛsinli mɔɔ Temɔte ze zolɛ kpalɛ la azo. Ngyikyingyikyi ɛnee bɛlɛfi Lesetela mɔɔ ɔwɔ boka ekyi bie mɔɔ bɔnza bie la nwolɛ la azo. Temɔte dwenle ye mame nee ye nana mɔɔ bɛlɛfa fɛlɛkolilɛ nee nyane bɛanlea ye ɛhɔlɛ nu la anwo na ɔsele. Ɔwɔ kɛ ɔkakyi ɔ nye na ɔyɛ bɛ baye baye mɔɔ li awieleɛ la ɔ?
Bɛkɔ dedee a, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo to ɔ nye nea Temɔte anyunlu na ɔsele monvoo ɔkile ye. Ɛnee ɔze kɛ Temɔte se nyiane na ɔwɔ kɛ ɔdi nwolɛ gyima, noko ɛnee ɔ nye die kpavolɛ ɛhye anwofamaa ne anwo. Ɛnee Temɔte le kpavolɛ, ɔbayɛ kɛ ɔtɛdwule ɛvolɛ abulanwiɔ anzɛɛ yebo ekyi, na ɔbu Pɔɔlo yɛɛ ɔkulo ye. Kɛkala Temɔte li nrenyia ɛhye mɔɔ lɛ anwosesebɛ na ɔdi nɔhalɛ la anzi na bɛlɛtu adenle tendenle. Bɛbadia, bɛavo meli yɛɛ bɛbayia esiane dɔɔnwo wɔ adenle nu. Temɔte ɛngola ɛnnwu ye saa ɔbazia yeara ye sua zo bieko a.
Duzu a maanle kpavolɛ ne vale bodane ɛhye ziele ɔ nye zo a? Duzu a ɔbanyia yeavi ye afɔlebɔlɛ ne azo a? Na kɛzi Temɔte diedi ne bahola aboa yɛ ɛ?
“SUMUNLI WƆ NGAKULA NU”
Maa yɛzia yɛ nzi ɛvolɛ nwiɔ anzɛɛ nsa, na yɛva ye kɛ Temɔte sua zo a le Lesetela. Ɔle sua ekyi mɔɔ te ɔ nwo na zolɛ le munlutu na eza nzule wɔ bɔnza ne anu. Ɔbayɛ kɛ menli ne te Giliki aneɛ ne noko ɛnee bɛka bɛ sua zo aneɛ Laekewonea. Kenle ko, sua ɛhye mɔɔ zolɛ le koonwu la azo amra dole nzaka. Kilisiene edwɛkpatɛlɛvolɛma nwiɔ, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo nee ɔ gɔnwo Baanabase mɔɔ ɔ nee ye tu adenle la vi Ayekoneɛm, suakpole bie mɔɔ bikye ɛkɛ ne la azo rale. Mekɛ mɔɔ bɛlɛka edwɛkɛ ne wɔ bagua nu la, Pɔɔlo nwunle nrenyia abubura bie mɔɔ hilele kɛ ɔlɛ diedi la. Yemɔti Pɔɔlo luale nwanwane adenle zo yɛle nrenyia ne ayile!—Gyima ne 14:5-10.
Ɔda ali kɛ Lesetelama dɔɔnwo die tetedwɛkɛ mɔɔ fale awozonle mɔɔ bɛkakyi bɛ nwo menli na bɛba sua zo wɔ tete ne la di. Yemɔti menli ne bule Pɔɔlo kɛ yemɔ a le Hɛmɛse yɛɛ Baanabase kɛ Ziyɛse! Ɛnee ɔnla aze ɔmmaa Kilisienema nwiɔ ɛhye kɛ bɛbamaa menli ne agyakyi afɔle mɔɔ ɛnee bɛkulo kɛ bɛbɔ bɛmaa bɛ la.—Gyima ne 14:11-18.
Menli ekyi mɔɔ wɔ Lesetela la nwunle kɛ tɛ awozonle a ɛrakpɔla bɛ a; bɛdele ɔ bo kɛ menli kpalɛ a vale edwɛkɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ la rɛlɛle bɛ a. Kɛ neazo la, Yunaesi mɔɔ ɔle Dwuunli raalɛ mɔɔ ɔ hu le Gilikinli mɔɔ ɔnle diedinli la,a nee ye mame, Loyese vale anyelielɛ kpole diele Pɔɔlo nee Baanabase. Ɛhye a le edwɛkpa ne mɔɔ Dwuunli nɔhavo biala kulo kɛ ɔte a—Mɛzaya ne ɛra na yemaa ngapezo dɔɔnwo mɔɔ fale ɔ nwo mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera ne anu la ɛra nu!
Dwenle kɛzi Pɔɔlo ɛkpɔlalɛ ne boale Temɔte la anwo nea. Ɛnee bɛtete Temɔte ‘sumunli ye ngakula nu’ bɛmaa yehulo Hibulu Ngɛlɛlera nwuanzanwuanza ne. (2 Temɔte 3:15) Ɔkola ɔnwu kɛ Pɔɔlo nee Baanabase ɛlɛka Mɛzaya ne anwo nɔhalɛ edwɛkɛ, kɛ mɔɔ ye mame nee ye nana die di la. Akee dwenle abubura ne mɔɔ Pɔɔlo yɛle ye ayile la anwo nea. Ɔvi Temɔte ngakula nu, ɔbayɛ kɛ yenwu nrenyia ɛhye wɔ Lesetela kpalɛzo fane dɔɔnwo. Kɛkala Temɔte kola nwu kɛ nrenyia ne ɛlɛtia! Ɔnyɛ nwanwane kɛ Yunaesi nee Loyese rayɛle Kilisienema kɛ mɔɔ Temɔte yɛle la. Ɛnɛ, yɛ nana mɔ nee awovolɛ bahola azukoa Loyese nee Yunaesi. Ɛbahola wɔaboa ngakula wɔamaa bayɛ debie kpalɛ ɔ?
“ƆWƆ KƐ YƐNWU AMANEƐ DƆƆNWO”
Ɔbayɛ kɛ Lesetelama mɔɔ rayɛle Kilisienema la anye liele kɛ bɛzukoale anyelazo mɔɔ wɔ ɛkɛ ne maa Kelaese ɛdoavolɛma la anwo debie la. Noko eza bɛzukoale kɛ ɛdoavolɛyɛlɛ nee edwɛkɛ lua. Dwuuma mɔɔ dwazotia ɛli bɛ ti la vi Ayekoneɛm nee Anteɔko rale sua ne azo, na bɛlile menli ne adwenle bɛmaanle bɛdwazole bɛtiale Pɔɔlo nee Baanabase. Yeangyɛ biala, basabasayɛlɛma bie rale Pɔɔlo anwo zo razile ye awolɛ. Bɛbole ye dedee bɛmaanle ɔpɛle ɔfinle. Basabasayɛlɛma ne hwenle ye hɔdole suakpole ne kandiba na bɛgyakyile ye kɛ ɔwu.—Gyima ne 14:19.
Noko akee, ɛdoavolɛma ne mɔɔ wɔ Lesetela la rabɔle yiale Pɔɔlo. Nea kɛzi bɛ rɛle dɔle bɛ azule nu wɔ mekɛ mɔɔ ɔhehanle ɔ nwo, ɔdwazole, na ɔvale akɛnrasesebɛ ɔziale ɔhɔle Lesetela la! Aleɛ hyenle la, ɔ nee Baanabase hɔle Dɛbi hɔdoale edwɛkɛhanlɛ ne azo. Mekɛ mɔɔ bɛnyianle ɛdoavolɛma fofolɛ wɔ ɛkɛ ne la, bɛnyianle akɛnrasesebɛ na bɛziale bɛrale Lesetela ɔnva nwo kɛ ɛkɛ ne yɛ ɛzulolɛ la. Duzu a bɛyɛle a? Ngɛlɛlera ne maa yɛnwu kɛ “bɛmanle diedima ne mɔ anwosesebɛ,” na “bɛzele bɛ kɛ bɛzɔ diedi ne anu kpundii.” Dwenle Temɔte mɔɔ yebuke ɔ nye na ɔlɛtie Pɔɔlo nee Baanabase wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛkilehile Kilisienema ɛhye mɔ kɛ debie biala mɔɔ bɛfa bɛbɔ afɔle a bɛ sa baha bɛ kenle bie anyelazo kɛnlɛma ne la fɛta la anwo nea. Bɛhanle kɛ: “Ɔwɔ kɛ yɛnwu amaneɛ dɔɔnwo na yɛanwu Nyamenle Belemgbunlililɛ ne.”—Gyima ne 14:20-22.
Temɔte bukele ye ahonle nu diele ɛzoanvolɛ Pɔɔlo ngilehilelɛ ne
Ɛnee Temɔte ɛnwu kɛ Pɔɔlo fa edwɛkɛ ɛhye yɛ gyima, ɔlua ɛkpɔlɛ mɔɔ ɔfa akɛnrasesebɛ ɔgyinla ɔ nloa amaa yeaha edwɛkpa ne yeahile awie mɔ la. Yemɔti ɛnee Temɔte ze kɛ saa ɔdi Pɔɔlo neazo ne anzi a, Lesetelama bɛadwazo atia ye, yɛɛ ye papa noko bakpɔ ye. Noko Temɔte ammaa ngyegyelɛ ɛhye mɔ anzi kpɔkɛ mɔɔ yebɔ kɛ ɔsonle Nyamenle la adenle. Ɛnɛ, yɛlɛ mgbavolɛ dɔɔnwo mɔɔ bɛle kɛ Temɔte la. Bɛfi nrɛlɛbɛ nu bɛkpondɛ agɔnwolɛma mɔɔ lɛ diedi kpole, mɔɔ bɛbamaa bɛ anwosesebɛ la. Bɛmmaa dwazotia ɛnzi nɔhalɛ Nyamenle ne mɔɔ bɛsonle ye la adenle!
‘MEDIEMA NE MƆ KANVO TEMƆTE KPOLE KPALƐ’
Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛha la, ɔbayɛ kɛ Pɔɔlo rakpɔlale bɛ bieko wɔ ɛvolɛ nwiɔ anzɛɛ nsa anzi. Nea kɛzi Temɔte sua nu amra anye liele wɔ mekɛ mɔɔ Pɔɔlo nee Saelɛse rale la. Ɛnee ɔle anyelielɛ mekɛ ɔmaa Pɔɔlo noko. Ɔdaye mumua ne ɔkola ɔnwu mɔɔ ɛvi ma ne mɔɔ ɔguale ye wɔ Lesetela la anu ɛra la. Loyese nee ɔ ra raalɛ, Yunaesi, ɛrayɛ Kilisiene mraalɛ mɔɔ bɛdi nɔhalɛ na bɛlɛ “nɔhalɛ diedi” ne mɔɔ Pɔɔlo anye die nwolɛ la. (2 Temɔte 1:5) Na Temɔte noko ɛ?
Pɔɔlo nwunle kɛ kpavolɛ ne ɛnyia anyuhɔlɛ ndɛndɛ ɔvi mekɛ mɔɔ ɔrakpɔlale bɛ la. Ɛnee mediema mɔɔ wɔ Lesetela yɛɛ Ayekoneɛm mɔɔ ɔ nee ye avinli bayɛ mayɛlɛ 20 wɔ sɔlɔ aduduleɛ la “kanvo” Temɔte. (Gyima ne 16:2) Kɛ ɔyɛle mɔɔ ɔnyianle duma kpalɛ ɛhye ɛ?
Folɛdulɛ kpalɛ mɔɔ baboa ngakula la boka “Nyamenle Edwɛkɛ ne” mɔɔ Temɔte mame nee ye nana vale hilehilele ye ‘sumunli ye ngakula nu’ la anwo. (2 Temɔte 3:15) Neazo ko ɛne: “Eza mekɛ mɔɔ bɛle mgbavolɛ nee mbɛlɛra la, bɛhakye bɛ Bɔvolɛ ne.” (Nolobɔvo ne 12:1) Temɔte radele edwɛkɛ ɛhye abo kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔrayɛle Kilisienenli la. Ɔnwunle kɛ adenle kpalɛ mɔɔ ɔbalua zo yeahakye ye Bɔvolɛ ne la bie a le kɛ ɔbabɔ edwɛkpa ne mɔɔ fale Nyamenle Ara, Kelaese anwo la nolo. Ngyikyingyikyi, Temɔte lile nyianezelɛ mɔɔ zile ye adenle la azo konim na ɔnyianle akɛnrasesebɛ ɔhanle edwɛkpa ne mɔɔ fale Gyisɛse Kelaese anwo la ɔhilele awie mɔ.
Mgbanyima mɔɔ wɔ asafo ne anu la nwunle kɛ Temɔte ɛnyia anyuhɔlɛ. Ɔda ali kɛ kɛzi ɔmaa mgbavolɛ nee awie mɔ anwosesebɛ la hanle bɛ ahonle. Noko, mɔɔ ɔhyia kpalɛ la a le kɛ Gyihova nwunle Temɔte. Nyamenle maanle bɛhanle ɔ nwo ngapezo edwɛkɛ bie mɔ—bie a ɔfale gyima mɔɔ kenle bie ɔbayɛ yeamaa asafo dɔɔnwo la anwo. Pɔɔlo rakpɔlale bɛ la, ɔnwunle kɛ Temɔte le awie mɔɔ ɔbahola yeaboa ye wɔ edwɛkpatɛlɛvolɛ gyima ne anu a. Mediema mɔɔ wɔ Lesetela la liele dole nu. Bɛvale bɛ sa bɛguale kpavolɛ ne ati zo, mɔɔ ɔkile kɛ bɛmaa yenyia ɛzonlenlɛ nwo adenle titili bie wɔ Gyihova Nyamenle anyunlu.—1 Temɔte 1:18; 4:14.
Ɔbayɛ kɛ anwodozo mɔɔ bɛnyianle ye wɔ ye nu nee ɛzonlelilɛ ɛhye zinli Temɔte anwo na ɔbɛlɛle ɔ nwo aze. Ɛnee yeziezie ɔ nwo kɛ ɔkɔ.b Noko, kɛzi Temɔte papa mɔɔ ɔnle diedinli la yɛle ye nyɛleɛ wɔ ɔ ra ne mɔɔ bɛvɛlɛ ye kɛ ɔrayɛ Kilisienenli sonvolɛ mɔɔ tudu adenle la anwo ɛ? Ɔbayɛ kɛ ɛnee ɔlɛ bodane ngakyile ɔmaa ɔ ra ne kenle bie. Na Temɔte mame nee ye nana noko ɛ? Asoo bɛ ti anu yɛle bɛ fɛ na bɛbule bɛ nye bɛguale kpavolɛ ne banebɔlɛ zo ɔ? Saa bɛyɛle ye zɔ ɛnee ɔfɛta.
Mɔɔ yɛze ye la a le kɛ Temɔte hɔle. Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛha wɔ edwɛkɛ ɛhye anu la, ɔzile kpɔkɛ kɛ ɔ nee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo badudu adenle. Mekɛ mɔɔ ɔlɛfi Lesetela yeahɔ la, awolɛ biala mɔɔ vi ɔ gyakɛ abo guale aze, ndile mɔɔ ɔtietiale zo la ɛnee kile kɛ ɔlɛfi sua nu yeahɔ ɛleka mɔɔ ɔnze ɛkɛ la. Mrenyia nsa ne diale dedee la, bɛradwule Ayekoneɛm. Akee Temɔte bɔle ɔ bo kɛ ɔnwu kɛzi Pɔɔlo nee Saelɛse ɛlɛfa adehilelɛ fofolɛ mɔɔ vi neazo eku ne mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm la amaa na bɛyɛle gyima bɛmaanle diedima mɔɔ wɔ Ayekoneɛm la anwosesebɛ. (Gyima ne 16:4, 5) Noko tɛ yemɔ ala ɛne.
Mɔɔ bɛkpɔlale asafo ne mɔ mɔɔ wɔ Galeehyea bɛwiele la, edwɛkpatɛlɛvolɛma ne gyakyile Wulomu ademgbole ne na bɛdiale mayɛlɛ dɔɔnwo bɛhɔle suakpole Felegyea sɔlɔ na nzinlii bɛhɔle ye adɔleɛ. Ɔlua Nyamenle sunsum nwuanzanwuanza ne adehilelɛ bo bɛhɔle Tulowase, bɛvole meli na eza bɛhɔle Masidonea. (Gyima ne 16:6-12) Mekɛ zɔhane, Pɔɔlo nwunle kɛzi Temɔte sonle bolɛ la. Pɔɔlo gyakyile Temɔte nee Saelɛse wɔ Bɛlia. (Gyima ne 17:14) Akee ɔzoanle Temɔte angomekye wɔ Tɛsalonaeka. Temɔte vale neazo ne mɔɔ yezukoa ye kpalɛ la lile gyima na ɔmaanle Kilisienema mɔɔ di nɔhalɛ wɔ ɛkɛ ne la anwosesebɛ.—1 Tɛsalonaekama 3:1-3.
Amozii Pɔɔlo hanle Temɔte anwo edwɛkɛ kɛ: “Menlɛ awie mɔɔ kɛdwenle bɛ nwo kpalɛ kɛ medame la, kyesɛ Temɔte ala, yɛɛ yemɔ noko ala a kɛdwenle bɛ nwo a.” (Felepaema 2:20) Dumamɔlɛ kpalɛ ɛhye amba mgbane. Temɔte nyianle ɛhye ɔlua gyima ɛsesebɛ, gyima mɔɔ bɛmbu ye bie nee nɔhalɛlilɛ mɔɔ ɔvale ɔgyinlanle ngyegyelɛ nloa la azo. Nea neazo kpalɛ mɔɔ yeyɛ yemaa mgbavolɛ ɛnɛ a! Bɛmmamaa bɛ rɛle fi kɛ bɛbahola bɛanyia dumamɔlɛ kpalɛ. Saa ɛle kpavolɛ anzɛɛ bɛlɛra a, ɛlɛ adenle kɛnlɛma kɛ ɛbanyia duma kpalɛ ɔlua Gyihova Nyamenle mɔɔ ɛbava ye wɔalimoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu na wɔala ɛbulɛ nee atiakunlukɛnlɛma ali wɔahile awie mɔ la azo.
“BƆ MƆDENLE BAKPƆLA ME NDƐNDƐ”
Temɔte dule ɔ nwo maanle Kilisiene ɛzonlenlɛ gyima ne wɔ ye ngakula nu
Temɔte nee ɔ gɔnwo, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo yɛle gyima ɛsesebɛ kɛyɛ ɛvolɛ mɔɔ bo 14 la. Ɔ nee Pɔɔlo yiale esiane dɔɔnwo wɔ gyima ne anu yɛɛ bɛbɔle nu bɛnyianle anyelielɛ. (2 Kɔlentema 11:24-27) Mekɛ bie, bɛhyele Temɔte bɛdole efiade ɔlua ye diedi ne ati. (Hibuluma 13:23) Eza ɔ nee Pɔɔlo nyianle ɛlɔlɛ maanle Kilisiene mediema mrenyia nee mraalɛ na bɛdwenlenle bɛ nwo. Yemɔti Pɔɔlo hɛlɛle ye kɛ: “Mekakye monle mɔɔ ɛhwinle la.” (2 Temɔte 1:4) Kɛ mɔɔ Pɔɔlo yɛle la, ɔbayɛ kɛ Temɔte nee bɛdabɛ ‘mɔɔ su la su,’ ɔdele bɛ nyane bo amaa yeahola yeamaa bɛ anwosesebɛ na yeakyekye bɛ rɛle. (Wulomuma 12:15) Ɔrɛla ye kɛ yɛbazukoa na yɛayɛ bie!
Ɔnyɛ nwanwane kɛ amozii Temɔte rayɛle Kilisienenli neavolɛ mɔɔ bɔ mɔdenle la. Pɔɔlo maanle ye gyima kɛ ɔkpɔla asafo ne mɔ na ɔmaa bɛ anwosesebɛ. Eza ɔmaanle ɔkpale mrenyia mɔɔ bɛfɛta la kɛ mgbanyima nee azonvolɛ wɔ asafo ne anu.—1 Temɔte 5:22.
Ɛnee Pɔɔlo kulo Temɔte edwɛkɛ kpalɛ, ɔmaanle ye folɛdulɛ mɔɔ baboa ye yɛɛ ɔdule kpavolɛ ne folɛ kɛ selɛ la. Ɔdule Temɔte folɛ kɛ ɔnlea ye sunsum nu ahyɛlɛdeɛ ne azo boɛ na ɔnyi, ɔnyia anyuhɔlɛ. (1 Temɔte 4:15, 16) Ɔmaanle Temɔte anwosesebɛ kɛ ɔmmamaa kakula mɔɔ ɔde la—yɛɛ bie a nyianezelɛ—si ye adenle kɛ ɔbayɛ mɔɔ tenrɛ la. (1 Temɔte 1:3; 4:6, 7, 11, 12) Pɔɔlo dule ye folɛ wɔ kɛzi ɔbanlea boɛ wɔ ɔ nwo ne mɔɔ ta toto ye la anwo, ɔbayɛ kɛ ye ɛkolɛ ewule ne ati ɔ.—1 Temɔte 5:23.
Mekɛ bie anu, Pɔɔlo nwunle kɛ ye ewule mekɛ ɛdwu; ɔda ali kɛ ɛnee ɔnrɛhyɛ na bɛahu ye. Ɔhɛlɛle kɛlata mɔɔ li awieleɛ la ɔmaanle Temɔte. Edwɛkɛ mɔɔ ka ahonle la a wɔ nu a: “Bɔ mɔdenle bakpɔla me ndɛndɛ.” (2 Temɔte 4:9) Ɛnee Pɔɔlo kulo Temɔte kpalɛ; ɔvɛlɛle ye “me ra mɔɔ mekulo ye, na Awulae ati ɔdi nɔhalɛ la.” (1 Kɔlentema 4:17) Ɔnyɛ nwanwane kɛ ɛnee ɔkpondɛ kɛ ɔ gɔnwo ne ba ɔ nwo ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ ye ewule mekɛ ɛlɛbikye la! Yɛ nuhua biala bahola abiza kɛ, ‘Saa menli kɔ ngyegyelɛ nu a, asoo bɛkpondɛ arɛlekyekyelɛ bɛfi me ɛkɛ ɔ?’
Asoo Temɔte holale dwule Pɔɔlo anwo ɛkɛ ne ndɛndɛ ɔ? Yɛngola yɛnga. Yɛze kɛ dahuu ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔbamaa Pɔɔlo nee menli dɔɔnwo anwosesebɛ na yeakyekye bɛ rɛle. Temɔte bɔle mɔɔ ye duma ne kile la anwo ɛbɛla, “Awie Mɔɔ Ɔdi Nyamenle Eni.” Ɔgyakyile diedi nwo neazo kɛnlɛma ɔmaanle yɛ kɔsɔɔti, ngakula nee mgbanyinli kɛ yɛzukoa.
b Mekɛ bɔbɔ mɔɔ Pɔɔlo hulole kɛ Temɔte kɛyɛ ye mrenyia nu nzonlɛ la, ɔliele ɔdole nu—tɛ kɛ asɛɛ ɔle debie mɔɔ ɔwɔ kɛ Kilisienema yɛ la ati ɔ, emomu ɔluakɛ Pɔɔlo ɛmkpondɛ kɛ Dwuuma ne mɔɔ bɛkaha edwɛkɛ ne bɛahile bɛ la nyia edwɛkɛ ka wɔ kpavolɛ ɛhye mɔɔ ye papa le maanle maanle ne anu sonla la anwo.—Gyima ne 16:3.