Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • ijwyp edwɛkɛ 27
  • Duzu Ati A Menlɛ Agɔnwolɛ Biala A?

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Duzu Ati A Menlɛ Agɔnwolɛ Biala A?
  • Mgbavolɛ Nee Mbɛlɛra Biza Kɛ
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • Anwokoonwuyɛlɛ nwo edwɛkɛ
  • Agɔnwolɛvalɛ nee anwokoonwuyɛlɛ nwo nɔhalɛ edwɛkɛ
  • Kɛzi ɛbali nwolɛ gyima la
  • Agɔnwolɛma Ɛmmaa Yɛ Nwo Ɛnyɛ Yɛ Koonwu​—Kɛzi Baebolo Ne Kola Boa La
    Edwɛkɛtile Ngakyile
  • Ɔtɛkale Ɛ Ngome, Gyihova Nee Wɔ Lua
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2021
Mgbavolɛ Nee Mbɛlɛra Biza Kɛ
ijwyp edwɛkɛ 27
Kakula bɛlɛra bie mɔɔ ɔnlie ɔ nwo ɔnli la

MGBAVOLƐ NEE MBƐLƐRA BIZA KƐ

Duzu Ati A Menlɛ Agɔnwolɛ Biala A?

Wɔhɔ yintanɛte ne azo ɛlɛnea party bie mɔɔ bɛyɛ ye kenlensa ye la anwo nvoninli. Ɛ gɔnwo mɔ amuala wɔ ɔ bo, na ɛnwu ye kɛ bɛ nye liele kpalɛ. Noko wɔyɛ ye nzonlɛ kɛ ɛdawɔ ala a wɔangɔ bie a.

Bie a ɛbadwenle kɛ, ‘Duzu ati a bɛanvɛlɛ me a?’

Akee ɛhye maa ɛfa ɛya. Ɛte nganeɛ kɛ bɛ nee wɔ anli ye boɛ! Ɔle kɛ asɛɛ ɛnlɛ agɔnwolɛ biala la. Ɛbu ye kɛ yeha ɛ ngomekye na ɛbiza ɛ nwo kɛ, ‘Duzu ati a menlɛ agɔnwolɛ biala a?’

  • Anwokoonwuyɛlɛ nwo edwɛkɛ

  • Agɔnwolɛvalɛ nee anwokoonwuyɛlɛ nwo nɔhalɛ edwɛkɛ

  • Kɛzi ɛbali nwolɛ gyima la

  • Mɔɔ ɛ tipɛnema ka la

  • Di agɔnwolɛvalɛ nwo ɛzulolɛ mɔɔ ɛlɛ la azo konim

Anwokoonwuyɛlɛ nwo edwɛkɛ

Nɔhalɛ anzɛɛ Adalɛ

  1. Saa ɛlɛ agɔnwolɛma dɔɔnwo a, ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

  2. Saa ɛkɔ sohyia media zo a, ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

  3. Saa ɛtɛse menli dɔɔnwo a, ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

  4. Saa ɛyɛ debie ɛboa awie mɔ a, ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

Edwɛkɛ nna ɛhye mɔ amuala le adalɛ.

Duzu ati ɔ?

Agɔnwolɛvalɛ nee anwokoonwuyɛlɛ nwo nɔhalɛ edwɛkɛ

  • Saa ɛlɛ agɔnwolɛma dɔɔnwo a, ɔngile kɛ ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

    “Medwenle me gɔnwo mɔ anwo, noko ɔdwu mekɛ ne bie a menwu ye kɛ bɛndwenle me nwo. Saa ɛlɛ agɔnwolɛma dɔɔnwo noko bɛnyɛ debie mɔɔ kile kɛ bɛkulo wɔ edwɛkɛ anzɛɛ ɛ nwo hyia bɛ a, ɛ nwo bahola ayɛ wɔ koonwu.”​​—Anne.

  • Saa ɛkɔ sohyia media zo a, ɔngile kɛ ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

    “Menli bie mɔ kpondɛ agɔnwolɛma dɔɔnwo. Noko saa awie kpondɛ agɔnwolɛma dɔɔnwo a ɔngile kɛ ɔle awie mɔɔ bɛkulo ye edwɛkɛ. Saa ɛnlɛ agɔnwolɛma mɔɔ bɛdwenle ɛ nwo a, menli mɔɔ ɛfa bɛ agɔnwolɛ wɔ yintanɛte zo la ɛnrɛboa wɔ.”​​—Elaine.

  • Saa ɛtɛse menli dɔɔnwo a, ɔngile kɛ ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

    “Ɔdwu mekɛ ne bie na ɛ nwo yɛ wɔ koonwu a ɛta ɛnea wɔ fonu ne azo saa ɛ gɔnwo bie ɛtɛse wɔ a. Ɔti saa ɔba ye zɛhae na ɛnea wɔ fonu ne azo na awie biala ɛtɛtɛsele wɔ a, ɔmaa ɛ nwo yɛ wɔ koonwu kpalɛ!”​​—Serena.

  • Saa ɛyɛ debie ɛboa awie mɔ a, ɔngile kɛ ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

    “Me ti ɛnyɛ se wɔ me gɔnwo mɔ anwo, noko meyɛ ye nzonlɛ kɛ bɛmɛ bɛnle zɔ. Metɛnunle me nwo kɛ mekyɛ bɛ debie la, noko ɔsi me nwo kɛ bɛngyɛ me debie la.”​​—Richard.

Nɔhalɛ edwɛkɛ: Yɛ adwenle a maa yɛte nganeɛ kɛ yɛ nwo ɛyɛ yɛ koonwu a. Bɛlɛra bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Jeanette la ka kɛ, “Saa ɛ nwo bayɛ wɔ koonwu a ɔgyi ɛdawɔ mumua ne ɛ nwo zo na tɛ awie mɔ anwo zo.”

Saa ɛte nganeɛ kɛ ɛnlɛ ɛ gɔnwo na ɛ nwo yɛ wɔ koonwu a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a?

Kɛzi ɛbali nwolɛ gyima la

Kakula bɛlɛra bie mɔɔ ɔnlie ɔ nwo ɔnli la

“Saa ɛnlie ɛ nwo ɛnli a yɛɛ ɛ nwo bahola ayɛ wɔ koonwu a. Saa awie ɛnlie ɔ nwo ɛnli a ɔyɛ se kɛ ɔbabikye awie mɔ na yeava bɛ agɔnwolɛ.”​​—⁠Jeanette.

Baebolo ne ka kɛ: “Kulo ɛ gɔnwo kɛ ɛ nwo.” (Galeehyeama 5:14) Amaa yɛanyia agɔnwolɛma kpalɛ la, ɔwɔ kɛ yɛkulo yɛ nwo noko ɔnle kɛ yɛyɛ anwomemaazo.​​—Galeehyeama 6:3, 4.

Kakula nrenyia mɔɔ ɛnyia adwenle kɛ ɔ nwo ɛngyia

“Anwokoonwuyɛlɛ le kɛ azia la. Saa ɛmi azia nu a ɔyɛ se kɛ ɛbavi nu. Saa ɛbu ɛ nwo kɛ ɛ nwo ɛngyia a ɔnrɛmaa menli ɛnrɛbikye wɔ na yemɔ bamaa ɛ nwo ayɛ wɔ koonwu kpalɛ.”​​—Erin.

Baebolo ne ka kɛ: ‘Ɛlɔlɛ ɛnle angomedi.’ (1 Kɔlentema 13:4, 5) Nɔhalɛ nu, saa yɛfa yɛ adwenle yɛsie yɛ nwo zo somaa a, ɔmmaa yɛnnyia ahunluyelɛyelalɛ yɛɛ menli noko ɛngola ɛmbikye yɛ. (2 Kɔlentema 12:15) Nɔhalɛ nu, saa ɛmaa awie mɔ nyɛleɛ nyia ɛ nwo zo tumi a ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ ɛhwee! Saa ɛka edwɛkɛ le kɛ “Awie biala ɛnvɛlɛ me” yɛɛ “Awie biala nee me ɛngɔ ɛleka” a ɔkile kɛ ɛlɛmaa wɔ anyelielɛ agyinla mɔɔ awie mɔ yɛ la azo. Asoo ɛhye ɛngile kɛ ɛlɛmaa banyia ɛ nwo zo tumi kpole ɔ?

Kakula nrenyia mɔɔ ɛkpo kɛ ɔbanlo sigalɛte

“Menli mɔɔ anwo yɛ bɛ koonwu la kulo kɛ awie mɔ bikye bɛ, na ɔdwu mekɛ ne bie a ɛhye maa bɛfa awie biala agɔnwolɛ. Mɔɔ bɛkulo la a le kɛ awie mɔ balie bɛ ado nu. Noko menli bie mɔ balie wɔ ado nu na saa bɛnyia mɔɔ bɛkpondɛ la a bɛahwe bɛ nwo. Akee ɛ nwo bayɛ wɔ koonwu kpalɛ adɛla dɛba ne.”​​—Brianne.

Mɔɔ Baebolo ne ka la: “Sonla mɔɔ nee nrɛlɛbɛvolɛ dua la banwu nrɛlɛbɛ, noko mɔɔ nee koasea tu la, edwɛkɛ bado ye.” (Mrɛlɛbulɛ 13:20) Awie mɔɔ ɛhɔne ɛlɛku ye la ɛmkpa aleɛ nu. Zɔhane ala a menli mɔɔ kpondɛ agɔnwolɛma la fa awie biala agɔnwolɛ a. Ɔti ɔnyɛ se kɛ bɛbabɛlɛbɛla bɛ bɛamaa banyia adwenle kɛ nvonleɛ biala ɛnle nwo yɛɛ ɔnle kɛ bɛmaa bɛ nye da debie kpalɛ biala ade.

Adwulaleɛ: Ɔyɛ a awie biala anwo yɛ ye koonwu; mɔɔ wɔ nu ala a le kɛ bie ɛdeɛ tɛla bie. Saa yɛte nganeɛ kɛ yɛ nwo ɛyɛ yɛ koonwu a, ɔkola ɔgyegye adwenle ɛdeɛ noko ɔle nganeɛdelɛ ala. Yɛ nganeɛdelɛ ne gyi mɔɔ yɛdwenle nwo la azo yɛɛ yɛbahola yɛakpa ninyɛne mɔɔ yɛbadwenle nwo la.

Nyia mɔɔ ɛkpondɛ kɛ awie mɔ yɛ maa wɔ la anwo adwenle kpalɛ. Jeanette mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la ka kɛ, “Tɛ agɔnwolɛvalɛ biala a badɛnla ɛkɛ ne dahuu a, noko ɛbanyia agɔnwolɛma mɔɔ dwenle ɛ nwo la. Na saa ɛnwu ye kɛ awie dwenle ɛ nwo a ɔle kpalɛ ɔluakɛ ɔnrɛmaa ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu.”

Ɛhyia moalɛ ɔ? Kenga “Di Agɔnwolɛvalɛ Nwo Ɛzulolɛ Mɔɔ Ɛlɛ La Azo Konim.”

MƆƆ Ɛ TIPƐNEMA KA LA

Vanessa

“Ka ɛ nwo mɔɔ yɛ wɔ koonwu la anwo edwɛkɛ kile awie. Maa awie mɔ ɛnwu kɛzi ɛte nganeɛ la. Bie a ɛbanyia menli dɔɔnwo mɔɔ bɛdabɛ noko bɛ nwo yɛ bɛ koonwu la. Ɔdwu mekɛ ne bie a mɔɔ ɛhyia nwo la a le agɔnwolɛ ko bie mɔɔ bamaa ɛ nye alie la.”​​—Vanessa.

Taylor

“Tɛ awie mɔ a maa ɛ nwo yɛ wɔ koonwu a. Ɔyɛ a bie a ɛdawɔ a ɛtwe ɛ nwo ɛfi menli nwo ɛmaa ɛ nwo yɛ wɔ koonwu a. Ɔti bɔ mɔdenle na bikye menli bieko. Saa yemɔ amboa a, bɔ mɔdenle kpondɛ agɔnwolɛma fofolɛ​​—bie a menli mɔɔ ɔtɛbale wɔ adwenle nu ɛlɛ kɛ ɛfa bɛ agɔnwolɛ la.”​​—Taylor.

Di agɔnwolɛvalɛ nwo ɛzulolɛ mɔɔ ɛlɛ la azo konim

“Me gɔnwo bie anwo ta yɛ ye koonwu. Ɔlɛ menli dɔɔnwo mɔɔ bɛdwenle ɔ nwo a, noko ɔte nganeɛ kɛ awie ɛngulo ye edwɛkɛ anzɛɛ bɛndwenle ɔ nwo. Ɔyɛ ɔ nwo kɛ ninyɛne ɛlɛkɔ boɛ la amaa awie annwu ye kɛ ɔlɛ ngyegyelɛ. Menwu ye kɛ zɔhane mɔɔ ɔyɛ la ati ɔnva menli agɔnwolɛ. Menli mɔɔ bikye ye la nyia adwenle kɛ ɔmbuke ye nu, na ɛhye ɛmmaa menli bie mɔ ɛnva ye agɔnwolɛ.

“Eza me gɔnwo ne sulo kɛ awie mɔ bamaa yeali nyane, ɔti saa menli bɔ mɔdenle kɛ bɛbikye ye a, ɔnyia bɛ nwo adwenle ɛtane anzɛɛ ɔnwu ye kɛ agɔnwolɛvalɛ ne ɛnrɛdwu ɛleka biala. Menli dɔɔnwo ɛnde ye edwɛkɛ bo ɔti ɔmaa ɔ nwo yɛ ye koonwu, noko ɔnga kɛzi ɔte nganeɛ la anwo edwɛkɛ ɔngile bɛ.

“Ɔwɔ kɛ me gɔnwo ne nwu ye kɛ saa ɛkyɛ debie a ɔmaa ɛ nee awie mɔ nyia agɔnwolɛvalɛ na ɛte bɛ edwɛkɛ bo kpalɛ. Ɔmaa ɛ nee bɛ agɔnwolɛvalɛ ne anu mia. Me nye la kɛ me gɔnwo ne bala subane kpalɛ ali na yeali agɔnwolɛvalɛ nwo ɛzulolɛ mɔɔ ɔlɛ la azo konim.”​​—Elaine.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie