Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • mrt edwɛkɛ 16
  • Moalɛ Maa Menli Mɔɔ Bɛyɛ Bɛ Basabasa Wɔ Sua Nu

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Moalɛ Maa Menli Mɔɔ Bɛyɛ Bɛ Basabasa Wɔ Sua Nu
  • Edwɛkɛtile Ngakyile
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • Tɛ wɔ nvonleɛ ti a bɛyɛ wɔ basabasa a
  • Moalɛ wɔ ɛkɛ
  • Ɔtɛkale ɛ ngomekye
  • Bɛnrɛyɛ menli basabasa wɔ sua nu bieko
  • Ɛbahola Wɔali Ngyegyelɛ Mɔɔ Sɛkye Abusua La Azo
    Mɔɔ Fa Abusua Anyelielɛ Ba La
  • Ngapezo 4. Bɛnlɛ Ɛlɔlɛ
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2011
  • Ɛlɔlɛ Nee Pɛlepɛlelilɛ Wɔ Ɛtanelilɛ Mekɛ Nu
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2019
  • Arɛlekyekyelɛ Maa Bɛdabɛ Mɔɔ Bɛyɛ Bɛ Basabasa La
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2019
Nea Dɔɔnwo
Edwɛkɛtile Ngakyile
mrt edwɛkɛ 16
Raalɛ bie mɔɔ ɔ rɛle ɛbɔ la ɛdo ɔ sa ɛbɛka nu.

Moalɛ Maa Menli Mɔɔ Bɛyɛ Bɛ Basabasa Wɔ Sua Nu

Ewiade Amuala Kpɔkɛdelɛ Fane (WHO) ka kɛ: “Menli yɛ mraalɛ basabasa wɔ ewiade amuala. Yedɛlɛ kɛ ewulenzane bie la na ɔhyia kɛ bɛyɛ nwolɛ debie bɛfa bɛsi ye adenle ndɛndɛ.” Fane ne ka kɛ mraalɛ ɛya ko ngyɛnu 30 “mɔɔ bɛgya anzɛɛ bɛ nee mrenyia de la ahu mɔ yɛ bɛ basabasa.” Eza UN ne ka kɛ wɔ ɛvolɛ ko bie anu, kunlima anzɛɛ busuanli bie hunle mraalɛ 137 kenle ko biala wɔ ewiade amuala.a

Mgbondabulɛ bahola amaa yɛanwu kɛzi ngyegyelɛ ne le kpole la, noko ɔmmaa yɛnnwu nyane mɔɔ ahenle mɔɔ bɛyɛ ye basabasa di la.

Asoo bɛyɛ wɔ basabasa wɔ sua nu? Anzɛɛ ɛze awie mɔɔ bɛyɛ ye basabasa la ɔ? Saa ɔle zɔ a, ɛnee suzu edwɛkɛ ɛhye mɔ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu mɔɔ bahola aboa wɔ la anwo.

Tɛ wɔ nvonleɛ ti a bɛyɛ wɔ basabasa a

Moalɛ wɔ ɛkɛ

Ɔtɛkale ɛ ngomekye

Bɛnrɛyɛ menli basabasa wɔ sua nu bieko

Kɛzi ɛbahola wɔaboa awie mɔɔ bɛyɛ ye basabasa la

Tɛ wɔ nvonleɛ ti a bɛyɛ wɔ basabasa a

Mɔɔ Baebolo ne ka la: “Yɛ nuhua ko biala babu ye mgbonda ahile Nyamenle.”​—Wulomuma 14:12.

Kakye ɛhye: Ahenle mɔɔ yɛ wɔ basabasa la di ye nyɛleɛ ne anwo ɛzonle.

Saa nrenyia mɔɔ ɛ nee ye de la ka kɛ wɔ nyɛleɛ ti a, ɔyɛ wɔ basabasa a, ɔnle nɔhalɛ. Ɔwɔ kɛ kunlima kulo bɛ ye mɔ, na ɔnle kɛ bɛyɛ bɛ basabasa.​—Kɔlɔsaema 3:19.

Ɔdwu mekɛ ne bie a, ɔbahola yeara ye kɛ ahenle mɔɔ yɛ wɔ basabasa ne la lɛ adwenle nu ewule, bɛtetele ye wɔ ɛleka mɔɔ bɛyɛ mraalɛ basabasa la anzɛɛ ɔbo nza. Saa ɔle zɔ bɔbɔ a, ɔbabu ye nyɛleɛ ne anwo mgbonda yeahile Nyamenle. Na ɔdaye a ɔwɔ kɛ ɔbɔ mɔdenle biala ɔkakyi ye subane a.

Moalɛ wɔ ɛkɛ

Mɔɔ Baebolo ne ka la: “Folɛdulɛma dɔɔnwo wɔ nwo a ɔwie boɛ.”​—Mrɛlɛbulɛ 15:22.

Kakye ɛhye: Saa ɛte nganeɛ kɛ ɛnlɛ banebɔlɛ anzɛɛ ɛnnwu mɔɔ ɛyɛ a, awie mɔ bahola aboa wɔ.

Duzu ati a ɔwɔ kɛ ɛmaa awie mɔ boa wɔ a? Saa bɛyɛ wɔ basabasa a bie a ɛbadwenle ninyɛne dɔɔnwo anwo. Saa ɛlɛsi mɔɔ ɛbayɛ la anwo kpɔkɛ a, ɔbahola yeayɛ se ɔluakɛ bie a ɛnnwu ninyɛne mɔɔ doɔdoa zo la anu mɔɔ hyia kpalɛ a.

  • Ɛ nwo banebɔlɛ

  • Mɔɔ baboa ɛ mra ne mɔ la

  • Wɔ ezukoa gyinlabelɛ

  • Ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa ɛ hu la

  • Ɛhulolɛ mɔɔ ɛlɛ kɛ ɛ hu kakyi ye subane a ɛbazia ɛ nee ye adɛnla la

Saa ɛnnwu mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ anzɛɛ ɛ nye zo ta wɔ a, mmamaa ɔgyegye wɔ. Nwane mɔ a bahola aboa wɔ a?

Ɛ gɔnwo anzɛɛ wɔ busuanli bie mɔɔ ɛdie ye ɛdi la bahola ava moalɛ mɔɔ ɛhyia la yeamaa wɔ amaa wɔagyinla wɔ nyanelilɛ ne anloa. Saa ɛka wɔ edwɛkɛ ɛkile awie mɔɔ dwenle ɛ nwo la a, ɔbaboa wɔ kpalɛ.

Nɔma mɔɔ menli mɔɔ bɛyɛ bɛ basabasa wɔ sua nu fɛlɛ zo kpondɛ moalɛ ndɛndɛ la wɔ ɛkɛ. Ɛfɛlɛ nɔma ɛhye mɔ azo a ɛbanyia menli mɔɔ baboa wɔ bɛamaa wɔayɛ ngyehyɛleɛ mɔɔ bamaa wɔanyia banebɔlɛ la. Saa ɛ hu die ye nvonleɛ to nu na ɔkulo kɛ ɔkakyi a, ɛbahola wɔavɛlɛ nɔma ɛhye mɔ bie na bɛahile ye mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔdimoa ɔyɛ la.

Menli gyɛne noko bahola aboa wɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɛhyia moalɛ ndɛndɛ la. Menli ɛhye mɔ bie a le dɔketama, nɛɛsema anzɛɛ menli gyɛne mɔɔ bɛtete bɛ wɔ nwolɛ la.

Ɔtɛkale ɛ ngomekye

Mɔɔ Baebolo ne ka la: “Gyihovab bikye bɛdabɛ mɔɔ bɛ ahonle ɛbubu la; na ɔdie bɛdabɛ mɔɔ bɛ sa nu ɛdo la.”​—Edwɛne 34:18.

Kakye ɛhye: Nyamenle ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbaboa wɔ.

Gyihova dwenle ɛ nwo kpalɛ. (1 Pita 5:7) Ɔte wɔ ahonle nu edwɛkɛ nee wɔ nganeɛdelɛ bo. Ɔbahola yealua ye Edwɛkɛ Baebolo ne azo yeakyekye ɛ rɛle. Eza ɔkulo kɛ ɛyɛ asɔne. Ɛbahola wɔazɛlɛ ye kɛ ɔmaa wɔ nrɛlɛbɛ nee anwosesebɛ mɔɔ ɛbava wɔagyinla tɛnlabelɛ ne anloa la wɔ asɔneyɛlɛ nu.​—Ayezaya 41:10.

Bɛnrɛyɛ menli basabasa wɔ sua nu bieko

Mɔɔ Baebolo ne ka la: “Bɛ nuhua ko biala badɛnla ye vanye nee ye feege baka bo, na awie biala ɛnrɛha bɛ ɛzulolɛ.”​—Maeka 4:4.

Kakye ɛhye: Baebolo ne bɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔnrɛhyɛ biala awie biala banyia anzodwolɛ wɔ ye sua nu.

Gyihova Nyamenle ala a bahola ali yɛ ngyegyelɛ kɔsɔɔti anwo gyima bɔkɔɔ a. Baebolo ne bɔ ɛwɔkɛ kɛ: “Ɔbakyikyi bɛ nye anwo monle kɔsɔɔti, na ewule ɛnle ɛkɛ bieko, yɛɛ alɔbɔlɛ nee ɛzunlɛ nee nyane ɛnle ɛkɛ bieko.” (Yekile 21:4) Zɔhane mekɛ ne, yɛ rɛle bavi ninyɛne mɔɔ maa yɛdi nyane la ɔluakɛ ninyɛne mgbalɛ a yɛbahakye a. (Ayezaya 65:17) Anzodwolɛ ɛhye a Baebolo ne ɛbɔ nwolɛ ɛwɔkɛ kɛ ɛbanyia ye kenle bie a.

a Nzuzulɛ mɔɔ wɔ edwɛkɛ ɛhye anu la fale mraalɛ nwo, noko nuhua dɔɔnwo bahola aboa mrenyia.

b Baebolo ne maa yɛnwu kɛ Nyamenle duma a le Gyihova.

Kɛzi ɛbahola wɔaboa awie mɔɔ bɛyɛ ye basabasa la

Ɛze awie mɔɔ bɛyɛ ye basabasa wɔ sua nu la ɔ? Saa ɛnlɛ tɛnlabelɛ ɛhye anwo ndetelɛ bɔbɔ a, ɛbahola wɔaboa ye.c

Fi ahonle nu tie ye. (Gyemise 1:19) Ka kile ye kɛ ɛkulo kɛ ɛtie ye noko mmatinlitinli ɔ nwo zo kɛ ɔdendɛ. Maa ɔnyia anwodozo kɛ ɛbalie mɔɔ ɔbaha la wɔali.​—Mrɛlɛbulɛ 20:5.

Neɛnleanu bie mɔɔ fale menli mɔɔ bɛyɛ bɛ basabasa la anwo la ka kɛ: “Ɔnla aze ɔmmaa awie mɔɔ bɛyɛ ye basabasa la kɛ ɔbaha nwolɛ edwɛkɛ yeahile wɔ. Bɛkulo kɛ bɛkeda zolɛ anzɛɛ bɛnga mɔɔ zile la amuala. Fane dɔɔnwo ne ala bɛmbɔ adalɛ anzɛɛ bɛnwudu nu. Bie a ɔbayɛ se yeamaa wɔ kɛ ɛbalie wɔali kɛ awie mɔɔ ɛze ye la kola yɛ bɛ basabasa la. Noko bie a kɛzi ahenle mɔɔ ɛze ye nee wɔ di la le ngakyile fi kɛzi ɔ nee ahenle mɔɔ ɔyɛ ye basabasa di la anwo.”

Ka edwɛkɛ mɔɔ maa anwosesebɛ la. (1 Tɛsalonaekama 5:11) Ka edwɛkɛ mɔɔ bamaa yeade nganeɛ kɛ ɔ nwo hyia la. Ka kile ye kɛ ɛdwenle ɔ nwo. Ka ye subane mgbalɛ ne mɔ anwo edwɛkɛ. Na maa ye anwosesebɛ maa ɔkpondɛ moalɛ.

Boa ye. (Mrɛlɛbulɛ 17:17) Fa moalɛ fɔɔnwo maa ye, le kɛ ɔ mra mɔɔ ɛnea bɛ wɔ mekɛ ezinra bie anu anzɛɛ aleɛ mɔɔ ɛfa wɔamaa ye la. Nea kɛ yeyɛ ngyehyɛleɛ mɔɔ saa tɛnlabelɛ ne sɛkye bɔkɔɔ a ɔbahɔ ɛleka mɔɔ ɔbanyia banebɔlɛ la.

Maa ɔnyia anwodozo kɛ ɔbahola yeazi mɔɔ ɔkulo kɛ ɔyɛ la anwo kpɔkɛ. (Galeehyeama 6:5) Kilehile ninyɛne nu kile ye, na maa ɔnwu kpɔkɛ mɔɔ ɔbahola yeazi la. Noko mmasi kpɔkɛ ɛmaa ye.

c Saa ɛle nrenyia na ɛkulo kɛ ɛboa raalɛ bie mɔɔ bɛyɛ ye basabasa la a, mmabɔ mɔdenle kɛ ɛdawɔ mumua ne ɛyɛ ninyɛne dɔɔnwo wɔaboa ye, emomu, maa ye anwosesebɛ maa ɔkpondɛ moalɛ ɔvi ɔ gɔnwo raalɛ mɔɔ ɔdie ye ɔdi la ɛkɛ.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie