MGBAVOLƐ NEE MBƐLƐRA BIZA KƐ
Agɔnwolɛvalɛ Mɔɔ Kola Kɔwie Agyalɛ Nu—Foa 3: Asoo Ɔwɔ Kɛ Yɛpɛ Zolɛ Ɔ?
Ɛ nee awie ɛlɛtu kɛ bɛnea saa bɛbahola bɛagya a, noko kɛkala wɔ adwenle nu ɛlɛyɛ wɔ kesee. Asoo ɔwɔ kɛ bɛtoa agɔnwolɛvalɛ ne azo anzɛɛ bɛpɛ zo? Edwɛkɛ ɛhye baboa wɔ yeamaa wɔazi mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ la anwo kpɔkɛ.
Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu
Adwenle nu keseeyɛlɛ
Kpavolɛ nee bɛlɛra bie ɛlɛtu, na bie a bɛnwu ye kɛ bɛnle ko kɛ mɔɔ ɛnee bɛsuzu kɛ bɛde la. Kɛ neazo la:
Ko kulo kɛ ɔkɔ ɛnweazo; ko noko kulo akpɔsa.
Ko kulo ɛdendɛlɛ; ko ɛngulo ɛdendɛlɛ.
Ko le mɛlɛbɛla; ko ka nɔhalɛ dahuu.
Yɛ ye nzonlɛ kɛ tɛnlabelɛ nsa a bɛha nwolɛ edwɛkɛ a. Mɔɔ limoa, asolo mɔɔ biala anye die nwolɛ la; mɔɔ tɔ zo nwiɔ, asolo biala subane; mɔɔ tɔ zo nsa asolo biala ngyinlazo.
Dwenle ɛhye anwo: Saa bɛgya a ninyɛne nsa ɛhye mɔ boni a bamaa yeayɛ se kɛ bɛbadɛnla agyalɛ ne abo a? Nuhua boni a bɛbahola bɛayɛ nzenzaleɛ a?
Kunli nee yelɛ anye bahola alie ninyɛne ngakyile nwo yɛɛ bɛ subane ɛnrɛyɛ ko noko bɛ nye bahola alie kɛ agyalɛma. Saa agyalɛma fɛta bɛ nwo a ɔngile kɛ bɛ adwenle bayɛ ko wɔ debie biala anwo. Ɔdwu mekɛ ne bie a, kunli nee yelɛ sukoa ninyɛne mɔɔ bɛ gɔnwo anye die nwo la anzɛɛ bɛnyia bɛ gɔnwo subane zo nvasoɛ.a
Noko, ɔhyia kɛ ɛgya awie mɔɔ ɛ nee ye bɛ ngyinlazo le ko la—le kɛ ngyinlazo mɔɔ fale ɛzonlenlɛ, ɛbɛlabɔlɛ yɛɛ kpalɛ nee ɛtane nwo la. Saa bɛ ngyinlazo ɛnle ko a, ɛnee ɔle sɛkɛlɛneɛ mɔɔ kile kɛ bie a ɔwɔ kɛ bɛpɛ agɔnwolɛvalɛ ne azo a.
Yɛva diedi ngakyile kɛ neazo. Fighting for Your Marriage buluku ne ka kɛ: “Neɛnleanu dɔɔnwo mɔɔ bɛyɛ la ɛmaa yela ali kɛ ɔngyɛ na agyalɛma mɔɔ bɛ diedi ɛnle ko la abɔ ewole.”
Baebolo ngyinlazo: “Bɛ nee menli mɔɔ ɛnle diedima la mmatu.”—2 Kɔlentema 6:14.
Si kpɔkɛ
Baebolo ne ka kɛ “bɛdabɛ mɔɔ bɛbagya la anwo bahyele bɛ.” (1 Kɔlentema 7:28) Yemɔti saa ɛ nee awie ɛlɛtu na ɔyɛ a ɛdi nyane a ɔnle kɛ ɔyɛ wɔ nwanwane.
Akɛsakɛsa ngyikyingyikyi mɔɔ bara bɛ avinli la ɛngile kɛ bɛ agɔnwolɛvalɛ ne ɛnrɛyɛ boɛ. Edwɛkɛ ne a le kɛ, Bɛkola bɛsiezie ye anzodwolɛ nu ɔ? Ɔle kpalɛ kɛ bɛbazukoa ye ɛyɛlɛ ɔluakɛ ɔbaboa bɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛkɛgya la.
Baebolo ngyinlazo: “Bɛyɛ atiakunlukɛnlɛma, bɛla ahunluyelɛyelalɛ ali, bɛva bɛ gɔnwo mɔ ɛtane bɛhyɛ bɛ bɔkɔɔ.”—Ɛfɛsɛsema 4:32.
Noko saa akɛsakɛsa ta ba bɛ avinli anzɛɛ bɛyia akɛsakɛsa mgbole a ɔbahola yeahile kɛ bɛnfɛta bɛ nwo. Ɔle kpalɛ kɛ ɛbanwu ye zɔ kɛkala tɛla kɛ bɛbagya na wɔanwu ye nzinlii la!
Akɛsakɛsa ta ba bɛ avinli anzɛɛ bɛyia akɛsakɛsa mgbole a ɔbahola yeahile kɛ bɛnfɛta bɛ nwo
Nɔhalɛ edwɛkɛ: Saa wɔ adwenle nu yɛ wɔ kesee wɔ ahenle mɔɔ ɛ nee ye ɛlɛtu la anwo anzɛɛ ɛngola ɛnnwu ye saa wɔnyia nwo kɛ ɛbagya a, mmabu ɛ nye ɛgua zo!
Baebolo ngyinlazo: “Sonla mɔɔ anye gyi ɔ ti anwo la nwu esiane na ɔfa ɔ nwo ɔfea, noko mɔɔ ɛnlɛ anwubielɛ la kɔ ɔ nyunlu fɔɔnwo na ɔnwu nwolɛ amaneɛ.”—Mrɛlɛbulɛ 22:3.
Saa ɛsi kpɔkɛ kɛ ɛbapɛ zo a
Bɛpɛ zo a bie a ɔbayɛ wɔ nyane. Noko saa bɛ nuhua ko anzɛɛ bɛ mu nwiɔ bɛlɛ ngyegyelɛ mgbole a, ɛnee yemɔ ɔbayɛ kpalɛ kɛ bɛbapɛ zo.
Kɛzi ɛbayɛ ye ɛ? Kyesɛ ndelebɛbo kpalɛ bie ati, tɛ ye zɔhane a ɔnle kpalɛ kɛ ɛbasɛnde ye tɛse anzɛɛ email kɛ bɛpɛ zo. Emomu kpa mekɛ nee ɛleka mɔɔ fɛta la na bɛ mu nwiɔ bɛzuzu edwɛkɛ ɛhye mɔɔ anwo hyia la anwo.
Baebolo ngyinlazo: “Bɛha nɔhalɛ bɛhile bɛ nwo ngoko.”—Zɛkalaya 8:16.
Saa bɛpɛ zo a asoo ɔkile kɛ ɛle sonlamgbane ɔ? Kyɛkyɛ. Kakye kɛ agɔnwolɛvalɛ mɔɔ kola kɔwie agyalɛ nu la bodane a le kɛ ɔboa wɔ yeamaa wɔazi kpɔkɛ—kɛ ɛbagya ahenle anzɛɛ ɛnrɛgya ye. Saa bɛpɛ agɔnwolɛvalɛ ne azo bɔbɔ a, ɛbahola wɔazukoa ninyɛne mgbalɛ dɔɔnwo wɔavi nu.
Biza ɛ nwo kɛ: ‘Duzu a agɔnwolɛvalɛ ɛhye ɛmaa menwu ye wɔ me nwo a? Asoo yemaa menwu ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ meyɛ nzenzaleɛ wɔ nu ɔ? Saa mekulo kɛ me nee awie fofolɛ tu a, duzu a mebayɛ ye ngakyile a?’
a Amaa wɔanwu kɛzi ngyegyelɛ ɛhye bahola aha kunli nee yelɛ la, kenga edwɛkɛ, “Help for the Family—Dealing With Differences” yɛɛ “Moalɛ Maa Abusua—Nyia Subane Mɔɔ Ka Ɛya La Anwo Adwenle Kpalɛ.”