Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • w16 April m. 27-30
  • Wuloma Sisters Bie Rayɛle Sunsum Nu Mediema

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Wuloma Sisters Bie Rayɛle Sunsum Nu Mediema
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2016
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • BULUKU MƆƆ KPAKYEKPAKYELE YƐ AVINLI LA
  • BAEBOLO NE MAANLE YƐYƐLE KO
  • Baebolo Ne Kakyi Sonla
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2014
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2016
w16 April m. 27-30
Fernández amediema mraalɛ nsa mɔɔ wula Wuloma sisters adɛladeɛ

ƐBƐLABƆLƐ NU EDWƐKƐ

Wuloma Sisters Bie Rayɛle Sunsum Nu Mediema

Felisa and Araceli Fernández anloa edwɛkɛ

WƆ ƐVOLƐ dɔɔnwo mɔɔ ɛze ɛhɔ la anu, me diema raalɛ kakula Araceli vale ɛya na ɔdeanle nuhua kɛ: “Ɛ nee me mmatendɛ bieko. Mengulo kɛ metie wɔ ɛzonlenlɛ ne anwo edwɛkɛ biala bieko. Ɔmaa me ya ka. Mekyi wɔ!” Ye edwɛkɛ ne yɛle me nyane kpalɛ. Kɛkala meli ɛvolɛ 91 noko mekakye ye edwɛkɛ ne kpalɛ kpalɛ. Noko kɛ mɔɔ Nolobɔvo ne 7:8 ka la, “debie biala awieleɛ le kpalɛ tɛla ye mɔlebɛbo.”​—Felisa.

Felisa: Bɛwole me wɔ Spain yɛɛ ɛkɛ ne a bɛtetele me a. Ɛnee me abusua ne anu amra amuala le Katelekema yɛɛ bɛkulo Nyamenle ɛzonlenlɛ kpalɛ. Nɔhalɛ nu, ɛnee me mbusuafoɔ 13 le ɛsɔfoma anzɛɛ bɛyɛ gyima bɛmaa asɔne ne. Ɛnee me mame adiema ara ko le ɛsɔfo yɛɛ ɔkile debie wɔ Kateleke sukulu ne anu. Ɔwule la, Pope John Paul II razieziele ye vale lile ye eni. Ɛnee me papa yɛ mbulalɛ nwo gyima yɛɛ me mame yɛ ɛbɔ nu gyima. Yɛle ngakula mɔtwɛ na medame a mele kpanyinli a.

Mɔɔ menyianle ɛvolɛ 12 la, konle bie zile Spain. Wɔ konle ne anzi, bɛdole me papa efiade ɔluakɛ ɛnee arane ne anye ɛnlie adwenle mɔɔ ɔlɛ ye wɔ maanyɛlɛ nwo la anwo. Ɛnee ɔyɛ se kɛ me mame banyia aleɛ amaa yɛ muala. Yemɔti ɔmaanle me mediema ngakula nsa, Araceli, Lauri, nee Ramoni nee Wuloma sisters ne mɔ hɔdɛnlanle wɔ ɛleka mɔɔ bɛde wɔ suakpole Bilbao azo la. Ɛkɛ ne mɔɔ, me mediema ne mɔ banyia aleɛ ali.

Araceli: Zɔhane mekɛ ne ɛnee meli ɛvolɛ 14, Lauri ɛli ɛvolɛ 12 yɛɛ Ramoni ɛli ɛvolɛ 10. Ɛnee yɛ nwo dɔ yɛ abusua ne kpalɛ. Ɛnee yɛdayɛ a yɛsiezie ɛleka mɔɔ Wuloma sisters ne mɔ de la a. Ɛvolɛ nwiɔ anzi, bɛvale yɛ bɛhɔle ɛleka kpole mɔɔ Wuloma sisters ne mɔ de mɔɔ wɔ Zaragoza mɔɔ bɛnea mgbanyima wɔ ɛkɛ la. Ɛnee ɔwɔ kɛ yɛyɛ gyima ɛsesebɛ kpalɛ yɛsiezie egyaade ɛkɛ na ɛhye maanle yɛvɛle kpalɛ.

Felisa: Mɔɔ me mediema ne mɔ hɔle Zaragoza la, me mame nee me ankele ko mɔɔ ɛnee le ɛsɔfo wɔ ɛleka mɔɔ yɛde la hanle kɛ bɛfa medame noko bɛahɔ ɛkɛ. Ɛnee bɛkpondɛ kɛ bɛye me bɛfi kpavolɛ bie mɔɔ ɔ nye die me nwo la anye zo. Ɛnee me nye die kpalɛ kɛ mebahɔ ɛkɛ ɔluakɛ ɛnee mekulo Nyamenle. Mengɔle asɔne dahuu, na ɛnee mekulo kɛ meyɛ Kateleke edwɛkpatɛlɛvolɛ kɛ me busuanli bie mɔɔ wɔ Africa la.

Wuloma sisters ne mɔ sua mɔɔ wɔ Zaragoza mɔɔ wɔ Spain la nee Nacar-Colunga Baebolo ne

Bɛne zo: Ɛleka mɔɔ Wuloma sisters ne mɔ de wɔ Zaragoza, Spain; fema zo: Nácar-Colunga Baebolo ne

Noko mengɔdwule ɛkɛ la, menwunle kɛ mengola menyɛ ninyɛne mɔɔ mekulo kɛ meyɛ la. Sisters ne mɔ ammaa me anwosesebɛ kɛ menzonle Nyamenle wɔ maanle gyɛne zo kɛ mɔɔ ɛnee mekpondɛ la. Yemɔti wɔ ɛvolɛ ko anzi, menziale mengɔneanle me ankele ɛsɔfo ne wɔ sua nu. Menyɛle ye sua nu gyima memaanle ye yɛɛ nɔsolɛ biala yɛbɔ nu yɛse Rosary. Ɛnee eza me nye die nwo kɛ mebaziezie asɔne sua ne anu felawɔse ne na meava adɛladeɛ meawula Mɛle nee “saint” ne mɔ.

Araceli: Mɔɔ ɛnee mewɔ Zaragoza la, menganle ndane mɔɔ limoa mɔɔ ɔwɔ kɛ awie ka na yeayɛ Wuloma sister la. Akee sisters ne mɔ hanle kɛ bɛkpakye me nee me mediema ne anu. Ɔti bɛvale me bɛhɔle Madrid yɛɛ Lauri hɔle Valencia. Ramoni dɛnlanle Zaragoza. Wɔ Madrid, menganle ndane bieko kɛ mebayɛ Wuloma sister. Menli dɔɔnwo, sukoavoma nee mgbanyima batɛnla ɛleka mɔɔ sisters ne mɔ wɔ la. Ɔti ɛnee gyima dɔɔnwo wɔ ɛkɛ. Menyɛle gyima wɔ bɛ asopiti ne anu.

Ɛnee me nye la kɛ mebayɛ sister. Me adwenle yɛle me kɛ yɛbava mekɛ dɔɔnwo yɛagenga Baebolo ne na yɛazukoa nwolɛ debie. Noko yeamba ye zɔ. Awie biala anva Baebolo ne anli gyima anzɛɛ anga Nyamenle anzɛɛ Gyisɛse anwo edwɛkɛ bɔbɔ. Menzukoale Latin nee Kateleke “saint” ne mɔ anwo edwɛkɛ na menzonlenle Mɛle. Noko fane dɔɔnwo ne ala, gyima ɛsesebɛ a yɛyɛ a.

Adwenleadwenle dɔle me nwo yɛɛ menyɛle basaa. Mendele nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ meyɛ gyima menyia ezukoa menea me abusua ne na megyakyi gyima mɔɔ meyɛ ye wɔ ɛke memaa awie mɔ nyia bɛ nwo la. Ɔti menganle nwolɛ edwɛkɛ mengilele raalɛ ne mɔɔ le kpanyinli wɔ ɛkɛ ne la kɛ mekulo kɛ mefi ɛkɛ. Noko ɔdole me efiade. Ɛnee ye adwenle yɛ ye kɛ ɛhye bamaa meahakyi me adwenle.

Wuloma sisters ne mɔ yele me vile efiade, noko mɔɔ bɛnwunle kɛ sua nu ala a mekulo kɛ mekɔ la, bɛdole me efiade bieko. Mɔɔ bɛyɛle ɛhye fane nsa la anzi, bɛhanle kɛ mengɛlɛ edwɛkɛ ɛhye na mengɔ: “Kɛmɔ mekulo kɛ megyakyi Nyamenle na mesonle Seetan la ati a melɛfi ɛke a.” Ɔzinle me nwo kpole. Ɛnee mekulo kɛ mefi ɛkɛ noko mengulo kɛ mekɛlɛ zɔhane edwɛkɛ ne. Akee menganle kɛ mekulo kɛ me nee ɛsɔfo ne mɔ bie tendɛ, na menganle mɔɔ ɛzi la mengilele ye. Ɛsɔfo ne zɛlɛle bishop ne adenle kɛ ɔmaa bɛva me bɛzia bɛhɔ Zaragoza. Menlile aziane ekyi wɔ Zaragoza na akee bɛhanle kɛ mengɔ. Yeangyɛ biala, Lauri nee Ramoni noko vile ɛkɛ.

BULUKU MƆƆ KPAKYEKPAKYELE YƐ AVINLI LA

Felisa mbɛlɛra nu nee kɛkala

Felisa

Felisa: Nzinlii, mengyale na yɛhɔdɛnlanle Cantabria, Spain maanzinli bie anu. Ɛnee mekɔ asɔne dahuu. Kenle ko Molɛ bie mɔɔ yɛhɔle asɔne la, ɛsɔfo ne vale The Truth That Leads to Eternal Life buluku ne hilele yɛ na ɔvale ɛya ɔdeanle nu kɛ, “Bɛnlea buluku ɛhye, saa awie ɛva bie ɛmaa wɔ a, fa bɛlɛ me anzɛɛ fuandi to ye lɔ!”

Ɛnee menlɛ buluku ne bie noko ɛnee melɛkpondɛ bie. Yeangyɛ biala, Gyihova Alasevolɛ mraalɛ nwiɔ rale me ɛkɛ,na bɛmaanle me buluku zɔhane bie. Mengengale ye nɔe ne ala. Mɔɔ bɛziale bɛrale la, bɛbizale me kɛ saa mekulo kɛ bɛ nee me sukoa Baebolo ne a, na menganle kɛ ɛhɛe.

The Truth That Leads to Eternal Life​​—Spanish

Truth buluku ne

Ɛnee mekulo kɛ meyɛ mɔɔ sɔ Nyamenle anye la dahuu. Akee menzukoale Gyihova anwo nɔhalɛ ne na menyianle ɔ nwo ɛlɔlɛ kpole. Ɛnee mekulo kɛ meka Gyihova anwo edwɛkɛ mekile awie biala. Bɛzɔnenle me wɔ 1973. Mekɛ biala mɔɔ mebanyia nwolɛ adenle la, mebɔ mɔdenle kɛ meka nɔhalɛ ne anwo edwɛkɛ meahile me abusua ne. Noko me diema Araceli titili, ɔhanle ɔtinlinle zolɛ kɛ mɔɔ melɛka la ɛnle nɔhalɛ.

Araceli: Kɛmɔ bɛ nee me anli ye boɛ wɔ ɛleka mɔɔ Wuloma sisters ne mɔ de la ati, menvale me ɛzonlenlɛ ne anwo ɛya. Noko ɛnee mekɔ asɔne Molɛ biala yɛɛ mese Rosary ne dahuu. Ɛnee mekulo kɛ mete Baebolo ne abo na menzɛlɛle Nyamenle kɛ ɔboa me. Akee Felisa hanle mɔɔ yezukoa la anwo edwɛkɛ hilele me. Ɔ nye liele ninyɛne mɔɔ ɔzukoale la anwo too mɔɔ ɛnee me adwenle yɛ me kɛ ɔlɛsɛ. Noko me nee ye anyɛ adwenle.

Araceli mbɛlɛra nu nee kɛkala

Araceli

Nzinlii, menziale mengɔle Madrid kɛ mekayɛ gyima na awie gyale me. Menyɛle ye nzonlɛ wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu kɛ menli mɔɔ bɛkɔ asɔne dahuu bɔbɔ la ɛnva Gyisɛse ngilehilelɛ ne ɛmbɔ bɛ ɛbɛla. Yemɔti mengyakyile asɔne ɛhɔlɛ. Meanlie “saint” ne mɔ anzɛɛ hellsenle meanli bieko yɛɛ meanlie meanli kɛ ɛsɔfo kola fa awie ɛtane kyɛ ye. Menvuandinle me ɛzonlenlɛ nu aboduaba ne mɔ amuala menguale bɛ lɔ. Ɛnee mengola mennwu kɛ saa mɔɔ melɛyɛ la le kpalɛ o. Me adwenle zɛkyele noko menzɛlɛle Nyamenle dahuu kɛ: “Mekpondɛ kɛ menwu wɔ. Boa me!” Mekakye kɛ Gyihova Alasevolɛ bɔle me anlenkɛ nu fane dɔɔnwo noko meambuke bɛ ɛlɛ. Ɛnee menlie ɛzonlenlɛ biala menli.

Ɛnee me diema raalɛ Lauri wɔ France, yɛɛ Ramoni wɔ Spain. Bɛbɔle ɔ bo kɛ bɛ nee Gyihova Alasevolɛ sukoa Baebolo ne wɔ 1980 ne anu. Meze kɛ ɛnee bɛle kɛ Felisa la, ɛnee bɛnze kɛ adalɛ ngome a bɛlɛsukoa a. Nzinlii me nee Angelines mɔɔ ɛnee ɔde me kpalɛzo la yɛle agɔnwolɛma. Ɔle Gyihova Dasevolɛ. Angelines nee ɔ hu bizale me fane dɔɔnwo saa mekulo kɛ bɛ nee me sukoa Baebolo ne a. Bɛnwunle kɛ mese me nye ɛnlie ɛzonlenlɛ nwo, noko ɛnee mekulo kɛ menwu Baebolo ne anu edwɛkɛ dɔɔnwo. Awieleɛ kolaa ne akee menzele bɛ kɛ: “Yoo. Noko saa bɛbamaa meava medame mumua ne me Baebolo ne a, yemɔ mebazukoa!” Ɛnee melɛ Nácar-Colunga Baebolo ne bie.

BAEBOLO NE MAANLE YƐYƐLE KO

Felisa: Mɔɔ bɛzɔnenle me wɔ 1973 la, ɛnee Alasevolɛ kɛyɛ 70 a wɔ Santander mɔɔ le Cantabria suakpole la azo a. Ɛnee ɔwɔ kɛ yɛpɛ adenle tendenle yɛkɔka edwɛkɛ ne yɛkile menli mɔɔ bɛwɔ namunamu ne mɔ azo la. Yemɔti ɛnee yɛfa bɔɔso yɛkɔdwu ɛleka bie na yɛava kale yɛadoa zo.

Me nee menli dɔɔnwo zukoale Baebolo ne na bɛzɔnenle bɛ nuhua 11. Menli mɔɔ me nee bɛ zukoale la anu dɔɔnwo le Katelekema. Ɛnee ɔwɔ kɛ menyia bɛ nwo abotane. Ɛnee bɛhyia mekɛ na bɛanwu kɛ bɛ diedi ne ɛnle kpalɛ kɛ mɔɔ ɛnee medame noko mehyia mekɛ la. Meze kɛ Baebolo ne angomekye yɛɛ Gyihova sunsum nwuanzanwuanza ne a bahola aboa awie yeamaa yeahakyi ye adwenle na yeade nɔhalɛ ne abo a. (Hibuluma 4:12) Bɛzɔnenle me hu, Bienvenido, mɔɔ ɛnee le kpolisinli la wɔ 1979, na me mame bɔle ɔ bo kɛ ɔzukoa Baebolo ne la, yeangyɛ biala yɛɛ ɔwule a.

Araceli: Mɔɔ membɔle ɔ bo kɛ me nee Gyihova Alasevolɛ sukoa Baebolo ne la, ɛnee menlie bɛ menli. Noko mekɛ guale nu la me adwenle hakyile. Ɛnee Alasevolɛ ne mɔ kilehile mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la na eza bɛfa bɛbɔ bɛ ɛbɛla. Gyihova nee Baebolo ne anu diedi mɔɔ ɛnee melɛ la bɔle ɔ bo kɛ ɔyɛ kpole na me nye liele kpalɛ. Me kpalɛzo amra bie mɔ nwunle ɛhye na bɛhanle kɛ, “Araceli, mmasia ɛ nzi, toa zolɛ zɔhane ala!”

Mekakye asɔne bie mɔɔ menyɛle la, “Gyihova, meyɛ wɔ mo kɛ wɔamkpo me na ɛmaanle me nwolɛ adenle ɛmaanle menwunle Baebolo ne anu nɔhalɛ ndelebɛbo ne mɔɔ melɛkpondɛ la.” Eza menzele me diema Felisa kɛ ɔva ɔhyɛ me kɛ mendendɛle mentiale ye la. Ɔvi mekɛ zɔhane, saa yɛyia a, yɛnzu kpolera, emomu yɛzuzu Baebolo ne anwo. Bɛzɔnenle me wɔ 1989, ɛnee meli ɛvolɛ 61.

Felisa: Kɛkala meli ɛvolɛ 91. Me hu ɛwu, yɛɛ mengola menyɛ dɔɔnwo kɛ dɛba ne la. Noko mekenga Baebolo ne dahuu, yɛɛ mekɛ biala mɔɔ mebahola la mekɔ debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ.

Araceli: Bie a kɛmɔ ɛnee mele Wuloma sister la ati, me nye die nwo kɛ mebaha Gyihova anwo edwɛkɛ meahile ɛsɔfoma nee Woloma sisters mɔɔ mebayia bɛ la. Me nee bie mɔ ɛbɔ adawu, na bɛ nuhua dɔɔnwo ɛlie mbuluku nee magazine. Mekakye ɛsɔfo ko bie kpalɛ. Me nee ye bɔle adawu mekɛ ekyii la, ɔliele mɔɔ melɛka la ɔdole nu. Akee ɔhanle kɛ: “Kɛkala mɔɔ menyi la, duzu a mebahola meayɛ a? Duzu a me asɔnema nee me mbusuafoɔ baha a?” Membule kɛ: “Na duzu a Nyamenle noko baha a?” Ɔnwunle kɛ mɔɔ melɛka la le nɔhalɛ, na menwunle kɛ ɔ rɛle ɛbɔ. Noko ɛnee ɔzɔho kɛ ɔnlɛ akɛnrasesebɛ mɔɔ ɔfa yeayɛ nzenzaleɛ a.

Me rɛle ɛnrɛvi kenle mɔɔ me hu hanle kɛ ɔkulo kɛ ɔ nee me kɔ debiezukoalɛ la ɛlɛ. Ɔrale debiezukoalɛ mɔɔ limoa la ɛnee yebo ɛvolɛ 80, na yemɔ anzi yeangyakyi debiezukoalɛ ɛhɔlɛ ɛlɛ. Ɔzukoale Baebolo ne na ɔbɔle ɔ bo ɔkɔ daselɛlilɛ. Ɛnee yɛbɔ nu yɛyɛ ɛzonlenlɛ gyima ne anyelielɛ nu. Ɔhale siane nwiɔ na bɛazɔne ye la yɛɛ ɔwule a.

Felisa: Membɔle ɔ bo kɛ mesonle Gyihova la, ɛnee me mediema ngakula nsa ne nee me ɛnyɛ adwenle fee. Noko nzinlii, bɛdabɛ noko bɛliele nɔhalɛ ne. Amgba ɛhye le ninyɛne mgbalɛ mɔɔ ɛsisi wɔ me ɛbɛlabɔlɛ nu la anu ko. Nzinlii, ɛnee yɛkola yɛbɔ nu yɛbɔ yɛ Nyamenle Gyihova ne nee ye Edwɛkɛ ne anwo adawu! Awieleɛ kolaa ne, ɛnee yɛ muala yɛlɛsonle Gyihova.a

a Araceli ɛli ɛvolɛ 87, Felisa ɛli 91, yɛɛ Ramoni ɛli ɛvolɛ 83. Bɛtɛsonle Gyihova nɔhalɛ nu. Lauri wule wɔ 1990 na ɔdaye noko ɔlile nɔhalɛ ɔmaanle Gyihova.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie