Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • w15 2/15 m. 27-28
  • Japanma Nyianle Ahyɛlɛdeɛ Kɛnlɛma

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Japanma Nyianle Ahyɛlɛdeɛ Kɛnlɛma
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2015
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • DUZU A MAA BULUKU ƐHYE YƐ NGAKYILE A?
  • BƐYƐ BƐMAA JAPANMA
  • KƐZI YEBOA MENLI Ɛ?
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2015
w15 2/15 m. 27-28
Baebolo ne—Mateyu Edwɛkpa ne

Japanma Nyianle Ahyɛlɛdeɛ Kɛnlɛma

WƆ AYIA titile bie mɔɔ bɛyɛle ye wɔ Nagoya, Japan, wɔ April 28, 2013, la abo, Anthony Morris mɔɔ boka Neazo Eku ne anwo la bɔle nolo bie mɔɔ yɛ anyelielɛ la: bɛye buluku fofolɛ bie wɔ Japan aneɛ nu mɔɔ ati se The Bible​—The Gospel According to Matthew. Menli mɔɔ bo 210,000 la hɔle bie anzɛɛ nleanle ye wɔ video zo. Mekɛ mɔɔ bɛdele nolobɔlɛ ne la, menli mɔɔ wɔ ɛkɛ la vale anyelielɛ bɔle bɛ sa nu mekɛ tendenle.

Mateyu Edwɛkpa ne mɔɔ wɔ New World Translation ne anu la a bɛyɛ ye buluku a. Noko akee, buluku ɛhye mɔɔ le mukelɛ 128 la le ngakyile. Adiema Morris hilehilele nu kɛ bɛyɛ kɛ bɛfa bɛaboa menli mɔɔ wɔ Japan la. Duzu a maa buluku ɛhye yɛ ngakyile a? Duzu ati a ɛnee nwolɛ hyia a? Na kɛzi yeboa menli ɛ?

Nolobɔlɛma mɔɔ bɛwɔ nyianu titile bie abo na bɛlɛfa anyelielɛ bɛalie buluku fofolɛ mɔɔ bɛye la

DUZU A MAA BULUKU ƐHYE YƐ NGAKYILE A?

Menli dɔɔnwo anye liele kɛzi bɛyɛle Matthew ne la anwo. Bɛkola bɛkɛlɛ Japan aneɛ ne bɛgyinlegyinla ye anzɛɛ bɛdeda ye, na bɛhɛlɛ edwɛkɛ mɔɔ wɔ mbuluku dɔɔnwo mɔɔ yɛ ɛdeɛ ne boka nwo anu la, bɛdeda ye. Noko akee, bɛhɛlɛle edwɛkɛ mɔɔ wɔ buluku fofolɛ ɛhye anu la bɛgyinlegyinlanle ye kɛmɔ bɛyɛ ye wɔ Japan adwelie ngɛlata dɔɔnwo nee mbuluku bie mɔ anu la. Japanma dɔɔnwo te nganeɛ kɛ bɛkɛlɛ ye zɛhae a ye ɛgengalɛ ɛnyɛ se. Bieko, bɛvale edwɛkɛtile mɔɔ bɛta bɛkɛlɛ ye wɔ mukelɛ ne anwuma la bɛbokale edwɛkɛ ne anwo kɛ edwɛkɛtile ngyikyi amaa yeaboa kengavolɛma na bɛanwu edwɛkɛ titile ne ndɛndɛ.

Raalɛ bie mɔɔ ɔlɛkenga buluku fofolɛ mɔɔ bɛye la

Mediema mɔɔ wɔ Japan la bɔle ɔ bo gengale Matthew ne ɛkɛ ne ala. Adiema raalɛ bie mɔɔ yebo ɛvolɛ 80 la hanle kɛ: “Megenga Mateyu buluku ne fane dɔɔnwo, noko edwɛkɛ ne mɔɔ bɛhɛlɛ bɛgyinlegyinla ye nee edwɛkɛtile ngyikyi ne manle mendele Boka Zo Edwɛkpa ne abo kpalɛ.” Adiema bɛlɛra ko hɛlɛle kɛ: “Mengengale Matthew ne amuala wɔ mekɛ ko ala anu. Meta mekenga mɔɔ bɛkɛlɛ bɛdeda ye la, noko Japanma dɔɔnwo kulo mɔɔ bɛgyinlegyinla ye la.”

BƐYƐ BƐMAA JAPANMA

Duzu ati a Baebolo buluku ɛhye boa Japanma kpalɛ ɛ? Japanma dɔɔnwo ɛnze Baebolo ne anu edwɛkɛ dɔɔnwo, noko bɛ nye die nwo kɛ bɛbagenga. Akee, menli dɔɔnwo mɔɔ bɛtɛnwunle Baebolo ɛlɛ la bahola anyia ye foa bie na bɛagenga.

Agyalɛma mɔɔ bɛlɛ bɛ Baebolo ne—Mateyu Edwɛkpa ne

Duzu ati a Mateyu buluku ne a bɛyɛle ɛ? Japanma dɔɔnwo te edwɛkɛkpɔkɛ “Baebolo” a, bɛ adwenle kɔ Gyisɛse Kelaese anwo zo. Yemɔti bɛvale Mateyu buluku ne ɔluakɛ ɔka Gyisɛse abusua nee ye awolɛ, ye Boka Zo Edwɛkpa ne mɔɔ ɛlie duma, yɛɛ ye ngapezo ne mɔɔ fane awieleɛ mekɛ ne anwo la anwo edwɛkɛ. Japanma dɔɔnwo anye die edwɛkɛ ɛhye mɔ anwo.

Nolobɔlɛma mɔɔ wɔ Japan la bɔle mɔdenle vale buluku fofolɛ ɛhye manle wɔ azua nu nee siakɔkpɔla nu. Adiema raalɛ ko hɛlɛle kɛ: “Kɛkala, menyia adenle kɛ mebava Nyamenle Edwɛkɛ ne meamaa menli dɔɔnwo wɔ me azɛlɛsinli ne anu. Nɔhalɛ nu, menvale Matthew ne ko memanle wɔ ewia ye ne mɔɔ bɛyɛle ayia titile ne la!”

KƐZI YEBOA MENLI Ɛ?

Kɛzi nolobɔlɛma fa buluku fofolɛ ɛhye maa ɛ? Japanma dɔɔnwo ze edwɛkɛ le kɛ, “anuhɔlɛ ɛdenraa ne,” “bɛmmafa bɛ anwoneɛ bɛgua agbolike nyunlu,” yɛɛ “bɛmmadwenle ɛhyema anwo.” (Mateyu 6:34; 7:6, 13) Saa bɛnwu kɛ Gyisɛse Kelaese a hanle edwɛkɛ ɛhye mɔ a ɔsi bɛ nwo. Saa menli dɔɔnwo nwu kɛ edwɛkɛ ɛhye mɔ wɔ Matthew ne anu a, bɛka kɛ: “Ɛnee melɛ ɛhulolɛ kɛ mebagenga Baebolo ne amuala.”

Saa nolobɔlɛma sia kɔkpɔla menli mɔɔ liele Matthew ne bie la a, suamenle ne mɔ ta ka kɛ, bɛyɛle ye ndɛndɛ bɛgengale ye foa bie anzɛɛ ɔ muala. Nrenya bie mɔɔ yebo ɛvolɛ 60 la hanle hilele nolobɔlɛnli ko kɛ: “Mengengale ye fane dɔɔnwo na ɔkyekyele me rɛle. Mesɛlɛ wɔ kile me Baebolo ne anu ninyɛne dɔɔnwo.”

Bɛlɛfa Matthew ne bɛamaa wɔ bagua nu daselɛlilɛ nu noko. Dasevolɛ bie vale ye e-mail address manle raalɛ bie mɔɔ liele buluku ne ko la wɔ daselɛlilɛ nu. Dɔnehwele ko anzi, raalɛ ne hɛlɛle adiema ne wɔ kɔmputa zo kɛ yegenga buluku ne foa ko na ɔkulo kɛ ɔnwu ninyɛne dɔɔnwo. Dapɛne ko anzi ɔ nee raalɛ ne yɛle Baebolo ɛzukoalɛ mɔɔ lumua, na yeangyɛ ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔkɔ debiezukoalɛ.

Bɛlɛfa Mateyu Edwɛkpa ne bɛali daselɛ wɔ bagua nu

Bɛva Matthew ne mɔɔ bo 1,600,000 la bɛnwa asafo ngakyile mɔɔ wɔ Japan la. Alasevolɛ ne mɔ fa dɔɔnwo maa menli siane biala. Buluku ne mukenye ne ka kɛzi yɛvoma ne te nganeɛ la anwo edwɛkɛ kɛ: “Yɛ nye la kɛ bɛkenga buluku ɛhye a ɔbamaa bɛ nye alie Baebolo ne anwo kpalɛ.”

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie