Kpuyia Ɛleka
◼ Duzu a bahile kɛ ɔwɔ kɛ yɛfa buluku yɛmaa awie a?
Ɔgyi kɛzi ahenle bahile nwolɛ anyelielɛ la azo titile. Saa ɔ nye die nwolɛ amgba a, yɛbahola yɛamaa ye magazine nwiɔ, brohyua, buluku anzɛɛ buluku gyɛne mɔɔ yɛlɛfa yɛamaa la bie. Saa yɛnwu kɛ ezukoa mɔɔ ɔlɛ la le ekyi anzɛɛ ɔnlɛ ezukoa bɔbɔ mɔɔ ɔbava yeaboa ewiade amuala gyima ne a yɛbava yɛamaa ye. (Dwo. 34:19; Yek. 22:17) Noko, yɛnrɛva yɛ mbuluku mɔɔ sonle bolɛ la yɛnrɛmaa menli mɔɔ bɛ nye ɛnlie nwolɛ la.—Mat. 7:6.
Kɛ ɔkɛyɛ na suamenle ahile kɛ ɔ nye die nwolɛ ɛ? Saa ɔmaa yɛ nee ye bɔ nwolɛ adawu a ɔkile kɛ ɔ nye die nwolɛ. Yɛlɛtendɛ a ɔtie, ɔbua kpuyia, na ɔkile ye adwenle wɔ adwelielilɛ ne anu. Yɛlɛkenga Baebolo ne na ɔdi ɔ nzi a ɔkile kɛ ɔbu Nyamenle Edwɛkɛ ne. Ɔwɔ kɛ nolobɔlɛma kola nwu ye kɛ ahenle anye die nwolɛ. Kɛ neazo la, saa yɛlɛdi daselɛ wɔ gua zo a, ɔnrɛyɛ kpalɛ kɛ yɛkɛva magazine, brohyua anzɛɛ mbuluku yɛkɛmaa awie biala mɔɔ kɛze yɛ nwo la. Saa yɛngola yɛnnwu ye kɛ awie anye die nwolɛ a, ɔkɛyɛ kpalɛ kɛ yɛkɛmaa ye kɛlata anzɛɛ trate.
Adenle ko ne ala azo, ɔwɔ kɛ nolobɔlɛnli asa ka mbuluku mɔɔ ɔhyia na yeahola yeayɛ ye ɛzonlenlɛ gyima ne la, ɔnle kɛ ɔgyinla kɛzi ɔkola ɔye ndoboa la azo. Bɛnva ndoboa bɛndua yɛ mbuluku ne mɔ kakɛ, bɛfa bɛboa yɛ ewiade amuala edwɛkɛhanlɛ gyima ne afoa kɔsɔɔti. Kɛzi yɛ ezukoa gyinlabelɛ de biala la, anyezɔlɛ baha yɛ yeamaa yɛavi atiakunlukɛnlɛma nu yɛava ekyi mɔɔ yɛlɛ la yɛaboa Belemgbunlililɛ ne, na tɛ kɛ yɛlɛ ye dɔɔnwo la ati ɔ. (Mak. 12:41-44; 2 Kɔl. 9:7) Eza ɔbaha yɛ yeamaa yɛalie mbuluku mɔɔ yɛhyia la, na yɛanzɛkye teokelase ninyɛne.
[Edwɛkɛ mɔɔ bɛkpa wɔ mukelɛ 2]
Ɔwɔ kɛ nolobɔlɛma kola nwu ye kɛ ahenle anye die nwolɛ