Kɛzi Yɛtete Menli Mɔɔ Bɛle Fofolɛ Yɛmaa Bɛdi Daselɛ La
1. Mekɛ mɔɔ lumua mɔɔ ɛhɔle daselɛlilɛ la, kɛzi ɛdele nganeɛ ɛ?
1 Ɛkakye mekɛ mɔɔ lumua mɔɔ ɛhɔle daselɛlilɛ wɔ azua nu la ɔ? Bie a, ɛnee ɛsulo. Saa ɛ nee wɔ Baebolo kilehilevolɛ anzɛɛ nolobɔlɛnli gyɛne a ɛnee lua a, ɔda ali kɛ ɛ nye liele nwolɛ kɛ ɔboka ɛ nwo a. Kɛkala mɔɔ wɔnyia anwubielɛ kɛ nolobɔlɛnli la, ɛbahola wɔaboa wɔamaa bɛatete menli mɔɔ bɛle fofolɛ la bɛamaa bɛali daselɛ.
2. Duzu a ɔwɔ kɛ nolobɔlɛma mɔɔ bɛle fofolɛ la sukoa a?
2 Ɔwɔ kɛ nolobɔlɛma mɔɔ bɛle fofolɛ la sukoa kɛzi bɛ nee suamenle ne mɔ kɛbɔ adwelielilɛ bo, kɛzi bɛfa Baebolo ne bɛdi gyima wɔ anlenkɛ nloa, kɛzi bɛyɛ sia kɔkpɔla, kɛzi bɛbɔ Baebolo ɛzukoalɛ bo na bɛyɛ la. Eza ɔwɔ kɛ bɛsukoa kɛzi bɛdi daselɛ wɔ ɛleka ngakyile mɔɔ le kɛ gua zo anzɛɛ gyima dɔɔnwo wɔ la. Ɛbahola wɔalua wɔ neazo nee wɔ nzuzulɛ zo wɔaboa bɛ wɔ ɛleka ɛhye mɔ anwo.
3. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava yɛ neazo yɛaboa awie mɔ ɛ?
3 Fa Wɔ Neazo Kilehile: Gyisɛse hilele ye ɛdoavolɛma kɛzi bɛdi daselɛ la. (Luku 8:1; 1 Pita 2:21) Saa ɛyɛ ngyehyɛleɛ kɛ ɛ nee nolobɔlɛnli mɔɔ le fofolɛ la balua a, siezie edwɛkɛ sikalɛ mɔɔ nolobɔlɛnli ne bahola azukoa, bie a, mɔɔ wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu la ko. Akee maa ɔde kɛ, ɛbadendɛ wɔ anlenkɛ mɔɔ lumua anzɛɛ mɔɔ tɔ zo nwiɔ la anloa amaa nolobɔlɛnli ne ade mɔɔ ɛbaha la. Bɛvi anlenkɛ ko anwo bɛlɛkɔ fofolɛ anwo a, biza nolobɔlɛnli ne maa ɔha kɛzi ɔnwunle wɔ edwɛkɛ ne la. Ɛhye baboa ye yeamaa yeanwu kɛzi nvasoɛ wɔ zo kɛ bɛ nee awie mɔ kɛyɛ gyima wɔ daselɛlilɛ nu la na yeamaa yealie nzuzulɛ biala mɔɔ ɛkɛva ɛkɛmaa ye wɔ mekɛ mɔɔ ɔkɛwie ye ɛdendɛlɛ ne la yeado nu.
4. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa nolobɔlɛnli mɔɔ le fofolɛ la wɔ mekɛ mɔɔ yedendɛ yewie la ɛ?
4 Maa Nzuzulɛ: Gyisɛse eza manle ye ɛdoavolɛma ne adehilelɛ wɔ kɛzi ɔwɔ kɛ bɛdi daselɛ la anwo. (Mat. 10:5-14) Ɛbahola wɔaboa nolobɔlɛnli wɔ adenle ko ne ala azo. Saa ɔdwu ɔ nwo zo na ɔlɛtendɛ a, tie ye boɛ. Bɛfi anlenkɛ ne anloa, akee fi atiakunlukɛnlɛma nu na kanvo ye wɔ ninyɛne fɔɔnwo bie anwo, saa bɔbɔ ɛnwunle kɛ ɔhyia kɛ ɔnyia ngɔzo wɔ edwɛkɛ bie ɛhanlɛ nu a. Kolaa na wɔamaa nzuzulɛ bie la, ɛbahola wɔahendɛ wɔanlea kɛ yenyia anyuhɔlɛ wɔ nwolɛ wɔ anlenkɛ fofolɛ nloa a. Bie a ɛnee ɔsulo. Kakye kɛ, nolobɔlɛma kɔsɔɔti mɔdenlebɔlɛ ɛnzɛ, yɛɛ fane dɔɔnwo ne ala bɛkola bɛdua ndenle dɔɔnwo azo bɛyɛ debie.—1 Kɔl. 12:4-7.
5. Saa yɛkulo kɛ yɛfa nzuzulɛ yɛmaa awie a, duzu edwɛkɛ a yɛbahola yɛaha a?
5 Ɔyɛ a, nolobɔlɛnli mɔɔ le fofolɛ la baha kɛ ɛmaa ye nzuzulɛ. Noko, saa yeanyɛ zɔ a, kpondɛ nwolɛ adenle boa ye. Kɛ ɔkɛyɛ na bɛayɛ ɛhye wɔ adenle kɛnlɛma zo ɛ? Nolobɔlɛma mɔɔ lɛ anwubielɛ la biza ala kɛ, “Mebahola meamaa wɔ ɛzuzulɛ ɔ?” anzɛɛ “Kɛzi ɛnwunle ye ɛ?” Ɛbahola wɔaha ye wɔ adenle bieko azo kɛ, “Mekɛ mɔɔ ɛnee mele nolobɔlɛnli fofolɛ la, ɛnee ɔyɛ se ɔmaa me kɛ . . . , noko ɛhye a boale me a. . . .” Ɔyɛ noko a ɔle kpalɛ kɛ bɛkɛnlea Reasoning buluku ne anu. Amaa edwɛkɛ ne ambo ɔ nwo zo la, maa nzuzulɛ wɔ ye edwɛkɛ ne ko anwo ala.
6. Ɔba ye daselɛlilɛ nwo a, kɛzi “bulalɛ si bulalɛ” ɛ?
6 Bulalɛ Si Bulalɛ: Pɔɔlo manle Temɔte mɔɔ le edwɛkpakavolɛ mɔɔ bɔ mɔdenle la anwosesebɛ kɛ ɔhɔ zo ɔhilehile na ɔnyia anyuhɔlɛ. (1 Tem. 4:13, 15) Bie a ɛbɔle daselɛlilɛ bo la ɛhyɛ ɛdeɛ, noko ɔnle kɛ ɛgyakyi kɛ ɛkɛnyia anyuhɔlɛ wɔ kɛzi ɛkilehile la anu. Sukoa debie fi nolobɔlɛma mɔɔ ɛ nee bɛ kɔ daselɛlilɛ la ɛkɛ, bɔbɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛnlɛ anwubielɛ dɔɔnwo wɔ daselɛlilɛ nu la, na siezie ɛ nwo kɛ ɛbavi atiakunlukɛnlɛma nu wɔaboa awie mɔ, titile bɛdabɛ mɔɔ bɛle fofolɛ la wɔamaa bɛayɛ nolobɔlɛma mɔɔ bɔ mɔdenle a.—Mrɛ. 27:17.