Asoo Pita A Ɛnee Le Pope Mɔɔ Limoa A?
“Bɛye ɛsɔfo Jorge Mario Bergoglio S.J. kɛ Pope mɔɔ yeli Pita agya mɔɔ tɔ zo 265 a.”—VATICAN INFORMATION SERVICE, VATICAN CITY, MARCH 13, 2013.
“Wulomu ɛsɔfo kpanyinli ne a lɛ tumi wɔ Asɔne ne amuala anwo zo a, ɔluakɛ ɔdaye a yeli Anwodelɛnli Pita mɔɔ nyianle nwolɛ adenle ɛhye vile Gyisɛse Kelaese ɛkɛ la agyakɛ anu a.”—THE PRIMACY OF THE BISHOP OF ROME DURING THE FIRST THREE CENTURIES, 1903, BY VINCENT ERMONI.
“Ɛhye ati, saa awie ka . . . kɛ tɛ Wulomu Pope ne a ɛli Pita mɔɔ Bɛyila ye la agya wɔ tumililɛ ɛhye anu a; ɛnee ahenle le kpɔkyevolɛ.”—THE FIRST VATICAN COUNCIL, JULY 18, 1870.
WƆ Katelekema mgbe dɔɔnwo mɔɔ wɔ ewiade amuala la afoa nu, 1870 mɛla mɔɔ Vatican Ayiama ne limoale lile la le asɔne ne ngilehilelɛ mɔɔ bɛngakyi ye yɛɛ ɔwɔ kɛ bɛdi zo. Noko, ɔwɔ kɛ yɛbiza kɛ, Asoo Ngɛlɛlera ne kilehile zɔ ɔ? Bieko, asoo Pope Francis amgba lile ɛzoanvolɛ Pita agya? Asoo Pita a ɛnee le pope mɔɔ limoa a?
“BODANE ƐHYE AZO YƐƐ MEBAZI ME ASƆNE NE A”
Mɛla mɔɔ Vatican Ayiama ne lile ye wɔ 1870 la ɛnee gyi kɛzi bɛkile Mateyu 16:16-19 nee Dwɔn 21:15-17 abo la azo titili. Adwelie mɔɔ Gyisɛse nee Pita lile mɔɔ yɛkenga wɔ ngɛlɛlera ɛhye mɔ anu nee Baebolo nu edwɛkɛ gyɛne maa yɛnwu kɛ ɛnee ɛzoanvolɛ Pita yɛ gyima mɔɔ anwo hyia la wɔ alimoa Kilisienema avinli. Nɔhalɛ nu, mekɛ mɔɔ limoa mɔɔ Pita nee Gyisɛse yiale la, ɔhanle kɛ Pita bala subane mɔɔ le kɛ bodane la ali wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu. (Dwɔn 1:42) Noko asoo Kelaese maanle Pita tumi ɔ?
Gyisɛse hanle edwɛkɛ mɔɔ wɔ Mateyu 16:17, 18 la hilele Pita kɛ: “Yemɔti meka meahile wɔ, wɔmɔ a ɛle Pita, [duma ne abo kile “Bodane Ekyii”], na bodane ɛhye azo yɛɛ mebazi me asɔne ne a.”a Asoo ɛnee Gyisɛse ɛlɛka kɛ ɔbazi ye “asɔne” anzɛɛ asafo ne wɔ Pita mɔɔ le sonla la anwo zo ɔ? Asoo ɛnee Pita bali Gyisɛse ɛdoavolɛma kɔsɔɔti ati ɔ? Kɛzi ɛzoanvolɛma gyɛne mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la dele Gyisɛse edwɛkɛ ne abo ɛ? Edwɛkpa ne maa yɛnwu kɛ fane dɔɔnwo ne ala, bɛzule bɛ nuhua mɔɔ le kpole wɔ bɛ avinli la anwo kpolera wɔ edwɛkɛ ɛhye anzi. (Mateyu 20:20-27; Maake 9:33-35; Luku 22:24-26) Saa ɛnee Gyisɛse ɛlimoa ɛmaa Pita tumi anzɛɛ saa ɔle kpole a, asoo anrɛɛ ɛzoanvolɛma ne bɛazu bɛ nuhua mɔɔ le kpole wɔ bɛ avinli la anwo kpolera ɔ?
Kɛzi Pita dele Gyisɛse edwɛkɛ ne abo ɛ? Kɛ Yizilayɛnli la, bie a ɛnee Pita ze Hibulu ngapezo ngakyile mɔɔ ka “bolɛ” anzɛɛ “mgbɛnezo bolɛ” nwo edwɛkɛ la. (Ayezaya 8:13, 14; 28:16; Zɛkalaya 3:9) Mɔɔ Pita vale edwɛkɛ ne ko hɛlɛle ɔ mediema diedima kɛlata la, ɔhilele nu kɛ “mgbɛnezo bolɛ” ne mɔɔ bɛhanle bɛdole ɛkɛ la a le Awulae Gyisɛse Kelaese, mɔɔ le Mɛzaya ne la. Pita vale Giliki edwɛkɛkpɔkɛ pe’tra (edwɛkɛkpɔkɛ ko ne ala a Gyisɛse vale lile gyima wɔ Mateyu 16:18) gyinlanle ɛkɛ ne maanle Kelaese angomekye.—1 Pita 2:4-8.
Ɛnee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo noko le Gyisɛse ɛdoavolɛ mɔɔ di nɔhalɛ a. Asoo Pɔɔlo liele lile kɛ Gyisɛse ɛmaa Pita tumi ɔ? Pɔɔlo ka gyinlabelɛ mɔɔ Pita lɛ wɔ alimoa Kilisiene asafo ne anu anwo edwɛkɛ la, ɔhɛlɛle kɛ Pita boka bɛdabɛ mɔɔ bɛbu bɛ kɛ “bɛle mgbanyima la” anwo. Wɔ Pɔɔlo afoa nu, ɛnee bɛlɛ “mgbanyima” dɔɔnwo. (Galeehyeama 2:9) Bieko, saa ɛnee Gyisɛse ɛkpa Pita kɛ ɔle asafo ne ati a, duzu ati a ɛnee ɔ gɔnwo mɔ diedima bu ye kɛ ɔle kpanyinli ala ɛ?
Mekɛ mɔɔ Pɔɔlo ka kɛzi Pita nee menli bie mɔ lile wɔ adenle ɛtane zo la anwo edwɛkɛ la, ɔvile ɛbulɛ nu ɔhanle ye penyi kɛ: “Mendwile ɔ nyunlu, ɔluakɛ ɛnee mɔɔ ɔlɛyɛ la ɛnle kpalɛ.” (Galeehyeama 2:11-14) Pɔɔlo annyia adwenle kɛ Kelaese ɛzi ye asɔne anzɛɛ asafo ne wɔ Pita anzɛɛ dasanli biala mɔɔ ɛnli munli la anwo zo. Emomu, ɛnee ɔdie ɔdi kɛ bɛzile asafo ne wɔ Gyisɛse Kelaese mɔɔ le adiabo ne la anwo zo. Wɔ Pɔɔlo afoa nu, “bodane zɔhane a le Kelaese mumua ne.”—1 Kɔlentema 3:9-11; 10:4.
“WƆMƆ A ƐLE PITA . . . ”
Yemɔti kɛ ɔkɛyɛ na yɛade edwɛkɛ ɛhye: “Wɔmɔ a ɛle Pita, na bodane ɛhye azo yɛɛ mebazi me asɔne ne” la abo ɛ? Amaa yɛade edwɛkɛ bie abo kpalɛ la, ɔwɔ kɛ yɛkenga edwɛkɛ mɔɔ wɔ nwolɛ la amuala. Duzu edwɛkɛ a ɛnee Gyisɛse nee Pita ɛlɛka a? Ɛnee Gyisɛse ɛbiza ye ɛdoavolɛma ne kɛ: “Bɛdabɛ noko bɛse medame a le nwane?” Ɛkɛ ne ala Pita buale kɛ: “Wɔmɔ a ɛle Mɛzaya ne, mɔɔ le tease Nyamenle ne Ara ne.” Ɛhye ati Gyisɛse hanvole Pita na ɔhanle kɛ ɔbazi ye “asɔne,” anzɛɛ asafo ne wɔ “bodane” mɔɔ gyi pi la azo, ahenle mɔɔ Pita ɛnyia ye nu diedi la—Gyisɛse mumua ne.—Mateyu 16:15-18.
Kɛ ɔkɛyɛ na yɛade Gyisɛse edwɛkɛ ɛhye: “Wɔmɔ a ɛle Pita, na bodane ɛhye azo yɛɛ mebazi me asɔne ne” la abo ɛ?
Mɔɔ nee ɛhye le ko la, “Asɔne Selɛma” hɛlɛle kɛ bodane ne mɔɔ wɔ Mateyu 16:18 la a le Kelaese. Kɛ neazo la, Augustine mɔɔ dɛnlanle aze wɔ ɛvoya nnu ne anu la hɛlɛle kɛ: “Awulae hanle kɛ: ‘Bodane ɛhye azo yɛɛ mebazi me asɔne ne a,’ ɔluakɛ ɛnee Pita ɛze ye kɛ: ‘Wɔmɔ a ɛle Kelaese ne mɔɔ le tease Nyamenle ne ara ne a.’ Ɛhye ati wɔ bodane ɛhye azo a ɛhanle nwolɛ edwɛkɛ kɛ mebazi me asɔne ne a.” Augustine hanle ye fane dɔɔnwo kɛ “Bodane ne (Petra) a le Kelaese.”
Saa bɛgyinla ɛnɛ Katelekema ngilehilelɛ ne azo bɛabua ndɛne a, anrɛɛ bɛbabu Augustine nee awie mɔ gyɛne kɛ bɛle kpɔkyevolɛma. Nɔhalɛ nu, kɛ mɔɔ Switzerlandnli Ulrich Luz mɔɔ sukoa asɔne nwo debie hanle la, anrɛɛ 1870 Vatican Ayiama ne bɛabu Baebolo nwomama dɔɔnwo mɔɔ die edwɛkɛ ɛhye to nu ɛnɛ la kɛ bɛle kpɔkyevolɛma.
ASOO POPE NE DI PITA AGYA Ɔ?
Ɛnee ɛzoanvolɛ Pita ɛnze amodinli “pope” ne anwo ɛhwee. Nɔhalɛ nu, ɛvoya ngɔnla ne anu ala yɛɛ menli dɔɔnwo mɔɔ bɛnle Wulomu ɛsɔfoma la vale amodinli ɛhye dole bɛ nwo zo a. Na, ɛnee bɛnva amodinli ɛhye bɛnli gyima too ɛvoya 11 ne awieleɛ. Bieko, alimoa Kilisienema annyia adwenle kɛ tumi mɔɔ bɛzuzule kɛ bɛva bɛmaa Pita la, ɛpɛ ɛli awie mɔ gyɛne ɛkɛ. Ɛhye ati, Germany nwomanli Martin Hengel dwulale ye edwɛkɛ ne kɛ “bɛnlɛ tetedwɛkɛ nee ɛzonlenlɛ nu debie mɔɔ bɛbagyinla zo bɛaha mɔɔ amozii rayɛle pope ‘tumililɛ’ ne la.”
Yɛdwula ye kɛ: Asoo Pita a ɛnee le pope mɔɔ limoa a? Asoo ɔnyianle awie mɔ lile ye agya ɔ? Asoo Katelekema ngilehilelɛ ne mɔɔ fale pope tumililɛ ne anwo la gyi Ngɛlɛlera ne azo ɔ? Kpuya ne biala anwo mualɛ le kyɛkyɛ. Noko, nɔhalɛ ne a le kɛ Gyisɛse zile ye asɔne ne, ye nɔhalɛ asafo ne wɔ ɔdaye mumua ne ɔ nwo zo. (Ɛfɛsɛsema 2:20) Akee ɔwɔ kɛ yɛ nuhua ko biala biza ɔ nwo kɛ, Asoo menwu nɔhalɛ asafo ne ɔ?
a Ngɛlɛlera biala mɔɔ bɛva bɛli gyima wɔ edwɛkɛ ɛhye anu la vi Kateleke New American Bible ne mɔɔ bɛfa bɛdi gyima wɔ Vatican wɛbsaete ne azo la anu.