January
Kule, January 1
Bɛdwenle kɛ mgbanyinli la.—1 Kɔl. 14:20.
Ninyɛne mɔɔ maa agyalɛma anye die kpalɛ la anu ko a le mekɛ mɔɔ bɛbawo bɛ ra la. Awovolɛ ne mɔ anye die bɛ ra ne anwo ɛdeɛ, noko bɛngulo kɛ dahuu ɔbayɛ kakula. Nɔhalɛ nu, saa bɛ ra ne angola nyi a, ɔbagyegye bɛ kpalɛ. Zɔhane ala a saa yɛtudu agyakɛ mɔɔ limoa la kɛ yɛdi Gyisɛse anzi a, ɔmaa Gyihova anye die a, noko ɔngulo kɛ yɛka ɛkɛ ne ala. (1 Kɔl. 3:1) Emomu, ɔse yɛyɛ Kilisienema mɔɔ yɛyɛ “mgbanyinli.” Wɔ Baebolo ne anu, Giliki edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo “mgbanyinli” la eza kola kile “bɛnyi sunsum nu,” “bɛdi munli” yɛɛ “bɛwie nyi.” (1 Kɔl. 2:6) Saa yɛanyɛ ngakula wɔ sunsum nu na yɛyɛ mrenyia nee mraalɛ mɔɔ yɛnyi sunsum nu a, ɛnee yɛle Kilisienema mɔɔ yɛyɛ mgbanyinli. Saa yɛdwu zɔhane bodane ne anwo bɔbɔ a, ɔnle kɛ yɛgyakyi kɛ yɛbanyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu.—1 Tim. 4:15. w24.04 2 ¶1, 3
Yalɛ, January 2
Me ɛdanlɛsua ne badɛnla bɛ avinli, na mebayɛ bɛ Nyamenle.—Yiz. 37:27.
Saa awie biza wɔ kɛ, ‘Gyihova le wɔ nzɔne?’ a, duzu a ɛbaha a? Bie a ɛbabua ye kɛ, ‘Gyihova le me Ze, me Nyamenle nee me Gɔnwo.’ Bie a eza ɛbanyia edwɛkɛ bieko mɔɔ ɛbaha ye wɔ Gyihova anwo a. Noko asoo eza ɛnwu Gyihova kɛ ɔle awie mɔɔ ɛlie wɔ ɛyɛvolɛ ɔ? Belemgbunli Devidi vale agɔnwolɛvalɛ mɔɔ wɔ Gyihova nee Ye azonvolɛ nɔhavoma avinli la totole abusuabɔlɛ mɔɔ wɔ awie mɔɔ ɛlie nyɛvolɛ nee ye nyɛvolɛ ne mɔ avinli la anwo. Ɔbizale kɛ: “O Gyihova, nwane a bayɛ ɛyɛvolɛ wɔ wɔ ɛdanlɛsua ne anu a? Nwane a badɛnla wɔ boka nwuanzanwuanza ne azo a?” (Edw. 15:1) Ngyɛnu ɛhye maa yɛnwu kɛ yɛbahola yɛayɛ Gyihova nyɛvolɛ—mɔɔ ɔkile la a le kɛ yɛbahola yɛayɛ ɔ gɔnwo mɔ. Kolaa na Gyihova abɔ ɔ bo kɛ ɔbɔ ninyɛne la, ɛnee ɔ ngomekye a ɔde a. Noko nzinlii ɔbɔle ye belamunli Ralɛ ne. Ɛnee ɔle kɛ asɛɛ Gyihova ɛlie ye ɛyɛvolɛ mɔɔ limoa la wɔ ye ɛdanlɛsua ne anu, na ɔ nye liele kpalɛ kɛ ɔyɛle zɔ la. Baebolo ne maa yɛnwu kɛ ɛnee Gyihova kulo ɔ Ra ne “edwɛkɛ kpalɛ.” Ye ɛyɛvolɛ ne mɔɔ limoa la noko ‘anye liele wɔ [Gyihova] anyunlu mekɛ biala.’—Mrɛ. 8:30. w24.06 2 ¶1-3
Folɛ, January 3
‘Ɛnee Zeedɔko le kpavolɛ mɔɔ le katakyie na ɔlɛ akɛnrasesebɛ.’—1 Ek. 12:28.
Pɛ nwolɛ nvoninli nea. Menli ekpunli mɔɔ bɛbo 340,000 la yiale kɛ bɛsie Devidi belemgbunli bɛamaa yeanlea Yizilayɛ amuala azo. Bɛdɛnlanle awoka ngyikyi ne mɔ mɔɔ bikye Hibulɔn la azo too kenle nsa. Bɛbɔle adawu yɛɛ bɛdole ayɛlɛyelɛ edwɛne bɛmaanle Gyihova. (1 Ek. 12:39) Ɛnee kpavolɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Zeedɔko la boka menli ekpunli ne anwo, noko bie a menli dɔɔnwo annwu ye. Noko Gyihova kulo kɛ yɛnwu kɛ ɛnee Zeedɔko wɔ ɛkɛ ne bie. (1 Ek. 12:22, 26-28) Zeedɔko le ɛsɔfo na ɛnee ɔ nee Ɛsɔfo Kpanyinli Abayata a yɛ gyima a. Ɛnee eza Zeedɔko le ɛnyelɛzodeɛnwunlɛnli mɔɔ ɔkola ɔnwu mɔɔ Nyamenle kpondɛ kɛ bɛyɛ la, yɛɛ eza ɔmaanle ye nwunu kpole. (2 Sa. 15:27) Ɛnee ɔlɛ akɛnrasesebɛ. Seetan ɛlɛmia ɛtetalɛ mɔɔ ɔfa ɔba Nyamenle menli nwo zo la anu wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu. (1 Pita 5:8) Ɔwɔ kɛ yɛnyia akɛnrasesebɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛkendɛ kɛ Gyihova baye Seetan nee ye ngyehyɛleɛ ɛtane ne yeavi ɛkɛ la. (Edw. 31:24) Yɛbahola yɛazukoa Zeedɔko akɛnrasesebɛ ne. w24.07 2 ¶1-3
Molɛ, January 4
Adam ngoane mekɛ kɔsɔɔti yɛle ɛvolɛ 930, na akee ɔwule.—Gyn. 5:5.
Mɔɔ Gyihova bɔle nrenyia nee raalɛ mɔɔ bɛlimoa la, ɛnee ɔkulo kɛ bɛ nye die. Ɔmaanle bɛ awuke kɛnlɛma bie, ɔhanle bɛ ɔbɔle nu kɛ agyalɛma na ɔmaanle bɛ gyima mɔɔ yɛ anyelielɛ. Ɔhanle kɛ bɛwo bɛyi azɛlɛ ne na bɛziezie azɛlɛ ye kɔsɔɔti azo bɛmaa ɔyɛ paladaese kɛ Yidɛn tola ne la. Ɔmaanle bɛ mɛla kokye ala. Na ɔbɔle bɛ kɔkɔ kɛ saa bɛanli mɛla zɔhane azo, na bɛ nye fuu bɛdwazo bɛtia ye a, bɛ ɛtane zɔhane bamaa bɛawu. Yɛze mɔɔ zile a. Anwumabɔvolɛ atisesebɛ bie mɔɔ ɛnlɛ Nyamenle anzɛɛ bɛ nwo ɛlɔlɛ la razɔle bɛ nleanle amaa bɛayɛ ɛtane. Adam nee Yive noko yɛle mɔɔ anwumabɔvolɛ ne hanle la. Bɛanlie bɛ Ze ne mɔɔ lale ɛlɔlɛ ali hilele bɛ la bɛanli, emomu bɛyɛle ɛtane. Kɛ mɔɔ yɛze la, Gyihova edwɛkɛ ne rale nu. Ɔvi mekɛ zɔhane mɔɔ ba la, ɛnee ɔwɔ kɛ bɛgyinla mɔɔ vi bɛ ɛtane ne anu ɛra la anloa: bɛbɔle ɔ bo kɛ bɛyɛ mrelera, na nzinlii bɛwule. Awieleɛ bɔkɔɔ ne, bɛziale bɛhɔle ndɛtɛlɛ nu.—Gyn. 1:28, 29; 2:8, 9, 16-18; 3:1-6, 17-19, 24. w24.08 3 ¶3
Kenlenzile, January 5
Bɛli edwɛkɛ ne azo, bɛmmatie ala.—Gye. 1:22.
Gyihova nee ye kulovolɛ Ralɛ ne kulo kɛ yɛ nye die. Edwɛne 119:2 ka kɛ: “Anyelielɛ a le bɛdabɛ mɔɔ bɛdi ye ngakyelɛ ne mɔ azo, na bɛfa bɛ ahonle muala bɛkpondɛ ye la.” Gyisɛse noko hanle kɛ: “Anyelielɛ a le bɛdabɛ mɔɔ bɛtie Nyamenle edwɛkɛ ne na bɛdi zo la!” (Luku 11:28) Kɛ Gyihova azonvolɛ la, saa yɛkenga Nyamenle Edwɛkɛ ne na yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbava mɔɔ yɛsukoa la yɛabɔ yɛ ɛbɛla a, yɛ nye die. (Gye. 1:22-25) Ɛhye a le debie titili mɔɔ yɛyɛ a yɛbazɔ Gyihova anye a. (Nol. 12:13) Saa yɛfa mɔɔ yɛkenga wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la yɛdi gyima dahuu a, ɔmaa yɛnyia abusua asetɛnla mɔɔ yɛ anyelielɛ na yɛ nee yɛ mediema diedima nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. Eza ɔmmaa yɛnyia ngyegyelɛ mɔɔ to bɛdabɛ mɔɔ bɛnli Gyihova mɛla zo la bie. Zɔhane a Belemgbunli Devidi hanle a. Mɔɔ ɔhanle Gyihova mɛla, ye adehilelɛ yɛɛ ye ndɛnebualɛ ne mɔ anwo edwɛkɛ wɔ edwɛne bie anu ɔwiele la, ɔdwulale ye kɛ: “Zolɛlilɛ maa bɛnyia ahatualɛ kpole.”—Edw. 19:7-11. w24.09 2 ¶1-3
Dwɛkɛ, January 6
Ɔyɛ mɔɔ ye ahonle ɛbubu la ayile; ɔkyekye bɛ nganlɛ ne mɔ.—Edw. 147:3.
Saa Gyihova nea ye azonvolɛ mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la a, duzu a ɔnwu ye a? Ɔnwu mekɛ mɔɔ yɛlɛdi fɛlɛko nee mekɛ mɔɔ yɛlɛdi nyane la. (Edw. 37:18) Saa ɔnwu kɛ yɛlɛyɛ biala mɔɔ yɛbahola la yɛazonle ye ɔnva nwo nyanelilɛ mɔɔ yɛwɔ nu la a, nea kɛzi ɔ nye die a! Mɔɔ tɛla biala la, ɔlɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbaboa yɛ na yeakyekye yɛ rɛle. Edwɛne 147:3 ka kɛ Gyihova ‘kyekye bɛdabɛ mɔɔ bɛ ahonle ɛbubu la nganlɛ ne mɔ.’ Bɛha Gyihova anwo edwɛkɛ wɔ ɛke kɛ asɛɛ ɔlɛnea awie mɔɔ ɔ rɛle ɛbɔ la kɛnlɛma. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ amaa yɛanyia kɛzi Gyihova nea yɛ la azo nvasoɛ ɛ? Maa yɛyɛ ndonwo bie. Dɔketa mɔɔ ze ye gyima nye zo la kola yɛ ninyɛne dɔɔnwo kɛ ɔboa awie mɔɔ ɛboda la yeamaa yeade kpɔkɛ. Noko saa ahenle mɔɔ ɛboda la banyia ayileyɛlɛ ne azo nvasoɛ a, ɔwɔ kɛ ɔdi dɔketa ne adehilelɛ zo. Gyihova dua ye Edwɛkɛ ne azo tendɛ kile bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛdi nyane la na eza ɔtu bɛ folɛ mɔɔ kile kɛ ɔkulo bɛ la. w24.10 6 ¶1-2
Maanle, January 7
Bɛzɛkyele bɛ muala bɛvile azɛlɛ ne azo.—Gyn. 7:23.
Yɛha mɔɔ bado bɛdabɛ mɔɔ Gyihova buale bɛ ndɛne kɛ bɛnle tenlenema la anwo edwɛkɛ dɛba wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu. Yɛhanle kɛ anyelazo biala ɛnle ɛkɛ ne kɛ bɛbadwazo menli zɛhae mɔ kenle bie. Baebolo ne anu edwɛkɛ dɔɔnwo ka menli mɔɔ bɛambɔ tenlene ɛbɛla mɔɔ Gyihova buale bɛ ndɛne la anwo edwɛkɛ. Bie mɔ a le bɛdabɛ mɔɔ Azuyilɛ ne hunle bɛ, anzɛɛ maanle nsuu ne mɔɔ ɛnee wɔ Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo mɔɔ Gyihova maanle bɛzɛkyele bɛ la, anzɛɛ Aselea sogyama 185,000 ne mɔɔ Gyihova anwumabɔvolɛ bie hunle bɛ wɔ kenle ko nɔɔzo la. (Dit. 7:1-3; Aye. 37:36, 37) Wɔ kɛlɛtokɛ ɛhye mɔ anu, asoo Baebolo ne hanle nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo mɔɔ maa yɛnwu kɛ Gyihova zɛkyele menli ɛhye mɔ bɔkɔɔ mɔɔ bɛnlɛ ewudwazo nwo anyelazo bieko ɔ? Kyɛkyɛ. Yɛnze kɛzi Gyihova buale sonla ko biala ndɛne la; yɛɛ yɛnze saa menli mɔɔ Gyihova hunle bɛ la nyianle nwolɛ adenle kɛ bɛbazukoa ɔ nwo debie amaa bɛanlu bɛ nwo a. w24.05 3 ¶5-7
Kule, January 8
Kɔ zo fa kpalɛ di ɛtane nwo zo konim.—Wlo. 12:21.
Gyisɛse yɛle ndonwo bie, na ɛnee ɔfale kunlavolɛ bie mɔɔ awie ɛlɛsisi ye la ati ɔhɔle zo ɔzɛlɛle ndɛnebuavolɛ bie kɛ ɔbua ndɛne fɔɔnwo ɔmaa ye la anwo. Gyisɛse ɛdoavolɛma dɔɔnwo dele edwɛkɛ ne abo ɔluakɛ wɔ ye mekɛ zo ɛnee bɛta bɛsisi menli. (Luku 18:1-5) Yɛdayɛ noko yɛte raalɛ ne edwɛkɛ ne abo ɔluakɛ bɛsisi yɛ nuhua ko biala ɛlɛ. Ɛnɛ, menli lɛ menli nwo adwenle ɛtane, bɛyɛ nyeyenu yɛɛ bɛtinlitinli awie mɔ anwo zo, ɔti saa bɛ nee yɛ anli ye boɛ a, ɔnzi yɛ nwo. (Nol. 5:8) Noko saa adiema nrenyia anzɛɛ raalɛ bie nee yɛ anli ye boɛ a, ɔmaa yɛ rɛle bɔ kpalɛ. Tɛ mediema adwenle a le kɛ bɛdwazo bɛatia nɔhalɛ ne. Edwɛkɛ ne ala a le kɛ bɛnli munli. Yɛbahola yɛazukoa ninyɛne dɔɔnwo yɛavi kɛzi Gyisɛse gyinlanle dwazotiama mɔɔ ati yɛ se la nzisi ne mɔ anloa la anu. Saa yɛkola yɛnyia dwazotiama mɔɔ bɛ nee yɛ ɛnli ye boɛ la anwo abotane a, ɛnee duzu ati a ɔnle kɛ yɛnyia yɛ mediema diedima anwo abotane a! w24.11 2 ¶1-2
Yalɛ, January 9
Nienwu a yɛbadɔ paano yeamaa menli ɛhye mɔ ali a?—Dwɔn 6:5.
Ɛnee paano le aleɛ mɔɔ menli dɔɔnwo mɔɔ bɛha bɛ nwo edwɛkɛ wɔ Baebolo ne anu la ta di a. (Gyn. 14:18; Luku 4:4) Nɔhalɛ nu, ɛnee nwolɛ hyia kpalɛ ɔti Baebolo ne ta fa “paano” gyinla ɛkɛ ne maa aleɛ ngakyile kɔsɔɔti. (Mat. 6:11) Gyisɛse luale nwanwane adenle zo maanle menli paano wɔ mekɛ ngakyile nwiɔ anu. (Mat. 16:9, 10) Bɛha nuhua ko anwo edwɛkɛ wɔ Dwɔn tile 6. Ɛnee Gyisɛse ɛzoanvolɛma ne ɛkpɔne daselɛlilɛ na bɛvɛ, ɔti Gyisɛse nee bɛ vale ɛlɛne pɛle Galeli Nyevile ne hɔle ɔ nzi nehane amaa bɛalie bɛ menle. (Maake 6:7, 30-32; Luku 9:10) Bɛradwule ɛleka koonwu bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Bɛteseeyeda la. Noko yeangyɛ, menli dɔɔnwo dele kɛ Gyisɛse ɛra ɛkɛ, na bɛrale kɛ bɛbakpondɛ ye. Gyisɛse angyakyi bɛ zɔhane ala. Ɔliele bɛ kɛnlɛma na ɔhilehilele bɛ Belemgbunlililɛ ne anwo debie, na ɔyɛle bɛdabɛ mɔɔ bɛnde kpɔkɛ la ayile. Mɔɔ akee aleɛ ɛlɛdwo la, ɛzoanvolɛma ne zuzule kɛ ɔkɛyɛ na menli dɔɔnwo ɛhye anyia debie ali la anwo. Ɔbayɛ kɛ ɛnee bɛ nuhua bie mɔ lɛ aleɛ ekyi wɔ bɛ nwo, noko ɛnee ɔwɔ kɛ bɛ nuhua dɔɔnwo kɔ namunamu ne mɔ azo kɔtɔ aleɛ di.—Mat. 14:15. w24.12 2 ¶1-2
Folɛ, January 10
Ahyɛlɛdeɛ ne mɔɔ Nyamenle fa maa la a le dahuu ngoane ɔlua yɛ Awulae Kelaese Gyisɛse anwo zo.—Wlo. 6:23.
Ɛnee yɛ awovolɛ mɔɔ bɛlimoa, Adam nee Yive di munli yɛɛ ɛnee bɛde paladaese kɛnlɛma bie anu. (Gyn. 1:27; 2:7-9) Ɛnee bɛlɛ nwolɛ adenle kɛ bɛbadɛnla aze dahuu na bɛ nye alie. Noko debie biala hakyile. Bɛ Paladaese asetɛnla ne nee nwolɛ adenle mɔɔ ɛnee bɛlɛ kɛ bɛbadɛnla aze dahuu la bɔle bɛ. Agyapadeɛ boni a bɛbahola bɛava bɛagyakyi bɛ mra mɔɔ bɛbawo bɛ kenle bie la ɛ? Baebolo ne ka kile yɛ kɛ: “Kɛ mɔɔ ɔlua sonla ko [Adam] anwo zo ɛtane rale ewiade na ewule luale ɛtane nwo zo rale la, yɛɛ ewule dɛlɛle hanle menli kɔsɔɔti a, ɔluakɛ bɛ muala bɛyɛ ɛtane.” (Wlo. 5:12) Agyapadeɛ mɔɔ Adam vale gyakyile yɛ la a le ɛtane, na yemɔ a maa yɛwu a. Ɛtane mɔɔ bɛva bɛgyakyi yɛ la le kɛ kakɛ kpole bie mɔɔ yɛ nuhua biala ɛnrɛhola ye tua ɛlɛ la. (Edw. 49:8) Gyisɛse vale ɛtane totole “kakɛ” nwo. (Mat. 6:12; Luku 11:4) Saa yɛyɛ ɛtane a, ɔle kɛ asɛɛ yɛtua Gyihova kakɛ la. Ɔwɔ kɛ yɛtua ɛtane mɔɔ yɛyɛ la anwo kakɛ. Saa yɛandua kakɛ ɛhye a, kyesɛ yɛwu na bɛapɛ nu.—Wlo. 6:7. w25.02 2-3 ¶2-3
Molɛ, January 11
Memaa bɛnwu wɔ duma.—Dwɔn 17:26.
Yɛnwu ye kɛ ɔle nwolɛ adenle mɔɔ yɛnyia kɛ yɛbaha Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anwo nɔhalɛ ne yɛahile awie mɔ a! Tɛ awie biala a nyia nwolɛ adenle ɛhye bie a. Kɛ neazo la, mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, yeammaa sunsum ɛtane ne mɔ adenle kɛ bɛbali ɔ nwo daselɛ. (Luku 4:41) Ɛnɛ, kolaa na awie ahola ɔ nee Gyihova menli ne abɔ nu aha edwɛkpa ne la, ɔwɔ kɛ ɔbɔ ɛbɛla mɔɔ sɔ Gyihova anye la. Yɛdi daselɛ wɔ ɛleka biala mɔɔ yɛwɔ nee mekɛ biala mɔɔ yɛbanyia la yɛfa yɛkile kɛ yɛ nye sɔ nwolɛ adenle mɔɔ yɛnyia yɛlɛbɔ edwɛkpa ne nolo la. Kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la, yɛ bodane a le kɛ yɛbagua Belemgbunlililɛ ne anwo nɔhalɛ ma ne wɔ menli ahonle nu na yɛagugua zolɛ nzule. (Mat. 13:3, 23; 1 Kɔl. 3:6) Gyihova ahyehyɛdeɛ ne yɛ biala mɔɔ ɔbahola la boa awie mɔ maa bɛnwu Nyamenle duma ne fa di Gyisɛse neazo ne anzi. Ahyehyɛdeɛ ne ɛlua Ngɛlɛlera Nwuanzanwuanza—Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne azo titili ɛyɛ ɛhye. Wɔ Baebolo ngilebɛbo ɛhye anu, bɛvale Nyamenle duma ne bɛwulale ɛleka biala mɔɔ ɛnee ɔfinde wɔ mɔlebɛbo Ngɛlɛlera ne mɔ anu la. Ɛnɛ, Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne amuala anzɛɛ ye foa bie wɔ aneɛ mɔɔ bo 270 la anu. w24.04 9 ¶8-9
Kenlenzile, January 12
Ɔ hu dwazo na ɔye ye ayɛlɛ.—Mrɛ. 31:28.
Mediema mrenyia bie mɔ mɔɔ anye die bɛ agyalɛ nu la ɛzukoa kɛ bɛbayɛ debie kenle ko biala bɛava bɛahile kɛzi bɛkulo bɛ ye mɔ kpalɛ la. (1 Dwɔn 3:18) Kunli bahola ala ɛlɔlɛ kpole mɔɔ ɔlɛ ɔmaa ɔ ye la ali ɔlua ninyɛne ngyikyi mɔɔ ɔbayɛ le kɛ ɔ sa mɔɔ ɔbazɔ anzɛɛ ɔbayɛ ye atuu la azo. Ɔbahola yeasɛnde ye mɛsegye na yeaha ye wɔ nu kɛ “Me nwo ɛlɛdɔ wɔ” anzɛɛ yeabiza ye wɔ nu kɛ, “Kɛ wɔ alehyenlɛ ne ɛlɛkɔ ye ɛ?” Ɔyɛ a ɔbahola yeahɛlɛ kɛzi ɔkulo ye la anwo edwɛkɛ wɔ kaade zo yeamaa ye. Saa kunli yɛ ninyɛne ɛhye mɔ a, ɔkile kɛ ɔdi ɔ ye eni na ɔbamaa bɛ agyalɛ ne azɔ. Kunli mɔɔ di ɔ ye eni la maa ye anwosesebɛ. Adenle ko mɔɔ ɔdua zo ɔyɛ zɔ la a le kɛ ɔbahakye kɛ ɔbahile mɔɔ ɔ ye yɛ boa ye la kɔsɔɔti anwo anyezɔlɛ. (Kɔl. 3:15) Saa kunli fi ye ahonle nu kanvo ɔ ye a, ɔmaa ɔ nye die. Ɔbade nganeɛ kɛ ɔlɛ banebɔlɛ, ɔkulo ye yɛɛ ɔbu ye. w25.01 11 ¶15; 13 ¶16
Dwɛkɛ, January 13
‘Medame Gyihova a mele wɔ Nyamenle a, Ahenle mɔɔ kile wɔ adenle mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛdua nu la.’—Aye. 48:17.
Ɛwɔkɛ ɛhye a dwula Edwɛne 15 ne a: “Sonla mɔɔ yɛ ɛhye mɔ amuala la gyi ye kpundii dahuu.” Wɔ ɛke, edwɛndolɛnli ne hanle debie titili mɔɔ ɔti Nyamenle kpondɛ kɛ yɛyɛ ɛhye mɔ amuala la. Gyihova kulo kɛ yɛ nye die. Ɛhye ati a yemaa yɛ adehilelɛ mɔɔ ɔbamaa yɛanyia nyilalɛ nee anwobanebɔlɛ la. Gyihova nyɛvolɛ bahola amaa bɛ nye ala kenle bie mɔɔ yɛ anyelielɛ la ade. Nɔhavoma mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bɛahɔdɛnla anwuma wɔ “ɛleka dɔɔnwo” ne mɔɔ Gyisɛse ɛziezie ɛmaa bɛ la anu. (Dwɔn 14:2) Bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛ anyelazo kɛ bɛbadɛnla azɛlɛ ye azo la anye la ɛwɔkɛ mɔɔ wɔ Yekile 21:3 la ade. Nɔhalɛ nu, ɔle enililɛ kpole kɛ Gyihova ɛdo ɛsalɛ ɛvɛlɛ yɛ muala kɛ yɛrayɛ ɔ gɔnwo mɔ, yɛrayɛ nyɛvolɛ wɔ ye ɛdanlɛsua ne anu dahuu la!—Edw. 15:1-5. w24.06 13 ¶19-20
Maanle, January 14
Bɛva anyunlunyia mɔɔ fɛta Gyihova duma ne la bɛmaa ye.—Edw. 96:8.
Anyunlunyia kile duzu? Wɔ Baebolo ne anu, edwɛkɛkpɔkɛ “anyunlunyia” kola kile debie biala mɔɔ maa awie yɛ ngakyile na menli anye die ɔ nwo la. Mɔɔ Gyihova liele Yizilayɛma vile Yigyibiti akɛlɛzonlenlɛ nu la, yeangyɛ, ɔmaanle bɛnwunle ye anyunlunyia ne wɔ adenle mɔɔ yɛ nwanwane la azo. Pɛ nwolɛ nvoninli nea: Yizilayɛma mgbe dɔɔnwo ɛyia Saenae Boka ne abo kɛ bɛtie mɔɔ bɛ Nyamenle ne baha ahile bɛ la. Amungu kumɔɔnwo hedale boka ne azo. Arɛlevilɛ nu ala, azɛlɛkpusulɛ kpole bie—ɔbayɛ kɛ senle noko vi boka ne anu vindele—wosole azɛlɛ ne mɔɔ bɛgyi zo la. Akee ɛsɛlɛmanye kpakyele, ezule hulule yɛɛ aweɛne bie mɔɔ bɛbɔle la lieliele kpole bie. (Ɛzɛ. 19:16-18; 24:17; Edw. 68:8) Mɔɔ Gyihova maanle Yizilayɛma nwunle ye anyunlunyia kpole ne wɔ adenle zɛhae azo la, nea kɛzi ɔbazi bɛ nwo a. Ɛnɛ, saa yɛka Gyihova tumi kpole ne nee ye subane ngɛnlɛma ne mɔ anwo edwɛkɛ yɛkile awie mɔ na yɛfa ninyɛne mɔɔ yeboa yɛ yemaa yɛyɛ la anwo nganvolɛ yɛmaa ye a, ɛnee yɛlɛwula ye anyunlunyia.—Aye. 26:12. w25.01 2 ¶2-3
Kule, January 15
Gyihova a ɛzoa me a.—Nɔm. 16:28.
Mɔɔ Yizilayɛma ne ɛlɛkɔ Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo la, menli titili bie dwazole tiale Mosisi nee gyima mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa ye la wɔ adenle nu. Bɛhanle kɛ: “Menli ne amuala [tɛ Mosisi angomekye] le nwuanzanwuanza, yɛɛ Gyihova wɔ bɛ avinli.” (Nɔm. 16:1-3) Ɔle nɔhalɛ kɛ wɔ Nyamenle anye zo ɛnee “menli ne amuala” le nwuanzanwuanza ɛdeɛ, noko ɛnee Gyihova ɛkpa Mosisi kɛ ɔli Ye menli ne anyunlu. Mɔɔ atuadelɛma ne dendɛle tiale Mosisi la, ɛnee bɛlɛtendɛ bɛatia Gyihova mumua ne. Bɛanva bɛ adwenle bɛanzie mɔɔ ɛnee Gyihova kpondɛ la azo, emomu bɛvale bɛziele mɔɔ bɛdabɛ mumua ne bɛkpondɛ, mɔɔ le tumi nee dumalielɛ la azo. Nyamenle hunle menli mɔɔ ɛnee li atuadelɛ ne anyunlu la yɛɛ menli apenle dɔɔnwo mɔɔ nee bɛ yɛle adwenle la. (Nɔm. 16:30-35, 41, 49) Ɛnɛ noko yɛdie yɛdi kɛ, Gyihova anye ɛnlie bɛdabɛ mɔɔ bɛmbu adehilelɛ mɔɔ ɔdua ye ahyehyɛdeɛ ne azo ɔfa ɔmaa yɛ la anwo. w24.07 11 ¶11
Yalɛ, January 16
Ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ ne ɛlɛkendɛ ye mekɛ ne.—Hab. 2:3.
Yɛde mekɛ mɔɔ menli dɔɔnwo ɛndie Baebolo ne anu kɔkɔbɔlɛ mɔɔ fale ewiade ɛhye awieleɛ ne anwo na bɔbɔ bɛgolo yɛ nwo la anu. (2 Pita 3:3, 4) Ninyɛne dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ yɛnze a, noko ɔwɔ kɛ yɛnyia diedi kpole kɛ ewiade ɛhye awieleɛ ne bara wɔ ye mekɛ nloa yɛɛ Gyihova banlea yɛ wɔ mekɛ zɔhane. Ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛnyia diedi kpole kɛ Gyihova ɛlɛdua “akɛlɛ nɔhavo nee badwema” ne anwo azo ahile yɛ adenle ɛnɛ. (Mat. 24:45) Saa anwongyelelɛ kpole ne bɔ ɔ bo a, bie a yɛbanyia adehilelɛ fɔɔnwo bie mɔ mɔɔ ɔbamaa yɛanyia yɛ ti la. Ɛnɛ a le mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛmia diedi nee anwodozo mɔɔ yɛlɛ wɔ adehilelɛ mɔɔ yɛnyia yɛfi menli mɔɔ li Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anyunlu ɛkɛ la anu a. Saa ɔyɛ se ɔmaa yɛ kɛ yɛbali bɛ adehilelɛ zo ɛnɛ a, ɛnee ɔnle kɛ yɛmaa yɛ nye da kɛ wɔ anwongyelelɛ kpole ne anu yɛbali bɛ adehilelɛ zo. w24.09 11 ¶11-12
Folɛ, January 17
‘Bɛanwu Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ne mɔɔ le kpalɛ na ɔsɔ ɛnyelɛ na ɔdi munli la.’—Wlo. 12:2.
Kilisiene awovolɛ ze kɛ saa bɛlɛ diedi wɔ Nyamenle anu a, ɔngile kɛ bɛ ra noko banyia diedi. Ɔti ɔbadwu mekɛ bie la, bie a ɛ ra ne babiza kpuya le kɛ ɛhye mɔ: ‘Kɛzi mekola menwu kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ ɛ? Asoo mebahola mealie mɔɔ Baebolo ne ka la meali?’ Nɔhalɛ nu, Baebolo ne bɔbɔ maa yɛ anwosesebɛ kɛ ‘yɛdwenle’ yɛɛ ‘yɛzɔ ninyɛne kɔsɔɔti yɛnlea.’ (Wlo. 12:1; 1 Tɛs. 5:21) Noko kɛzi ɛbahola wɔaboa ɛ ra wɔamaa yeamia ye diedi ne anu ɛ? Maa ɛ ra anwosesebɛ maa ɔdaye mumua ne ɔkpondɛ daselɛ mɔɔ kile kɛ Baebolo ne le nɔhalɛ la. Saa ɛ ra biza wɔ kpuya a, fa nwolɛ adenle ne kile ye kɛzi ɔbalua yɛ neɛnleanu ninyɛne ne mɔ, mɔɔ bie a le Gyihova Alasevolɛ Neɛnleanu Buluku ne azo yeakpondɛ mualɛ ne la. Wɔ Neɛnleanu Buluku ne anu, maa ɔnlea “Bɛluale Nyamenle Sunsum Zo” wɔ edwɛkɛtile “Baebolo Ne” abo amaa yeanwu daselɛ mɔɔ kile kɛ Baebolo ne ɛnle buluku kpalɛ mɔɔ menli a hɛlɛle ala a, emomu ɔle “Nyamenle edwɛkɛ.”—1 Tɛs. 2:13. w24.12 14-15 ¶4-5
Molɛ, January 18
Fa ɛhye mɔ wula mrenyia nɔhavoma asa anu, amaa bɛdabɛ noko bɛafɛta bɔkɔɔ kɛ bɛkɛhilehile awie mɔ.—2 Tim. 2:2.
Kɛ ɔkɛyɛ na asafo nu mgbanyima azukoa Gyisɛse ɛ? Ɔwɔ kɛ bɛtete mrenyia, bɔbɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛtɛde ngakula la, na bɛboa bɛ amaa bɛafɛta kɛ bɛbayɛ gyima dɔɔnwo wɔ asafo ne anu. Mgbanyima ne mɔ anye ɛnla kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛtete bɛ la bɛayɛ debie biala pɛpɛɛpɛ. Ɔwɔ kɛ bɛfi ɛlɔlɛ nu bɛtu bɛ folɛ amaa mediema mgbavolɛ ɛhye mɔ ahola anwu ninyɛne dɔɔnwo nye zo na bɛanwu deɛmɔti ɔhyia kɛ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze, bɛdi nɔhalɛ na bɛnyia ɛhulolɛ kɛ bɛbazonle awie mɔ la. (1 Tim. 3:1; 1 Pita 5:5.) Gyisɛse maanle ye ɛdoavolɛma gyima kɛ bɛbɔ edwɛkpa ne nolo na bɛhilehile awie mɔ. Bie a ɛdoavolɛma ne dele nganeɛ kɛ bɛnrɛhola gyima ɛhye yɛ. Noko ɛnee Gyisɛse ze kɛ bɛbahola, ɔti ɔhanle ɔhilele bɛ kɛ bɛbahola bɛayɛ. Ɔhanle anwodozo zɔhane mɔɔ ɛnee ɔlɛ wɔ bɛ nu la anwo edwɛkɛ kɛ: “Kɛ mɔɔ Selɛ ne zoanle me la, medame noko melɛsoa bɛ.”—Dwɔn 20:21. w24.10 16 ¶15; 17 ¶17
Kenlenzile, January 19
Devidi, nrenyia mɔɔ la me ahonle nwo la.—Gyi. 13:22.
Ɛnee Devidi le belemgbunli kpole. Eza ɛnee ɔle edwɛndolɛnli, edwɛkɛ edwɛndolɛ kɛlɛvolɛ, kovolɛ yɛɛ ngapezonli. Ɔyiale ngyegyelɛ dɔɔnwo. Ɛnee ɔlɛbɔ mɔdenle kɛ ɔbanriandi Belemgbunli Sɔɔlo mɔɔ ɔ nye bolo ye la, ɔti ɔdule ɔvile sua nu wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu. Mɔɔ Devidi yɛle belemgbunli la, ɛnee eza ɔwɔ kɛ ɔnriandi ɔdie ye ngoane wɔ mekɛ mɔɔ ɔ ra Abesalɛm bɔle mɔdenle kɛ ɔdie belemgbunlililɛ ne yeavi ɔ sa nu la. Ɔnva nwo ngyegyelɛ mɔɔ Devidi yiale nee ɔdaye mumua ne ye sinlidɔlɛ ne mɔ, ɔlile nɔhalɛ ɔmaanle Nyamenle ɔhɔle ewule nu. Gyihova hanle kɛ ɔle “nrenyia mɔɔ la [Ye] ahonle nwo.” Ɔti ɔle kpalɛ kɛ yɛbadie Devidi folɛdulɛ ne! (1 Arl. 15:5) Kɛ neazo la, suzu folɛ mɔɔ Devidi dule ɔ ra Sɔlɔmɔn mɔɔ lile ye agya la anwo. Gyihova kpale kpavolɛ ɛhye kɛ ɔdoa zo ɔboa menli ne ɔmaa bɛzonle Nyamenle nɔhalɛ nu na ɔzi ɛzonlenlɛsua ɔwula Nyamenle anyunlunyia. (1 Ek. 22:5) Ɛnee Sɔlɔmɔn bayia ngyegyelɛ ngakyile. Edwɛkɛ boni a Devidi hanle hilele ye a? Devidi hanle hilele ɔ ra ne kɛ saa ɔtie Gyihova a, ɔbawie ye boɛ.—1 Arl. 2:2, 3. w24.11 10 ¶9-11
Dwɛkɛ, January 20
Fa wɔ adenle wula Gyihova asa anu; fa ɛ nwo to ɔ nwo zo, na ɔbali yeamaa wɔ.—Edw. 37:5.
Ɔwɔ kɛ kunli mɔɔ ɔbo ɔ ye anzɛɛ ɔbɔ ye aholoba la yɛ ninyɛne dɔɔnwo fa siezie ɔ nee Gyihova yɛɛ ɔ nee ɔ ye avinli. Mɔɔ limoa, ɔwɔ kɛ ɔdie ɔto nu kɛ ɔlɛ ngyegyelɛ kpole. Gyihova nwu debie biala. (Edw. 44:21; Nol. 12:14; Hib. 4:13) Mɔɔ tɔ nwiɔ, ɔwɔ kɛ ɔgyakyi kɛ ɔbahile ɔ ye nyane na ɔkakyi ye subane. (Mrɛ. 28:13) Mɔɔ tɔ nsa, ɔwɔ kɛ ɔkpa ɔ ye nee Gyihova kyɛlɛ na ɔsɛlɛ ɛtanefakyɛ ɔfi bɛ ɛkɛ. (Gyi. 3:19) Eza ɔwɔ kɛ ɔsɛlɛ Gyihova kɛ ɔmaa ɔnyia ɛhulolɛ kɛ ɔbahakyi na ɔnyia moalɛ mɔɔ bamaa yeahomo ye nzuzulɛ, ye ɛdendɛlɛ yɛɛ ye nyɛleɛ zo la. (Edw. 51:10-12; 2 Kɔl. 10:5; Fel. 2:13) Mɔɔ tɔ zo nna, ɔwɔ kɛ ɔyɛ ninyɛne mɔɔ nee ye asɔneyɛlɛ ne yia la na ɔsukoa kɛ ɔbahyi basabasayɛlɛ nee aholoba biala. (Edw. 97:10) Mɔɔ tɔ zo nnu, ɔkpondɛ moalɛ ndɛndɛ ɔfi asafo nu mgbanyima mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la ɛkɛ. (Gye. 5:14-16) Mɔɔ tɔ zo nsia, ɔyɛ ngyehyɛleɛ mɔɔ ɔnrɛmaa ɔnrɛzia ɔnrɛla zɔhane subane ne ali bieko kenle bie la. w25.01 11 ¶14
Maanle, January 21
Na duzu a akee ɛlɛkendɛ a? Dwazo, maa bɛzɔne wɔ.—Gyi. 22:16.
Ɛkulo Gyihova Nyamenle, ahenle mɔɔ ɛva debie kpalɛ biala ɛmaa wɔ, na yemaa wɔ ngoane bɔbɔ la ɔ? Ɛkulo kɛ ɛda zɔhane ɛlɔlɛ ne ali ɔ? Adenle kpalɛ mɔɔ ɛbahola wɔalua zo wɔayɛ zɔ la a le kɛ ɛbayila ɛ nwo zo wɔamaa ye na akee wɔamaa bɛazɔne wɔ wɔava wɔali nwolɛ daselɛ. Saa ɛyɛ ye zɔ a, ɛbaraboka Gyihova abusua ne anwo. Ɛhye bamaa ɛ Ze nee ɛ Gɔnwo ne ahile wɔ adenle na yeanlea wɔ ɔluakɛ ɛbarayɛ ye ɛdeɛ. (Edw. 73:24; Aye. 43:1, 2) Bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ noko maa ɛnyia anyelazo kɛ ɛbadɛnla aze dahuu. (1 Pita 3:21) Debie bie ati a ɛngola ɛmmaa bɛnzɔne wɔ ɔ? Saa zɔhane a ɔde a, ɛnee ɔtɛkale ɛ ngome. Ɛnee ɔhyia kɛ menli mgbe dɔɔnwo noko kakyi bɛ subane nee bɛ adwenle amaa bɛahola bɛafɛta kɛ bɛsɔne bɛ. Kɛkala bɛlɛfa anyelielɛ nee mɔdenlebɔlɛ bɛazonle Gyihova. w25.03 2 ¶1-2
Kule, January 22
Wɔ ɛkɛ ne a nɔhalɛ ɛtanefakyɛ wɔ a.—Edw. 130:4.
Baebolo ne ta fa ɛtane toto adesoa ɛlomboɛ nwo. Belemgbunli Devidi hanle ɔdaye mumua ne ye ɛtane ne anwo edwɛkɛ kɛ: “Me nvonleɛ ɛbo me nwo zo; bɛle kɛ adesoa ɛlomboɛ la, mengola ye soa.” (Edw. 38:4) Noko Gyihova fa ɛtanevolɛma mɔɔ bɛnlu bɛ nwo la ɛtane ne mɔ kyɛ bɛ. (Edw. 25:18; 32:5) Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo ‘fa kyɛ’ la abo kile “maa ye zo” anzɛɛ “soa.” Yɛbahola yɛava ye kɛ Gyihova le kɛ awie mɔɔ ɔ nwo ye se mɔɔ yemaa yɛ ɛtane ne mɔɔ anu yɛ ɛlomboɛ la zo yevi yɛ bati na yezoa ɔlɛkɔ la. Baebolo ne fa ndonwo bieko di gyima maa yɛnwu kɛ Gyihova soa yɛ ɛtane ne mɔ kɔ moa. Edwɛne 103:12 ka kɛ: “Kɛ mɔɔ aduduleɛ nee adɔleɛ avinli twe la, zɔhane ala a yemaa yɛ nee yɛ mɛladonlɛ ne mɔ avinli ɛhwe a.” Aduduleɛ nee adɔleɛ avinli wale kpalɛ. Bɛnrɛyia ɛlɛ. Ɛhye kile kɛ Gyihova baye yɛ ɛtane ne mɔ ahɔ moamoa adɛla kɛzi yɛbazuzu bɔbɔ la. Ɛhye maa yɛnyia anwodozo kɛ Gyihova fa yɛ ɛtane ne mɔ kyɛ yɛ bɔkɔɔ! w25.02 9 ¶5-6
Yalɛ, January 23
Saa bɛfa ahyɛlɛdeɛ bɛamaa a, bɛmmadimoa bɛbɔ ye nolo.—Mat. 6:2.
Mɔɔ Gyisɛse ziale hɔle anwuma la, ɛzoanvolɛ Pita luale nwanwane adenle zo yɛle nrenyia bie mɔɔ bɛwole ye abubura la ayile. (Gyi. 1:8, 9; 3:2, 6-8) Menli dɔɔnwo nwunle nwanwane deɛ ɛhye na bɛrale Pita anwo ɛkɛ. (Gyi. 3:11) Kɛmɔ bɛtetele Pita wɔ ɛleka mɔɔ bɛ nye die dumalielɛ nwo la ati, asoo ɔbagyinla mɔɔ yezi la azo yealie nganvolɛ ne yeamaa ɔ nwo ɔ? Kyɛkyɛ, Pita bɛlɛle ɔ nwo aze vale nganvolɛ ne maanle Gyihova nee Gyisɛse, na ɔhanle kɛ: “Ɔlua ye duma ne nee diedi mɔɔ yɛlɛ ye wɔ ye duma ne anu la ati a nrenyia ɛhye mɔɔ bɛnwu ye na bɛze ye la ɛnyia anwosesebɛ a.” (Gyi. 3:12-16) Yɛbahola yɛazukoa Pita neazo ne na yɛabɛlɛ yɛ nwo aze. Yɛyɛ ninyɛne mgbalɛ yɛmaa awie mɔ ɔluakɛ yɛkulo Gyihova yɛɛ yɛkulo menli, na tɛ kɛ yɛkulo kɛ menli anye die yɛ nwo la ati ɔ. Saa yɛfa anyelielɛ yɛsonle Gyihova nee yɛ mediema wɔ adenle biala mɔɔ yɛbahola la azo, saa bɔbɔ menli nwu yɛ anzɛɛ bɛnnwu yɛ a, ɔkile kɛ yɛbɛlɛ yɛ nwo aze.—Mat. 6:1-4. w25.03 10-11 ¶11-12
Folɛ, January 24
Nea ɛ nwo nee wɔ ngilehilelɛ ne boɛ dahuu.—1 Tim. 4:16.
Saa yɛfa yɛ adwenle yɛsie ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova nee awie mɔ la azo a, ɔbamaa yɛ nye alie edwɛkɛhanlɛ gyima ne anwo kpalɛ. (Mat. 22:37-39) Wɔmɔ pɛ kɛzi Gyihova nwu kɛ yɛlɛyɛ gyima ne a ɔ nye die nee kɛzi menli bɔ ɔ bo kɛ bɛsukoa Baebolo ne a bɛ nye balie la anwo nvoninli! Eza kakye kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛtie yɛ edwɛkɛ ne na bɛdi zo la banyia dahuu ngoane. (Dwɔn 6:40) Debie bie ati wɔha sua nu ɔ? Ɔle zɔ a, ɛnee fa wɔ adwenle sie mɔɔ ɛbahola wɔayɛ wɔahile kɛ ɛkulo Gyihova nee menli la azo. Wɔ COVID-19 ewulenzane mekɛ ne anu, Samuel nee ɔ ye Dania hale sua nu. Wɔ tɛnlabelɛ ɛsesebɛ zɔhane anu, ɛnee bɛta bɛdi daselɛ wɔ fonu zo, bɛkɛlɛ ngɛlata na bɛdua Zoom zo bɛyɛ Baebolo ɛzukoalɛ. Samuel nee Dania tɛnlabelɛ ne ammaa bɛangola ninyɛne dɔɔnwo yɛ, noko bɛyɛle biala mɔɔ bɛbahola la na yemɔ maanle bɛ nye liele. w24.04 18 ¶15-16
Molɛ, January 25
Yelɛ kpalɛ, nwane a kɛnyia ye a? Ɔsonle bolɛ ɔtɛla ezukoa awolɛ ngɔkɔlɛ.—Mrɛ. 31:10.
Ɔngyia kɛ awie gya na ɔ nye alie ɛdeɛ, noko mbelazinli dɔɔnwo, mgbavolɛ nee mbɛlɛra nee mgbanyinli anye la kɛ bɛbanyia bɛ hu anzɛɛ bɛ ye. Noko kolaa na ɛ nee awie adu kɛ bɛgya la, ɔwɔ kɛ wɔ ezukoa nee wɔ sunsum nu gyinlabelɛ yɛ kpalɛ na ɛnwu kɛ wɔziezie ɛ nwo kpalɛ wɔmaa agyalɛ. (1 Kɔl. 7:36) Ɔle kpalɛ bɔkɔɔ kɛ ɛbanwu mɔɔ ɛkpondɛ ye wɔ yelɛ anzɛɛ kunli nwo la kolaa na ɛ nee awie abɔ ɔ bo kɛ bɛtu. Saa wɔanyɛ ye zɔ a, bie a awie mɔɔ ɛgya ye a ɔbaboa wɔ la wɔ ɛkɛ noko ɛnrɛnwu ye anzɛɛ ɛ nee awie mɔɔ ɔnrɛboa wɔ la babɔ ɔ bo kɛ bɛtu. Noko ɔwɔ kɛ awie mɔɔ ɛkulo kɛ ɛgya ye la yɛ Kilisienenli mɔɔ bɛzɔne ye. (1 Kɔl. 7:39) Noko tɛ awie biala mɔɔ bɛzɔne ye la a ɛgya ye a ɔbaboa wɔ a. Ɔti ɛbahola wɔabiza ɛ nwo kɛ: ‘Bodane boni mɔ a gyi me nye zo wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a? Subane boni mɔ a menwu kɛ ɔhyia kɛ kunli anzɛɛ yelɛ nyia a? Asoo ndelebɛbo wɔ mɔɔ mekpondɛ meavi nrenyia anzɛɛ raalɛ bie ɛkɛ la anu ɔ?’ w24.05 20 ¶1; 21 ¶3
Kenlenzile, January 26
Bɛyɛ atiakunlukɛnlɛma.—Ɛfɛ. 4:32.
Saa menli nwiɔ ɛlɛtu a, kɛzi ɔwɔ kɛ bɛdi ngyegyelɛ mɔɔ ɔyɛ a bɛbayia ye la anwo gyima ɛ? Asoo ɛhye kile kɛ ninyɛne ɛnrɛyɛ boɛ ɔ? Kyɛkyɛ; ɔyɛ a agyalɛma kɔsɔɔti anloa ɛnzɛ bɛ nwo. Agyalɛ kpalɛ gyi menli nwiɔ mɔɔ bɛbu bɛ nwo na bɛlɛ ɛhulolɛ kɛ bɛbade bɛ nuhua ko biala edwɛkɛ bo la anwo zo. Ɔti kɛzi bɛdi ngyegyelɛ nwo gyima kɛkala la a bahile kɛ bɛ agyalɛ ne bayɛ kpalɛ a. Bɛbiza bɛ nwo kɛ: ‘Asoo yɛkola yɛfi ɛbulɛ nu yɛsuzu edwɛkɛ nwo bɛtɛɛ ɔ? Yɛdie yɛ nvonleɛ yɛto nu ndɛndɛ na yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbayɛ nzenzaleɛ ɔ? Yɛte yɛ nuhua ko biala edwɛkɛ bo ndɛndɛ, yɛkpa kyɛlɛ na yɛfa yɛkyɛ ɔ?’ (Ɛfɛ. 4:31) Noko saa bɛ adwenle ɛnda ɛnyia wɔ edwɛkɛ nwo anzɛɛ bɛta bɛsu kpolera wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛtu la a, wɔannea a bɛgya a ninyɛne ɛnrɛhɔ boɛ. Saa ɛnwu kɛ ɛgya ahenle ne a ɔnrɛboa wɔ a, bɛsi kpɔkɛ kɛ bɛbapɛ zo a ɔbaboa bɛ mu nwiɔ kpalɛ. w24.05 29 ¶12
Dwɛkɛ, January 27
Ayɛlɛyelɛ ɛha Gyihova, me bodane, mɔɔ tete me sa maa konle la.—Edw. 144:1.
Saa yɛle menli mɔɔ yɛsi pi yɛyɛ mɔɔ tenrɛ la na yɛgyinla Baebolo ngyinlazo ala azo yɛsisi kpɔkɛ a, ɔbamaa yɛayɛ neazo kpalɛ yɛamaa awie mɔ. Saa yɛnyia diedi nee nɔhalɛ ndelebɛbo kpole a, ɔbamaa yɛagyinla kpundii wɔ nɔhalɛ ne anu. Yɛnle menli mɔɔ yɛ adwenle yɛ yɛ nwiɔ nwiɔ, yɛngola yɛnzi pi anzɛɛ bɛkola bɛfa adalɛ ngilehilelɛ nee ewiade nzuzulɛ bɛbɛlɛbɛla yɛ a. (Ɛfɛ. 4:14; Gye. 1:6-8) Eza yɛkola yɛboa menli mɔɔ bie a bɛlɛyia ngyegyelɛ la. (1 Tɛs. 3:2, 3) Ɔwɔ kɛ mgbanyima yɛ menli mɔɔ bɛ nye gyi bɛ ti anwo, bɛyɛ bɛ ninyɛne pɛpɛɛpɛ yɛɛ bɛte edwɛkɛ bo. Mrenyia ɛhye mɔ mɔɔ “gyi nɔhalɛ edwɛkɛ ne azo kpundii” la boa awie mɔ maa bɛ nwo gyinla bɛ. (Tae. 1:9; 1 Tim. 3:1-3) Mgbanyima ne mɔ dua bɛ neazo nee bɛ mboanekpɔlalɛ gyima ne azo boa nolobɔlɛma maa bɛkɔ debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ na bɛyɛ bɛtianwo debiezukoalɛ dahuu. Saa mediema ɛlɛyia ngyegyelɛ mɔɔ maa adwenleadwenle tɔ bɛ nwo la a, mgbanyima ne mɔ bahola aboa bɛ bɛamaa bɛava bɛ adwenle bɛazie Gyihova nee ye ɛwɔkɛ ne mɔ azo. w24.06 31 ¶16-18
Maanle, January 28
Bɛnlu bɛ nwo, ɔluakɛ anwuma Belemgbunlililɛ ne ɛbikye.—Mat. 4:17.
Wɔ Gyisɛse ɛzonlenlɛ gyima ne amuala anu, ɔhilehilele ye tievolɛma ne kɛzi ɔ Ze fa ɛtane kyɛ la anwo debie. Suzu kakula ɛkobɔfo ne anwo ndonwo ne anwo. Kpavolɛ zɔhane kpale kɛ ɔbavi sua nu na ɔyɛle ninyɛndane mekɛ bie. Noko “ɔ nye rale ɔ nwo zo” na ɔziale ɔhɔle sua nu. Duzu a ye papa yɛle a? Gyisɛse hanle kɛ “mekɛ mɔɔ ɔlua moamoa mɔɔ ɔlɛba la, ye papa nwunle ye . . . , na ɔnriandile ɔhɔyɛle ye atuu na ɔvole ɔ nloa anwo.” Ɛnee kakula ne adwenle a le kɛ ɔsɛlɛ ye papa saa ɔbamaa yeayɛ ye sua nu ɛkɛ ne azonvolɛ ne mɔ ko a, noko ye papa vɛlɛle ye “me ra ɛhye” na ɔvale ye gyinlabelɛ mɔɔ ɔlɛ wɔ abusua ne anu la ɔmaanle ye bieko. Selɛ ne hanle kɛ: “Ɔminlinle na bɛnwu ye.” (Luku 15:11-32) Kolaa na Gyisɛse vi anwuma ara azɛlɛ ye azo la, ye biala anu ɔnwunle kɛ ɔ Ze ɛlɛda ahunluyelɛyelalɛ ɛhye bie ali ahile ɛtanevolɛma mɔɔ bɛnlu bɛ nwo la. Ndonwo ɛhye kyekye yɛ rɛle na ɔmaa yɛnwu kɛzi yɛ Ze Gyihova se anwunvɔne la! w24.08 11 ¶11-12
Kule, January 29
Bɛmaa bɛ adwenle nu ɛla ɛkɛ.—1 Pita 4:7.
Saa bɛka kɛ ɛmaa wɔ “adwenle nu ɛla ɛkɛ” a, ɔkile duzu? (1 Pita 4:7) Kilisienenli mɔɔ ye adwenle nu la ɛkɛ la yɛ biala mɔɔ ɔbahola la kɛ ɔbazi kpɔkɛ kpalɛ mɔɔ da kɛzi Gyihova dwenle ninyɛne nwo la ali la. Kilisienenli zɛhae ze kɛ debie biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ nwolɛ hyia kpalɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu tɛla ɔ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne a. Ɔlɛ ɔdaye mumua ne ɔ nwo adwenle kpalɛ, ɔze kɛ tɛ debie biala a ɔze ye a. Yɛɛ ɔbɛlɛ ɔ nwo aze ɔyɛ asɔne fane dɔɔnwo ɔfa ɔkile kɛ ɔfa ɔ nwo ɔto Gyihova anwo zo. Yɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛfa yɛ asɔneyɛlɛ yɛto Gyihova anyunlu ɔnva nwo kɛzi yɛbɔ yɛ nwo mɔdenle biala la. Ɛhye ati, saa ɔwɔ kɛ yɛsi kpɔkɛ titili bie a, yɛsɛlɛ Gyihova yɛmaa ɔkile yɛ adenle, ɔluakɛ yɛdie yɛdi kɛ ɔze mɔɔ le kpalɛ maa yɛ la. Ɔyɛ yɛ fɛ kɛ Gyihova bɔle yɛ wɔ adenle mɔɔ ɔmaa yɛkola yɛda ye subane ne mɔ bie ali la azo la. (Gyn. 1:26) Nɔhalɛ nu, yɛnrɛhola yɛnrɛzukoa Gyihova pɛpɛɛpɛ.—Aye. 55:9. w25.03 11 ¶13; 13 ¶17-18
Yalɛ, January 30
‘Ɛlɔlɛ lɛ debie biala anu anyelazo, ɔgyinla debie biala anloa.’—1 Kɔl. 13:7.
Mmanyia adwenle kɛ bɛle boniayɛ. Saa yɛyɛ debie yɛmaa awie mɔ na bɛanla anyezɔlɛ ali a, yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ: ‘Asoo amgba bɛle boniayɛ anzɛɛ bɛ rɛle a vile kɛ bɛbayɛ yɛ mo a?’ Bie a ninyɛne bie mɔ ati a yɛande bɛ nganeɛ kɛ mɔɔ ɛnee yɛ nye la kɛ bɛbayɛ la a. Bie mɔ anye sɔ mɔɔ awie mɔ yɛ maa bɛ la bɔkɔɔ, noko ɔyɛ se ɔmaa bɛ kɛ bɛbaha nwolɛ edwɛkɛ. Bie a mekɛ bie ɛnee bɛdabɛ a bɛboa awie mɔ a, ɔti kɛkala ɔyɛ bɛ nyiane kɛ akee awie mɔ a ɛlɛboa bɛ la. Kɛzi ɔde ye biala la, ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa yɛ mediema la ɛnrɛmaa yɛnrɛnyia adwenle kɛ bɛle boniayɛ na yɛahɔ zo yɛava anyelielɛ yɛahyɛ debie. (Ɛfɛ. 4:2) Si abotane. Nrɛlɛbɛvolɛ Belemgbunli Sɔlɔmɔn hɛlɛle nyeleyɛlɛ nwo edwɛkɛ kɛ: “Fuandi wɔ paano ne to azule ne anye na mekɛ dɔɔnwo anzi, ɛbanwu ye bieko.” (Nol. 11:1) Ɛhye maa yɛnwu kɛ, ɔkyɛ na bie mɔ ahile nyele mɔɔ bɛyɛ bɛmaa bɛ la anwo anyezɔlɛ—“mekɛ dɔɔnwo anzi.” w24.09 30 ¶18-19
Folɛ, January 31
Twi menli mɔɔ kɔ zo yɛ ɛtane la anyunlu wɔ menli mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la kɔsɔɔti anyunlu.—1 Tim. 5:20.
Bie a bɛbabɔ ye nolo wɔ asafo ne anu kɛ bɛhwi awie anyunlu. Wɔ tɛnlabelɛ zɛhae anu, yɛbahola yɛahɔ zo yɛ nee ye adu, ɔluakɛ yɛze kɛ ɔnlunle ɔ nwo yɛɛ ɔgyakyile ye ninyɛndane ne. Ɔtɛboka asafo ne anwo na ɔhyia kɛ ɔ nee ɔ mediema diedima mɔɔ wɔ asafo ne anu la tu amaa bɛamaa ye anwosesebɛ. (Hib. 10:24, 25) Noko akee, awie mɔɔ bɛye ye bɛvi asafo ne anu la tɛnlabelɛ ɛdeɛ ne le ngakyile. Yɛ nee ahenle zɔhane ‘ɛndu,’ yɛɛ ‘yɛ nee sonla zɛhae ɛnli debie bɔbɔ.’ (1 Kɔl. 5:11) Asoo yemɔ kile kɛ yɛbakpo ye ɔ? Kyɛkyɛ. Yɛ nee ahenle ne ɛnrɛdu. Noko Kilisienema bɛahola agyinla bɛ adwenle ne mɔɔ bɛva Baebolo ne bɛtete ye la azo azuzu nwo kɛ saa bɛbado ɛsalɛ bɛavɛlɛ awie mɔɔ bɛye ye bɛvi asafo ne anu, mɔɔ bie a ɔle bɛ busuanli anzɛɛ mekɛ bie mɔɔ ɛze ɛhɔ la ɛnee bɛbikye ye kpalɛ la kɛ ɔrɛla debiezukoalɛ anzɛɛ bɛnrɛyɛ ye zɔ a. w24.08 30 ¶13-14