Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • be ɛzukoalɛdeɛ 49 m. 255-m. 257 ɛden. 3
  • Ngilehilenu Mɔɔ Tɔ Ɛnzolɛ Nu

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Ngilehilenu Mɔɔ Tɔ Ɛnzolɛ Nu
  • Nyia Teokelase Ɛzonlenlɛ Sukulu Ndetelɛ Zo Nvasoɛ
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • Ngɛlɛlera Ne Mɔɔ Bɛbuke Ɔ Nye Kpalɛ
    Nyia Teokelase Ɛzonlenlɛ Sukulu Ndetelɛ Zo Nvasoɛ
  • Ngɛlɛlera Ne Mɔɔ Bɛfa Bɛdi Gyima Kpalɛ
    Nyia Teokelase Ɛzonlenlɛ Sukulu Ndetelɛ Zo Nvasoɛ
  • Tievolɛma Nyia Zolɛ Nvasoɛ
    Nyia Teokelase Ɛzonlenlɛ Sukulu Ndetelɛ Zo Nvasoɛ
  • Baebolo Mɔɔ Bɛmaa Bɛfa Bɛdi Gyima
    Nyia Teokelase Ɛzonlenlɛ Sukulu Ndetelɛ Zo Nvasoɛ
Nea Dɔɔnwo
Nyia Teokelase Ɛzonlenlɛ Sukulu Ndetelɛ Zo Nvasoɛ
be ɛzukoalɛdeɛ 49 m. 255-m. 257 ɛden. 3

ƐZUKOALƐDEƐ 49

Ngilehilenu Mɔɔ Tɔ Ɛnzolɛ Nu

Duzu a ɔhyia kɛ ɛyɛ a?

Fa daselɛ kpalɛ foa edwɛkɛ mɔɔ ɛbaha la azo.

Duzu ati a ɔhyia a?

Wɔ tievolɛma ɛnrɛlie mɔɔ ɛbaha la ɛnrɛli anzɛɛ bɛnrɛyɛ nwolɛ debie kyesɛ bɛdie bɛto nu kɛ ɔle nɔhalɛ.

SAA ɛka edwɛkɛ bie a, wɔ tievolɛma kola biza kɛ: “Duzu a kile kɛ ɔle nɔhalɛ a? Duzu a kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛdie mɔɔ tendɛvolɛ ne ɛlɛka la yɛto nu ɛ?” Kɛ kilehilevolɛ la, ɔle wɔ ɛzonlelilɛ kɛ ɛbabua kpuyia ɛhye mɔ anzɛɛ ɛbaboa wɔ tievolɛma wɔamaa bɛanwu mualɛ ne mɔ. Saa edwɛkɛ ne anwo hyia wɔ wɔ ɛdendɛlɛ ne anu a, bɔ mɔdenle kɛ ɛbamaa wɔ tievolɛma ngilenu mɔɔ anu la ɛkɛ amaa bɛalie bɛado nu. Ɛhye bamaa wɔ edwɛkɛ ne aha bɛ ahonle.

Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo holale manle bɛliele ye edwɛkɛ ne bɛdole nu. Ɔluale ngilenu kpalɛ, edwɛkɛ mɔɔ bɛsuzu nwo nee modolɛ zo ɔmanle menli mɔɔ ɔdendɛle ɔhilele bɛ la hakyile bɛ adwenle. Ɔyɛle neazo kpalɛ ɔmanle yɛ. (Gyi. 18:4; 19:8) Nɔhalɛ nu, menli mɔɔ tendɛ wɔ bagua nu la bie mɔ fa bɛ nloa anu menlemenle bɛlɛbɛla awie mɔ. (Mat. 27:20; Gyi. 14:19; Kɔl. 2:4) Kɛ bɛbahilehile edwɛkɛ nu la, bɛkola bɛfa nzuzulɛ mɔɔ ɛndenrɛ la bɛbɔ bɛ edwɛkɛ bo na bɛava bɛ nwo bɛado adalɛ edwɛkɛ bie azo. Akee bɛfa daselɛ mɔɔ ɔnli munli la bɛdi gyima, bɛbu bɛ nye bɛgua nɔhalɛ edwɛkɛ mɔɔ tia bɛ la azo na bɛgyinla nganeɛdelɛ zo bɛtendɛ. Ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ na yɛkoati ndenle ɛhye mɔ amuala.

Fa Sie Nyamenle Edwɛkɛ Ne Azo. Ɔnle kɛ yɛbɔ yɛ ti anu yɛkilehile. Yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbaha mɔɔ yɛzukoa yɛvi Baebolo ne anu la bie yɛahile awie mɔ. Mbuluku mɔɔ akɛlɛ nɔhavo nee nrɛlɛbɛvolɛ ne ɛyɛ la boa yɛ kpalɛ wɔ ngilehilelɛ gyima ɛhye anu. Mbuluku ɛhye mɔ maa yɛ anwosesebɛ ɔmaa yɛneɛnlea Ngɛlɛlera ne anu kpalɛ. Ɛhye ati, yɛtwe menli adwenle yɛkɔ Baebolo ne azo mɔɔ tɛ yɛ adwenle a le kɛ yɛkile kɛ yɛ ɛdeɛ ne le nɔhalɛ, emomu yɛkulo kɛ yɛmaa bɛnwu mɔɔ ɔka la. Yɛ nee Gyisɛse Kelaese mɔɔ hanle hilele ɔ Ze wɔ asɔneyɛlɛ nu kɛ: “Wɔ edwɛkɛ ne a le nɔhalɛ ne” la yɛ adwenle. (Dwɔn 17:17) Awie biala ɛnlɛ tumi ɛndɛla Gyihova Nyamenle, anwuma nee aze Bɔvolɛ ne. Saa yɛ ngilenu ne badɔ ɛnzolɛ nu a, ɔwɔ kɛ ɔgyinla ye Edwɛkɛ ne azo.

Ɔdwu mekɛ ne bie a ɛ nee menli mɔɔ ɛtɛsukoale Baebolo ne ɛlɛ anzɛɛ bɛnlie bɛndo nuhua kɛ ɔle Nyamenle Edwɛkɛ la a badendɛ a. Ɔwɔ kɛ ɛsi mekɛ nee kɛzi ɛbava Baebolo tɛkese bie wɔali gyima la anwo kpɔkɛ kpalɛ. Noko ɔwɔ kɛ ɛbɔ mɔdenle ɛtwe bɛ adwenle ɛkɔ Baebolo ne azo ndɛndɛ.

Asoo ɔwɔ kɛ ɛyɛ wɔ adwenle kɛ kɛmɔ wɔhwe adwenle wɔhɔ ngɛlɛlera mɔɔ fɛta la azo la ati bɛbalie wɔ edwɛkɛ ne bɛado nu ɔ? Kyɛkyɛ. Bie a ɔwɔ kɛ ɛtwe adwenle ɛkɔ edwɛkɛ mɔɔ boka nwo la azo na ɛfa ɛkile kɛ ngɛlɛlera ne foa mɔɔ ɛlɛka la azo. Saa ɛlɛka ngɛlɛlera ne anu ngyinlazo bie anwo edwɛkɛ na edwɛkɛ mɔɔ boka nwo la ɛlɛka edwɛkɛ gyɛne a, bie a ɔbahyia ngilenu dɔɔnwo. Bie a ɔbahyia kɛ ɛfa ngɛlɛlera gyɛne mɔɔ fane edwɛkɛ ne anwo la ɛfoa edwɛkɛ ne azo amaa wɔ tievolɛma anwu kɛ mɔɔ ɛlɛka la gyi Ngɛlɛlera ne azo amgba.

Koati kɛ ɛbahakyi mɔɔ ngɛlɛlera ne ka la ngilenu ne. Kenga ye kpalɛ. Bie a tɛkese ne baha edwɛkɛ mɔɔ bɛlɛsuzu nwolɛ la anwo edwɛkɛ. Noko, amaa wɔ tievolɛ ne alie wɔ edwɛkɛ ne ali la, ɔwɔ kɛ ɔkola ɔnwu daselɛ ne wɔ mɔɔ ɛlɛka la anu.

Fa Daselɛ Mɔɔ Foa Zo La Di Gyima. Ɔdwu mekɛ ne bie a, ɔbayɛ kpalɛ kɛ ɛbava daselɛ mɔɔ ɛnle Baebolo ne anu la wɔaboa menli amaa bɛanwu kɛ ndelebɛbo wɔ mɔɔ Ngɛlɛlera ne ka la anu.

Kɛ neazo la, bie a ɛbahola wɔava anwuma nee aze mɔɔ yɛ nye dua ye la wɔahile kɛ Bɔvolɛ bie wɔ ɛkɛ. Ɛbahola wɔahwe adwenle wɔahɔ abɔdeɛ nwo mɛla zo, mɔɔ le kɛ tumi mɔɔ twe ninyɛne ba aze, na wɔaha kɛ mɛla ɛhye mɔ kile kɛ Mɛlamaavolɛ bie wɔ ɛkɛ. Saa wɔ edwɛkɛ ne nee mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la yɛ ko a, bɛbalie bɛado nu. (Dwobu 38:31-33; Edw. 19:1; 104:24; Wulo. 1:20) Daselɛ ɛhye boa ɔluakɛ ɔkile kɛ mɔɔ Baebolo ne ka la nee mɔɔ yɛnwu ye la yia.

Ɛlɛbɔ mɔdenle wɔaboa awie wɔamaa yeanwu ye kɛ amgba Baebolo ne le Nyamenle Edwɛkɛ ɔ? Ɛbahola wɔaha nwomama mɔɔ ka kɛ ɔle zɔ la anwo edwɛkɛ, noko asoo yemɔ baboa kpalɛ ɔ? Edwɛkɛ ɛhye mɔ boa menli mɔɔ bu zɔhane nwomama ne la ala. Ɛbahola wɔava abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ wɔahile kɛ Baebolo ne le nɔhalɛ ɔ? Saa ɛmaa wɔ edwɛkɛ ne gyinla abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛvoma mɔɔ ɛnli munli la adwenle zo a, wɔ ngyinlazo ne ɛnrɛli munli. Noko saa ɛfa Nyamenle Edwɛkɛ ne ɛbɔ ɔ bo na akee ɛka mɔɔ bɛnwu ye wɔ abɔdeɛ nwo nrɛlɛbɛ nu mɔɔ kile kɛ Baebolo ne le nɔhalɛ la a, wɔ ngilenu ne bali munli.

Fa daselɛ kpalɛ di gyima wɔ debie biala mɔɔ ɛkulo kɛ ɛkilehile nuhua la anu. Daselɛ dodo mɔɔ ɛbava wɔali gyima la bagyinla wɔ tievolɛma anwo zo. Kɛ neazo la, saa ɛlɛka awieleɛ mekɛ ne mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ 2 Temɔte 3:1-5 la anwo edwɛkɛ a, ɛbahola wɔahwe wɔ tievolɛma adwenle wɔahɔ amaneɛbɔlɛ mɔɔ bɛde mɔɔ kile kɛ menli ‘ɛnze anwunvɔne’ la azo. Neazo ko zɔhane bahile kɛ sɛkɛlɛneɛ ne foa ɛhye ɛlɛba nu.

Ndotonwo​—ɛfa ninyɛne nwiɔ mɔɔ bɛzɔho bɛ nwo la ɛtoto nwo a, ɔbahola yeaboa kpalɛ. Ndotonwo ɛngilehile edwɛkɛ nu; ɔwɔ kɛ bɛfa nɔhalɛ mɔɔ wɔ nu la bɛtoto mɔɔ Baebolo ne ka la anwo. Noko ndotonwo ne bahola aboa awie yeamaa yeanwu ndelebɛbo mɔɔ wɔ edwɛkɛ bie anu la. Kɛ neazo la, saa ɛlɛkilehile nu kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne le arane a, ɛbahola wɔava ndotonwo zɛhae wɔali gyima. Ɛbahola wɔaha kɛ, Nyamenle Belemgbunlililɛ ne le kɛ sonla arane la, ɔlɛ maanlebuvolɛma, maanlema, mɛla, mɛlalilɛ nee ngilehilelɛ ngyehyɛleɛ.

Yɛkola yɛfa ɛbɛlabɔlɛ nu edwɛkɛ ngakyile yɛkile kɛ nvasoɛ wɔ zo kɛ yɛbava Baebolo ne anu folɛdulɛ yɛayɛ gyima. Yɛkola yɛfa yɛ anwubielɛ yɛfoa yɛ edwɛkɛ ne azo. Kɛ neazo la, saa ɛkile awie nvasoɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne ɛgengalɛ nee ye ɛzukoalɛ zo a, ɛbahola wɔaha kɛzi zɔhane ɛyɛlɛ ɛboa wɔ la. Amaa ɛzoanvolɛ Pita awula ɔ mediema anwosesebɛ la, ɔhanle ɛhakyilɛ ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ ne mɔɔ ɔdaye mumua ne ɔnwunle ye la. (2 Pita 1:16-18) Pɔɔlo noko hanle ye anwubielɛ ɛdeɛ. (2 Kɔlentema 1:8-10; 12:7-9) Noko ɔnle kɛ ɛta ɛka ɛdawɔ mumua ne wɔ anwubielɛ amaa wɔandwe adwenle wɔamba ɛ nwo zo.

Kɛmɔ asolo ɛleka mɔɔ menli vi nee kɛzi bɛdwenle la ati, daselɛ mɔɔ awie balie ado nu la, bie a awie fofolɛ ɛnrɛlie ɛnrɛdo nu. Ɛhye ati, suzu adwenle mɔɔ wɔ tievolɛma lɛ la anwo wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛsi ngilenu mɔɔ ɛbava wɔali gyima nee kɛzi ɛbaha ye la anwo kpɔkɛ la. Mrɛlɛbulɛ 16:23 ka kɛ: “Sonla mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la ɛdendɛlɛ maa adwenle, yɛɛ ɔ nloa edwɛkɛ maa adwenle da.”

KƐZI ƐBAYƐ YE LA

  • Kɛ anrɛɛ ɛbaha edwɛkɛ ne ala la, fa daselɛ mɔɔ tɔ ɛnzolɛ nu la foa wɔ edwɛkɛ titile ne azo.

  • Maa ngilenu ne ɛgyinla Ngɛlɛlera ne azo.

  • Fa daselɛ mɔɔ foa wɔ bodane ne azo na ɔdi wɔ tievolɛma ngyianlɛ nwo gyima la di gyima.

GYIMALILƐ: (1) Buke edwɛkɛtile “Jesus Christ” mɔɔ wɔ Reasoning From the Scriptures ne anu la. Yɛ kɛzi bɛgyinla Baebolo ne azo bɛbua kpuyia ne mɔ la nzonlɛ. (2) Neɛnlea edwɛkɛ mɔɔ wɔ Ɛzinzalɛ Arane anzɛɛ Awake! bie mɔlebɛbo edwɛkɛ ne mɔ anu la anu. Kpa edwɛkɛ titile mɔɔ bɛhilehile nu la bie mɔ. Pɛ ngɛlɛlera titile ne mɔ abo, na yɛ ndotonwo ne mɔ nzonlɛ.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2026)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie