25 AL 31 DE MAYO DE 2026
PURAHÉI 135 Jehová ojerure ndéve nearandu hag̃ua
Ñañehaʼãkena ñaneentendído ha ‘ñasẽ porãta katuete’
“Pe iñentendídova katuete osẽ porãta” (PROV. 16:20).
¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?
Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa ñaneentendídoramo ikatúta ñambohovái porã umi situasión ijetuʼúva.
1, 2. ¿Mbaʼépa heʼise ñaneentendído ha mbaʼéichapa ñanepytyvõta?
SAPYʼÁNTE oñepresenta ñandéve umi situasión ijetuʼuhápe ñandéve ñarreaksiona porã. Por ehémplo ikatu oime oĩ raʼe ndohechaukáiva ñanderrespetaha, avei ikatu oime álgien opensa vai raʼe ñanderehe térã ñandetrata inhústamente. Sapyʼánte katu ñambohovái peteĩ situasión ñanemongyhyjéva. ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ péicha jave? La Biblia heʼi ñandéve tuichaiterei ñanepytyvõtaha ñaneentendídoramo.
2 ¿Mbaʼépa heʼise ñaneentendído? Ñaneentendídoramo ndajaikomoʼãi jajegia la jahechávarente jadesidíta jave peteĩ mbaʼe, síno ñantende porãta peteĩ situasión. Avei ñantendéta mbaʼérepa oiko hína peteĩ mbaʼe térã mbaʼérepa peteĩ persóna ojapo hína álgo. Upéicharõ ñaneentendídoramo ojekuaáta entéro mbaʼe jajapóvape ñanearanduha, por ehémplo ñañatendéta la jaʼévare ha jaikuaáta arakaʼépa ‘ñakirirĩnte vaʼerã’. Avei ndajaikomoʼãi ñandepochyeterei, ñaporoperdonáta, ñahendúta umi konsého ha jaaseptáta jajekorrehi jave (Sal. 4:4; Prov. 10:19; 19:20). Ñañehaʼãramo ñaneentendído ñambovyʼáta Jehovápe, ñañevenefisiáta ñande ha ñaipytyvõta ñande rapichápe. Avei oñepresenta jave peteĩ situasión ikatúva ñanembopochy, ñaneentendídoramo ndajarreaksionavaimoʼãi. Jahechamína koʼág̃a mbohapy ehémplo oĩva la Bíbliape ohechaukáva ñaneentendídoramo ñanepytyvõtaha ñaneumílde hag̃ua, jajejokokuaa hag̃ua pono ñarreaksiona vai ha jajerovia hag̃ua Jehováre ñande pyʼaite guive.
ÑANEUMÍLDEKENA HA ANI JAJU ÑAÑEMOMBAʼEGUASU
3. ¿Mávapa rakaʼe Naamán?
3 Ñasẽ porã hag̃ua tekotevẽterei ñaneumílde (1 Ped. 5:5). Ha ñaneentendídoramo ni mbaʼevéicharõ ndajaikomoʼãi ñandeorgullóso. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Jahechamína Naamán ehémplo. ¿Mávapa rakaʼe Naamán? Haʼe ningo peteĩ kuimbaʼe omanda guasúva pórke omoakã Siria ehérsito, peteĩ país namombyrýi opytáva Israélgui. Péro Naamán oreko vaʼekue lépra, peteĩ mbaʼasy ndevaipa jepéva osẽva ipirére (2 Rey. 5:1).
4. ¿Mbaʼéichapa Naamán ohechauka ndoikoiha ojegia la ohechávarente?
4 Naamán rógape oĩ vaʼekue peteĩ mitãkuñaʼi israelita oĩva de eskláva ha ombaʼapóva Naamán rembirekópe g̃uarã. Pe mitãkuñaʼi heʼi ipatrónape Israélpe oĩha peteĩ proféta ikatúva omonguera Naamánpe (2 Rey. 5:2, 3). Naamán ikatu kuri opensa: “¿Mbaʼe piko heʼíta chéve ko mitãkuñaʼi? Hiʼarive haʼe israelita, umi ore enemigokuéra”. Péro Naamán ndoikói ojegia la ohechávarente, upévare iñumílde ha opena pe mitãkuñaʼi heʼívare chupe. Upéi ojerure permíso pe rréi de Síriape oho hag̃ua Israélpe jahecha okuerapa upépe (2 Rey. 5:4, 5).
5. ¿Mbaʼépa oiko Naamán og̃uahẽrõ guare Israélpe?
5 Oiméne Naamán okueraséma raʼe ha og̃uahẽ ohóvo Israélpe pe rréi Jehoram rendápe. Pe rréi Jehoram katu opensa pe rréi de Siria oikovaisenteha hendive ha ojevaleha hína Naamán rehe. Upévare pe proféta Eliseo oikuaárõ guare la oikóva ojerure Jehorámpe omondo hag̃ua Naamánpe hendápe (2 Rey. 5:6-9). Péro Naamán noimoʼãi la oikóva pórke Eliseo ni nosẽi orresivi chupe oñeʼẽ hag̃ua hendive. Upéva rangue Eliseo omondónte peteĩ mensahéro Naamán rendápe heʼi hag̃ua chupe mbaʼépa ojapo vaʼerã okuera hag̃ua (2 Rey. 5:10).
6. a) ¿Mbaʼérepa ikatu oime Naamán ndojaposéi raʼe pe mensahéro heʼíva chupe? b) ¿Mbaʼéichapa Naamán siervokuéra ohechauka iñentendidoha ha mbaʼépa oiko upéi? (2 Reyes 5:13, 14).
6 Primerorã Naamán norreaksionaporãi ohendúrõ guare pe mensahéro heʼíva chupe. Upémarõ haʼe “orrenegaiterei ha ohopa hese” (2 Rey. 5:11, 12). ¿Mbaʼérepa orreaksiona péicha? Ikatu oime Naamán opensa raʼe Eliseo orrespetave vaʼerãha chupe, pórke amo ipahápe haʼe omoakã Siria ehérsito voi. Avei Naamán ikatu oime opensa raʼe Eliseo oapoʼiha Síriape. Tahaʼe haʼeháicha, Naamán oĩma kuri oho jey hag̃uáicha okueraʼỹre, péro Naamán siervokuéra iñentendído ha ohechakuaa Eliseo oipytyvõsenteha chupe. Upévare ojerure hikuái Naamánpe opensa jey hag̃ua la ojapótavare. ¿Mbaʼépa oiko upéi? Haʼetépe ningo Naamán oñemomirĩ ha ojapo la Eliseo heʼíva chupe, upéicha rupi haʼe okuera (elee 2 Reyes 5:13, 14).
7. ¿Mbaʼépa ñaaprende Naamán ehémplogui? (Proverbios 22:4). (Ehecha pe taʼanga).
7 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Naamán ehémplogui? Umi mbaʼe ñañandúva ha jahecha lája peteĩ mbaʼe ndahaʼéi ku siémpre oĩ porãva, upévare tekotevẽ ñapensa porã jajapo mboyve oimeraẽ mbaʼe. Ñaneentendídoramo ndajahejamoʼãi ñanedomina umi mbaʼe ñañandúva jajapóta jave álgo, avei ñaneumíldeta. Ñaneentendídoramo ñarrekonoséta oĩha heta mbaʼe ndajaikuaáiva ha upévare ñaikotevẽha ótro ñanepytyvõ, koʼýte ñaikotevẽ Jehová ajúdare. Upe tiémpope Naamán neʼĩra oikuaa porã kuri Jehovápe, péro haʼe ohechauka iñentendidoha. Upévare ohendu pe mitãkuñaʼi israelítape, isiervokuérape ha iñimportanteveha, haʼe ohendu Eliséope, haʼéva hína Jehová rrepresentánte. Naamán oñemomirĩ ha iñumílde rupi odesidi porã vaʼekue ha okuera. Upéicharõ tekotevẽ ñapensa porã raẽ jaʼe térã jajapo mboyve álgo, por ehémplo ikatu oñemeʼẽ ñandéve peteĩ konsého nañandegustapáiva térã ñahendu peteĩ instruksión omeʼẽva ñane organisasión ha nañantendeporãi. Péicha jave jajepyʼamongeta vaʼerã mbaʼéichapa ñarreaksiona hína ha jahechaukápa ñaneumildeha térã ñandeorgullosoha (elee Proverbios 22:4).
Naamán iñumílde vaʼekue ha ohendu la ojeʼéva chupe. Ñande avei ñahendu vaʼerã oñemeʼẽ jave ñandéve peteĩ konsého, oñemombeʼu jave ñandéve peteĩ provléma ha jarresivi jave peteĩ instruksión Jehová organisasióngui (Ehecha párrafo 7)
JAJEJOKOKUAÁKENA HA ANI ÑANDEPOCHYETEREI
8. ¿Mbaʼéicha javépa ikatu ijetuʼu jajejokokuaa pono ñandepochyeterei?
8 Enterovéva sapyʼánte jahasa umi situasión ikatúva ñanemorrenega, péro ñaneentendídoramo ñañehaʼãta ñañekalma ha ndajaikomoʼãi ñandepochyeterei. Upéva ndahaʼemoʼãi siémpre la ifasilpáva, koʼýte oĩ jave ñandetrata vaíva térã oikórõ ñanderehe peteĩ inhustísia (Efes. 4:26). Jahechamína koʼág̃a mbaʼéichapa David ha Abigaíl ohechauka vaʼekue iñentendidoha oñepresentárõ guare peteĩ situasión ijetuʼuetereíva.
9. ¿Mbaʼéichapa Nabal otrata vaʼekue Davídpe?
9 Ñañeimahinamína la oikóva. David ha iñirũnguéra oiko kañyháme pe desiérto de Paránpe (1 Sam. 25:1). Oĩ aja upépe haʼekuéra okuida Nabal personalkuérare ha ijovechakuérare. Nabal ningo peteĩ karai irrikoitereíva (1 Sam. 25:15, 16). Upéi og̃uahẽ pe tiémpo Nabal oñapĩháme umi ijovecha, upévare David omondo hendápe unos kuánto iñirũnguéra ojerure hag̃ua Nabálpe tembiʼu. Umi kuimbaʼe iñamávle ha ohechauka orrespetaha hikuái Nabálpe (1 Sam. 25:6-8). Péro Nabal ni michĩmi ndoagradeséi la David ha umi iñirũnguéra ojapo vaʼekue hesehápe. Nabal ijarhél ha ojaʼo vaipa chupekuéra (1 Sam. 25:10, 11).
10. ¿Mbaʼéichapa David ha Abigaíl ohechauka vaʼekue iñentendidoha? (1 Samuel 25:32, 33). (Ehecha pe taʼanga).
10 ¿Mbaʼéichapa nde reñeñandu vaʼerãmoʼã reĩ rire David kásope? Legálmente ñantende mbaʼérepa haʼe orrenegaiterei vaʼekue. David ipochyeterei jepe ha upévare ojukase vaʼekue Nabálpe (1 Sam. 25:13, 21, 22). Upéi David ohóma kuri ojuka hag̃uáicha Nabálpe péro osẽ haperãme peteĩ kuñakarai ojokóva chupe, upéva hína Nabal rembireko iñaranduetéva hérava Abigaíl. ¿Mbaʼéichapa Abigaíl ohechauka vaʼekue iñentendidaha? Haʼe ohechakuaa vaʼekue David imbaʼeporãha péro upérõ ipochyetereínte hague, upévare Abigaíl oipytyvõseterei Davídpe oñekalma hag̃ua. Abigaíl ogueraha heta mbaʼe omeʼẽ hag̃ua Davídpe ha avei omeʼẽ chupe peteĩ konsého iporãitereíva (1 Sam. 25:18, 23-31). David avei ohechauka vaʼekue iñentendidoha pórke opena la heʼívare chupe Abigaíl. Haʼe ohechakuaa la Abigaíl heʼíva ouha Jehovágui, upéicha rupi David oñekalma ha ndojapói vaʼekue upérõ peteĩ mbaʼe ivaietereíva (elee 1 Samuel 25:32, 33).
David ha Abigaíl ohechauka vaʼekue iñentendidoha peteĩ situasión ijetuʼúvape, upéicha rupi ndoikói vaʼekue peteĩ mbaʼe ivaietereíva (Ehecha párrafo 10)
11. ¿Mbaʼépa jajapóta ñaneentendídoramo oiko jave peteĩ situasión ñanembopochýva? (Proverbios 19:11).
11 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende David ha Abigaíl ehémplogui? Ñaneentendídoramo ñañehaʼãta ñañekalma oiméramo jepe peteĩ mbaʼe ñanembopochy raʼe, avei ñapensáta mbaʼépa ikatu oiko hína ñarreaksiona vaíramo (elee Proverbios 19:11). Abigaíl omomanduʼárõ guare Davídpe mbaʼépa Jehová opensa, haʼe oñekalma kuri. Upévare oimérõ oiko peteĩ mbaʼe ñanemorrenegáva térã ñanembopochýva, aníkena ñarreaksionántema ñapensa porãʼỹre ha pochykue reheve (Sant. 1:19). Upéva rangue ñañemboʼékena Jehovápe ha ñañemotiémpo ñapensa hag̃ua la oikóvare, upéva ñanepytyvõta ñañekalma hag̃ua.
12. ¿Mbaʼéichapa ótro ikatu ñanepytyvõ ñañekalma hag̃ua peteĩ situasión ijetuʼúvape?
12 Jehová ojevale vaʼekue Abigaíl rehe oipytyvõ hag̃ua Davídpe ikatu hag̃uáicha opensa la ojapótavare. Péicha avei koʼág̃arupi Jehová ñanepytyvõ ñaneentendído hag̃ua ha upearã ikatu ojevale umi ermáno ha ermánare. Upévare oikórõ peteĩ mbaʼe ñanembopochýva, ñañehaʼãkena ñañeʼẽ peteĩ ermáno iñexperiénsiavandi ikatúva ohechauka ñandéve mbaʼépa Jehová opensa la oikóvare (Prov. 12:15; 20:18). Ha oimérõ peteĩ ñane amígo orrenega peteĩ situasiónre, jasegíkena Abigaíl ehémplo ha jahechauka upe ermáno térã ermánape mbaʼépa Jehová oipota haʼe ojapo. Katuete Jehová ñanepytyvõta jaʼe hag̃ua umi mbaʼe ideprovéchova ótrope ikatu hag̃uáicha iñentendído ha ojejokokuaa.
JAJEROVIÁKENA JEHOVÁRE HA ANI JAKYHYJE
13. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñaneentendído jakyhyje jave?
13 Sapyʼánte oñepresenta ñandéve umi situasión ñanemongyhyjéva, péro ñaneentendídoramo jahechakuaáta Jehová ipoderosoiteveha oimeraẽ mbaʼégui ha upéva ñanepytyvõta jajeroviave hag̃ua hese oiméramo jepe jakyhyje (Sal. 27:1). Jehová ikatu ñanepytyvõ oimeraẽ situasiónpe haʼetéramo jepe ndaiporivéimava esperánsa. Upéva jahechakuaa proféta Jonás kásope. Haʼe ohayhueterei vaʼekue Jehovápe, péro ou vaʼekue okyhyje Jehová omeʼẽrõ guare chupe peteĩ asignasión ijetuʼúva.
14. ¿Mbaʼérepa oiméne okyhyje raʼe Jonás ojapo hag̃ua la Jehová ojeruréva chupe?
14 Jehová ojerure vaʼekue Jonáspe ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe ijetuʼúva. Jonás oho vaʼerã kuri Nínivepe heʼi hag̃ua umi hénte upepeguápe Jehová ohunditaha chupekuéra (Jon. 1:1, 2). ¿Mbaʼéichapa nde reñeñandu vaʼerãmoʼã Jehová ojerurérire ndéve upéva? Jonás oviaha vaʼerã kuri un mésrupi yvýrupi og̃uahẽ hag̃ua Israel guive Nínivepe. Hiʼarive oñeʼẽ vaʼerã umi asíriope, haʼekuéra iviolentoiterei vaʼekue upévare ojeʼe vaʼekue voi Nínivere haʼeha ‘pe siuda oñohẽva tuguy’ (Nah. 3:1, 7). ¿Mbaʼépa ojapo raʼe Jonás? Ojapo rangue la Jehová ojeruréva chupe haʼe odipara oho ótro ládo (Jon. 1:3).
15. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Jonáspe ojeroviave hag̃ua Jehováre? (Jonás 2:6-9).
15 Jonás oho hína kuri ótro ladoite peteĩ várkope. Upeichaháguinte oñemombo chupe pe márpe, péro Jehová osalva Jonáspe peteĩ milágro ndetuichapa jepéva rupive. Upéicha Jehová ohechauka Jonáspe haʼe ipoderosoitereiha (Jon. 1:15, 17). Upérõ guare Jonás oaprende peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva, haʼe ohechakuaa natekotevẽi hague okyhyje oho hag̃ua Nínivepe pórke Jehová oñangarekóta kuri hese oimehápe (elee Jonás 2:6-9). Upéi Jehová omeʼẽ jey ótra oportunida Jonáspe oasepta hag̃ua pe asignasión, ha ko vuéltape Jonás ndodudái ojapo hag̃ua upéva. Haʼe oviaha Nínivepe ha oho porãiterei chupe upépe, pórke umi hénte ohendu chupe (Jon. 3:5).
16. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñambohovái porã hag̃ua umi situasión ñanemongyhyjéva? (Proverbios 29:25). (Ehecha pe taʼanga).
16 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Jonás ehémplogui? Aníkena jakyhyjetereígui jaju nañaneñeʼẽrenduvéi Jehovápe. Ndajaipotaiete ningo upéva oiko ñanderehe (elee Proverbios 29:25). Jonás iñentendído rupi, upéi ohechakuaa vaʼekue ndoikói vaʼerãha ojepyʼapyeterei la ikatúvare oiko hese, síno opensa meme vaʼerã Jehová oipytyvõtaha chupe. Upéicha avei ñande ikatu ñandepyʼaguasuve ñapensa meméramo mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõma ymave ha okuida ñanderehe. Avei iporãta ñanemanduʼáramo oĩha heta ermáno ha ermána ojerovia mbaretéva Jehováre ha upéicha rupi okumpli umi asignasión tuicháva ha ombohovái umi mbaʼe ijetuʼúva (Heb. 13:6). Upévare jajeroviákena Jehováre ñande pyʼaite guive, péicha jahechaukáta ñaneentendidoha ha ñaipytyvõta ótrope avei iñarandu hag̃ua.
Jonás ehémplo ñanemboʼe ñaneentendídoramo jajapotaha la Jehová heʼíva ha ñambohovái porãtaha umi situasión ñanemongyhyjéva (Ehecha párrafo 16)
JASEGÍKENA ÑAÑEHAʼÃ ÑANEENTENDIDOVE HAG̃UA
17. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ñaneentendidove hag̃ua?
17 Jahecháma haguéicha, ñaneentendídoramo ñambohovái porãta umi situasión ijetuʼúva, ¿péro mbaʼéichapa ikatu ñaneentendidove? Jehová hína pe ikatúva ñanepytyvõ porãve ko mbaʼépe. ¿Mbaʼéichapa haʼe ojapo upéva? Upearã omeʼẽ ñandéve Iñeʼẽ ha ijespíritu sánto (Neh. 9:20; Sal. 32:8). Haʼe omeʼẽ ñandéve umi konsého ideprovéchova jadesidi porã hag̃ua ha ñanepytyvõva ani hag̃ua ñanedomina umi mbaʼe ñañandúva (Sal. 119:97-101). Upévare tekotevẽterei jalee la Biblia ha jajepyʼamongeta porã hese. Avei aníkena ñanderesarái jajerure vaʼerãha Jehovápe ijespíritu sánto ipoderosoitéva. Jajapóramo koʼã mbaʼe, jahecháta entéro mbaʼe Jehová ohechaháicha ha jajapóta la haʼe ohaʼarõva ñandehegui (Prov. 21:11).
18. ¿Mbaʼépa rejedesidíma rejapotaha?
18 Jasegíkena jajerure Jehovápe tañanepytyvõ ikatu hag̃uáicha ñantende entéro mbaʼe (Sal. 14:2). Péicha jajapóramo siémpre ñanearandúta jadesidi hag̃ua (Prov. 21:16). Jajedesidíkena jahechaukataha ñaneentendidoha entéro situasiónpe ha péicha ‘katuete ñasẽ porãta’.
PURAHÉI 42 Ñandejára siérvo ñemboʼe