Oñeporandúva jepi
¿Umi testígo de Jehová piko oasepta umi párte michĩvéva orekóva pe tuguy?
Ore testígo de Jehová ndoroaseptái oñemoĩ oréve tuguy, pórke roime segúro la Ñandejára opensáva pe tuguýre nokambiaiha koʼag̃aite peve. Péro koʼág̃arupi ningo pe tuguýgui ikatúma oñeguenohẽ umi 4 párte prinsipál oguerekóva, ha koʼã párte prinsipálgui ikatu jey oñeguenohẽ umi párte michĩvéva. Upévare káda kristiáno odesidi vaʼerã oipurútapa térã ndoipurumoʼãi koʼã párte michĩvéva. Upearã ndahaʼéi orekónte vaʼerã enkuénta mbaʼéichapa umíva ikatu oipytyvõ térã operhudika chupe isalúpe, síno oreko vaʼerã enkuénta la Biblia heʼíva ha mbaʼéichapa pe odesidíva ikatu oafekta iñamista Ñandejárandi.
Jahechamína mbaʼéichapa la Biblia heʼi ojepuru vaʼerãha pe tuguy, ha avei unas kuánta kósa ikatúva ñanepytyvõ jadesidi hag̃ua mbaʼeichagua tratamiéntopa ikatu jasegi.
Ñandejára Jehová ningo heʼi vaʼekue Noépe orrespeta vaʼerãha hikuái pe tuguy ha ndojepuruvaíri vaʼerãha (Génesis 9:3, 4). Ha tiémpo rire, pe léi Ñandejára omeʼẽ vaʼekue umi israelítape ohechauka vaʼekue avei pe tuguy sagradoha. Ñandejára heʼi vaʼekue chupekuéra: “Peteĩ kuimbaʼe israelita térã peteĩ extranhéro oikóva pende apytépe hoʼúramo oimehaichagua tuguy, che arrechasáta chupe”. Upe persóna naiñeʼẽrendúiva Ñandejárape ikatu kuri ogueraha vai ótrope, upéicha rupi Ñandejára heʼi vaʼekue ‘ojejuka vaʼerãha’ upe persóna (Levítico 17:10). Heta tiémpo upe rire, umi apóstol ha umi ansiáno oñembyatýrõ guare Jerusalénpe odesidi vaʼekue umi kristiáno osegi vaʼerãha omboykete pe tuguy, heʼi haguéicha pe léi. Ha ko léi Ñandejára omeʼẽ vaʼekue iñimportanteterei hína iñimportanteháicha avei umi ótra léi heʼíva ñanderekopotĩ vaʼerãha ha ndajaadorái vaʼerãha ótro dios (Hechos 15:28, 29).
¿Mbaʼéichapa upe tiémpope umi kristiáno omboykete vaʼekue pe tuguy? Haʼekuéra ndoʼúi vaʼekue tuguy ni umi animál ndojehuguyʼóiva roʼokue. Avei ndoʼúi vaʼekue hikuái umi tembiʼu ojejapóva tuguýgui, por ehémplo pe mbusia. Hoʼu mbaʼéramo hikuái koʼãichagua mbaʼe, nokumplimoʼãi kuri Ñandejára léi (1 Samuel 14:32, 33).
La majoría umi hénte upe tiémpope guare ningo naiprovlemaiete vaʼekue hoʼu hag̃ua tuguy, ha upéva ojekuaa porãiterei umi mbaʼe heʼi vaʼekuére peteĩ eskritór hérava Tertuliano. Haʼe ningo oiko vaʼekue 200 áñorupi Jesús ou rire, ha omombeʼu yma Rómape oĩ hague persóna hoʼúva tuguy omboty hag̃ua hikuái peteĩ tráto. Ha avei omombeʼu “oĩramo ojejukáva peteĩ sírko rrománope, oĩ hague persóna hoʼúva upe tuguy oimoʼãgui upéva omongueraha pe epilépsia”.
Umi rrománo oipuru vaʼekue avei umi tembiʼu ojejapóva tuguýgui omoñuhã hag̃ua umi kristiánope, jahecha osegítapa iñeʼẽrendu hikuái Ñandejárape. Entéro koʼã mbaʼe ningo ivaieterei vaʼekue umi kristiánope g̃uarã, haʼekuéra ndoʼúi mbaʼeveichagua tuguy, umi rrománo oipurúramo jepe upéva pohãg̃ua. Tertuliano heʼi vaʼekue voi: “Umi kristiáno ningo ndoʼúi vaʼekue ni umi animál ruguykue, ¡ha guaʼu piko hoʼúta hikuái umi persóna ruguykue!”.
Koʼág̃arupi umi doktór heʼíramo ipasiénte oikotevẽha tuguy, saʼi oĩ umi oñemoĩtava opensa upéva ivaiha Ñandejárape g̃uarã. Péro ore testígo de Jehová oreñeʼẽrenduse Ñandejárape. Upéva ndeʼiséi romanoseha, síno heʼise rorrespetaha la Ñandejára opensáva pe tuguýre. ¿Péro mbaʼéichapa ikatu ojesegi upe mandáto koʼág̃arupi?
Umi transfusión de sángre ningo oñepyrũ vaʼekue ojepuruve pe segunda gérra mundiál rire. Péro umi testígo de Jehová upe tiémpope guare ontendéma vaʼekue umi transfusión de sángre oĩ vaiha ha oñemoĩha la Ñandejára heʼívare, ha koʼág̃a peve ropensa upéicha. Péro koʼág̃arupi umi doktór hetave mbaʼéma ontende ha hetave mbaʼéma ikatu ojapo. Por ehémplo, la majoría umi transfusión de sángre ojejapóvape noñemoĩvéima pe pasiéntepe pe tuguy kompletoite, síno oñemoĩntema peteĩva umi 4 párte prinsipál orekóva pe tuguy, haʼéva hína: 1) glóbulo rojo, 2) glóbulo blanco, 3) plaqueta ha 4) plasma. Ha umi doktór heʼi jepi ipasiéntepe omoĩka hag̃ua peteĩva koʼã mbaʼe asegún la oikotevẽ. Upéicha ojedividi rupi, pe tuguy anteve ojepuru vaʼekue peteĩ persónarente, koʼág̃a ojepurúma hetave persónare. Péro ore testígo de Jehová roĩ segúro peteĩ persóna oaseptáramo pe tuguy kompletoite térã peteĩva umi 4 párte prinsipál, nokumpliriha hína pe léi Ñandejára omeʼẽ vaʼekue. Ha rokumpli rupi upe léi, heta pelígroguima rojei, pórke oĩ heta mbaʼasy ikatúva ova pe tuguy rupive, por ehémplo pe epatítis ha sída.
Péro umi 4 párte prinsipál orekóva pe tuguy ningo ikatu ojedividi jey umi párte michĩvévape. ¿Mbaʼéichapa ojepuru koʼã párte michĩvéva, ha mbaʼépa oipytyvõta peteĩ kristiánope odesidi hag̃ua oaseptátapa koʼãva?
Legálmentengo pe tuguy oreko hetaiterei mbaʼe. Inklúso pe plasma añónte, y meme léntova, oreko hetaiterei mbaʼe pype. Por ehémplo, oreko peteĩ proteína hérava albúmina, avei ótra proteína ñanepytyvõva umi mbaʼasy kóntrape, ha ótra proteína ñanepytyvõva pono ñanderuguypa. Umi doktór koʼág̃a ikatúma osepara ha oipuru koʼã párte michĩvéva orekóva pe plasma. Por ehémplo, peteĩ persóna orekóramo hemofilia ha upéva káusare huguypa rei, ikatu oipuru pe proteína oĩva pe plásmape ojoko hag̃ua la huguy. Ha oiméramo peteĩ persóna oreko peteĩ mbaʼasy vai, ikatu oipuru pe proteína oĩva pe plásmape olucha hag̃ua pe mbaʼasy kóntrape. Ha oĩ ningo hetaitereive proteína oñenohẽva pe plásmagui. Koʼãva unos kuánto ehémplonte ohechaukáva umi doktór ikatuha ojagarra umi 4 párte prinsipál orekóva pe tuguy, ha onohẽ chugui umi párte michĩvéva.a
Pe plásmagui ikatuháicha oñenohẽ umi párte michĩvéva, upéicha avei ikatu oñenohẽ umi párte michĩvéva umi glóbulo rojo, glóbulo blanco ha plaquétagui. Por ehémplo, pe glóbulo bláncogui ikatu oñeguenohẽ umi párte michĩvéva ojepurúva jepi umi persóna orekóvare algúna kláse de infeksión térã kánser. Ha oĩ hetaiteve pohã ojejapóva umi párte michĩvéva orekóvagui pe tuguy. Koʼãichagua tratamiéntope ningo ndojepurúi umi párte prinsipál orekóva pe tuguy, síno ojepuru umi párte michĩvéva oñenohẽva koʼãvagui. Upévare, ¿ikatúpa peteĩ kristiáno oasepta koʼã mbaʼe? La Bíbliape ningo ndaipóri peteĩ léi oñeʼẽva koʼã párte michĩvévare, upévare káda kristiáno odesidi vaʼerã mbaʼépa ojapóta asegún la ikonsiénsia.
Oĩ algúno kristiáno ndoaseptáiva mbaʼeveichagua tratamiénto ojepuruhápe tuguy, inklúso umi oipurúva umi párte michĩvéva ikatúva oipytyvõ umi mbaʼasy kóntrape. Haʼekuéra péicha ontende pe léi Ñandejára heʼihápe ‘ñamboykete vaʼerãha pe tuguy’. Ha heʼi hikuái pe tuguy ‘oñeñohẽ vaʼerãha pe yvýpe’, Ñandejára omanda haguéicha umi israelítape (Deuteronomio 12:22-24). ¿Mbaʼérepa imanduʼa hikuái ko léire? Pórke oñekonsegi hag̃ua umi párte michĩvéva ojepurútava upéi umi pohãme, oñeguenohẽ vaʼerã peteĩ persóna térã peteĩ animálgui la huguy ha oñembaʼapo vaʼerã hese. Upéicha rupi oĩ kristiáno ndoaseptáiva oñemoĩ chupe umi párte michĩvéva, ndoaseptaiháicha avei oñemoĩ chupe pe tuguy kompletoite ni umi 4 párte prinsipál. Haʼekuéra ningo odesidi upéva asegún la ikonsiénsia, ha ñande jarrespeta vaʼerã upéva.
Ótro kristiáno katu idiferénte la odesidíva. Haʼekuéra orrechasa avei pe tuguy kompletoite ha umi 4 párte prinsipál: glóbulo rojo, glóbulo blanco, plasma ha plaqueta. Péro odesidi hikuái si ikatuha oasepta umi párte michĩvéva oĩva pe tuguýpe. Péro koʼãichagua kásope jepe ikatu hína idiferénte la odesidíva káda kristiáno. Por ehémplo, ikatu algúno si oasepta peteĩ párte michĩvéva oñeguenohẽva pe plásmagui, péro ndoaseptái umi oñeguenohẽva pe glóbulo rojo térã glóbulo bláncogui. ¿Mbaʼérepa algúno kristiánope opermiti la ikonsiénsia oasepta umi párte michĩvéva oĩva pe tuguýpe?
Pe artíkulo “Preguntas de los lectores” osẽ vaʼekue La Atalaya de 1 de junio de 1990-pe omombeʼu peteĩ kuña hyeguasu jave, haʼe ombohasaha la iveveʼi ruguýpe unas kuánta proteína haʼe orekóva huguýpe. Upéicharõ, ombohasa hína chupe umi párte michĩvéva ikatu hag̃uáicha umíva oprotehe la imembyʼípe umi mbaʼasýgui. Avei pe mitã nonaséitiva oreko jave umi glóbulo rojo itujámava ha ndaideprovechovéimava, peteĩ párte michĩvéva oĩva umi glóbulo rójope ohasa pe isy ruguýpe ikatu hag̃uáicha haʼe oelimina umíva. Jaʼe porãsérõ g̃uarã, pe mitã ha isy ombohasa hína ojupe umi párte michĩvéva oĩva ñande ruguýpe. Ha orekóvo enkuénta upéva, oĩ algúno kristiáno odesidíva oaseptataha umi párte michĩvéva orekóva pe plásma térã umi glóbulo rojo o blanco.
Jaʼéma haguéicha, naentéroi odesidíta peteĩchapa oipurúta jave umi párte michĩvéva orekóva pe tuguy, péro upéva ndeʼiséi naiñimportanteiha la jadesidíva. Oĩ álgo ikláro porãitereíva: ore testígo de Jehová ndoroaseptái umi transfusión de sángre, tahaʼe pe tuguy kompletoite térã umi 4 párte prinsipál. ¿Mbaʼérepa? Pórke la Biblia omanda porã umi kristianokuérape: “Perrechasa umi mbaʼe ojesakrifikáva umi dios raʼangápe, pemboykete pe tuguy, ani peʼu umi animál ojejuvy vaʼekue roʼokue ni penderekovai” (Hechos 15:29). Péro umi párte michĩvévare la Biblia ndeʼíri mbaʼeve, upévare káda kristiánomante ohecha vaʼerã oaseptátapa umíva. Péro odesidi mboyve upéva oñemboʼe vaʼerã Ñandejárape ha opensa porã mbaʼépa la ojapótava.
La majoría umi hénte naiprovlemaiete oasepta hag̃ua umi tratamiénto haʼetévaicha ojapo porãtava hesekuéra, péro kon el tiémpo ikatúva operhudika chupekuéra, por ehémplo umi transfusión de sángre térã umi pohã orekóva tuguy. Péro umi kristiáno oikuaa oĩha hína peteĩ mbaʼe iñimportantevéva isalúgui. Ore testígo de Jehová ningo roagradeseterei oĩ jave peteĩ doktór oñatende porãva orerehe. Ha oiméramo oñerrekomenda oréve peteĩ tratamiénto, ropensa porã mbaʼéichapa upéva ikatu orepytyvõ térã oreperhudika. Péro oñerrekomendáramo oréve peteĩ tratamiénto ojepuruhápe tuguy, umi párte prinsipál térã umi párte michĩvéva, upépe rorekóma enkuénta la Ñandejára heʼíva ha la ore amista hendive, pórke roikuaa haʼe omeʼẽha la vída enterovépe (Salmo 36:9).
Entéro kristiáno ningo oĩ segúro siertoiteha la heʼi vaʼekue pe salmísta Salmo 84:11, 12-pe: “Jehová ningo ñandeprotehe peteĩ eskúdoicha, ha kuarahýicha ohesape ñanderehe. Haʼe imbaʼeporãiterei ñanendive ha ñanemombaʼe. Jehová núnka ndojokomoʼãi mbaʼeve iporãva umi iñeʼẽrendúvagui. Jehová, [...] ovyʼa pe ojeroviáva nderehe”.
[Nóta]
a Umi lavoratóriope ningo ojejapóma umi pohã ndojepuruihápe ni michĩmi tuguy, péro ombaʼapóva ñande retépe elmimoite la ombaʼapo lája umi párte michĩvéva orekóva pe tuguy. Upévare koʼã pohã ikatu ojepuru peteĩ pasiéntere, oñemoĩ rangue chupe umi párte michĩvéva. Ehecha umi artíkulo “Preguntas de los lectores” osẽ vaʼekue La Atalaya de 1 de noviembre de 1978 ha 1 de octubre de 1994-pe.
[Rrekuádro/Taʼanga]
MBAʼE MBAʼÉPA IKATU EPORANDU NDE DOKTÓRPE
Oiméramo ejoperáta térã esegíta peteĩ tratamiénto ikatuhápe hína ojepuru umi pohã orekóva tuguy, eporandu nde doktórpe:
¿Enterove umi oĩtava pe sála de operasiónpe piko oikuaáma che haʼeha testígo de Jehová ha ajeruréma hague toiko la oikóva ani hag̃ua oñemoĩ chéve tuguy (tahaʼe tuguy kompletoite, glóbulo rojo, glóbulo blanco, plaqueta térã plasma)?
Oiméramo ekalkula pe pohã oñemeʼẽséva ndéve ikatuha oreko umi mbaʼe oúva pe glóbulo rojo, glóbulo blanco, plaqueta térã plásmagui, eporandu nde doktórpe:
¿Ojejapo hag̃ua upe pohã piko ojepuru raʼe peteĩva umi 4 párte prinsipál oĩvagui pe tuguýpe? Ha oimérõ oreko, ¿ikatúne piko eexplikami chéve espesífikamente mbaʼe mbaʼépa la orekóva?
¿Mboy mas o ménos haʼu vaʼerã térã oñemoĩ vaʼerã chéve upe pohã, ha mbaʼéicha ojejapóta upéva?
La che konsiénsia opermitíramo chéve aasepta ko párte michĩvéva, ¿mbaʼéichapa upéva kon el tiémpo ikatu operhudika che salu?
La che konsiénsia nopermitíriramo chéve aasepta ko párte michĩvéva, ¿mbaʼe ótro tratamiéntopa ikatu asegi?
Ainvestiga porãseve ningo ko téma, ¿mbaʼe fécha peve areko roavisa hag̃ua la adesidi vaʼekue?