Antende isentidoha la Ñandejára opensáva pe tuguýre
Peteĩ doktór omombeʼu ijistória
CHE aime hína kuri peteĩ ospitálpe, peteĩ koty guasu ojejapohápe jepi umi rreunión. Ha upépe ahechauka hína kuri unos kuánto doktórpe umi rresultádo oreko vaʼekue peteĩ autópsia. Pe persóna omano vaʼekue ningo oreko kuri peteĩ tumór malígno, ha che haʼe umi doktórpe: “Ikatu jaʼe ko pasiénte omano hague oñehundipa lénto rupi umi glóbulo rojo oreko vaʼekue, ha avei irriñón ofalla rupi. Ha koʼã mbaʼe oiko oñemoĩ rupi chupe hetaiterei tuguy”.
Haʼepa rire upéva peteĩva umi profesór ipochyeterei voi. Oñemboʼy voi ha osapukái chéve: “¡Mbaʼe la ereséva guaʼu! ¿Entónse piko romoĩ vai raʼe chupe la tuguy?”. Ha che haʼe chupe: “No, ndahaʼéingo upéva la haʼeséva”. Upéi ahechauka unas kuánta fóto oñenohẽ vaʼekue pe pasiénte rriñónpe ha haʼe: “Koʼápe ikatu jahecha pe pasiénte rriñón nombaʼapovéima hague pórke oñehundi kuri hetaiterei la iglóbulo rojo”.a Hendy kuri la situasión upe moméntope, ha che upépe ja cheryʼái roʼysãmbaitéma. Upérõ guare che doktórma kuri péro chemitãiti, haʼe katu peteĩ profesór kon experiénsiama. Péro che aime segúro la haʼévagui ha ndaguevimoʼãi kuri.
Upéva oikórõ guare che ndahaʼéiti kuri testígo de Jehová. Che anase vaʼekue 1943-pe peteĩ siuda héravape Sendai, opytáva nórte gotyo Japónpe. Che túa ningo doktór vaʼekue, upévare adesidi che astudiataha avei medisína. Upéi 1970-pe, aimérõ guare pe segundo áño de medisínape, amenda peteĩ mitãkuña héravare Masuko.
Oiko rire jepe chehegui doktór, asegi astudia
Che astudia aja oiko hag̃ua chehegui doktór, Masuko ombaʼapo vaʼekue roguerekomi hag̃ua la roikotevẽva. Pe medisína ningo chegustaiterei vaʼekue. Ahecharamoiterei mbaʼeichaitépa ombaʼapo porã la ñande rete, ¡ja ojejapo porãitereíntema legálmente! Upéicharamo jepe, che núnka napensáiva ikatuha oĩ peteĩ Kreadór. Che apensa vaʼekue pe medisína añoite chembovyʼataha. Upévare oiko rire jepe chehegui doktór, asegi vaʼekue astudia mbaʼéichapa umi mbaʼasy ñandeafekta.
Añepyrũ vaʼekue aduda umi transfusión de sángre ñanepytyvõha, ajapórõ guare autópsia umi persóna omano vaʼekuépe kánsergui. Umi pasiénte orekóva kánser avansádo ningo ikatu iñemorráhia, ha operdeterei rupi tuguy oñepyrũma iñanémiko. Ha upéva oempeoravéntema ojejapóramo chupe kimioterápia. Péicha rupi umi doktór pyʼỹinte heʼi umi pasiéntepe omoĩka vaʼerãha tuguy. Péro che añepyrũ vaʼekue asospecha umi transfusión káusare la iñasarambipaveha pe kánser pe pasiénte retepýpe. Haʼetépengo koʼág̃a umi doktorkuéra oñemeʼẽma enkuénta umi transfusión de sángre omokangypaveha umi pasiénte orekóvape kánser, ha upéicha rupi ikatuha oñepyrũ jey hesekuéra la kánser ha upépe ijetuʼuvéma oaguanta hag̃ua hikuái.b
Pe amombeʼu vaʼekue peẽme iñepyrũme, oiko vaʼekue 1975-pe. Ha pe profesór osapukái vaʼekue chéve haʼe kuri hematólogo, upéva heʼise haʼe espesialistaha la tuguýpe. Hiʼarive haʼe voi oñatende vaʼekue pe pasiénte omano vaʼekuére. Upévare la ipochyeterei kuri haʼérõ guare pe pasiénte omano hague oñemoĩ haguére chupe tuguy. Upéicharõ jepe, che asegi ajapo la che exposisión ha upe rire haʼe oñepyrũma oñekalma.
Ndaiporimoʼãvéima hasýva ni omanóva
Mas o ménos upe tiémpope, peteĩ testígo de Jehová ijedáva oñepyrũ ovisita che rembirekópe. Pe ermána pyʼỹinte heʼi vaʼekue “Jehová”, upévare che rembireko oporandu chupe mbaʼépa upéva. Ha pe kuñakarai heʼi chupe: “Jehová haʼe hína Ñandejára réra”. Masuko ningo imichĩete guive olee vaʼekue la Biblia, péro pe Biblia haʼe oipurúva omoĩnte raʼe “Señór”, omoĩ rangue Ñandejára réra. ¡Hasypeve koʼág̃a oikuaami Ñandejára orekoha la héra!
Masuko pyaʼe voi oñepyrũ ostudia la Biblia upe kuñakaraíndi. Ha peteĩ vuélta ag̃uahẽrõ guare pe ospitálgui la una de la madrugádarupi, che rembireko vyʼápe heʼi chéve: “¡La Biblia heʼi ndaiporimoʼãveimaha hasýva ni omanóva! ¡Opáta umíva!”. Ha che haʼe chupe: “Oikoite mbaʼe vaʼerã upéva”. Ha heʼi chéve: “Pe múndo pyahu ningo og̃uahẽmbaitéma, upévare che ndaipotái nde eperde rei ne tiémpo”. Upéva chemorrenegaiterei kuri, pórke che aimoʼã haʼe ndoipotavéima kuri che ambaʼapo de doktór. Ha upéicha rupi roñepyrũ roreko provléma ore matrimóniope.
Péro che rembireko noñentregái, haʼe osegi oñemboʼe Ñandejárape, oheka umi téxto bíblico oikuaáva chegustataha ha ohechauka chéve. Chemanduʼa pe téxto de Eclesiastés 2:22, 23 opokoiterei hague cherehe. Upépengo heʼi: “¿Mbaʼe la oganáva upéicharõ peteĩ persóna ombaʼapo pohýi haguére ha ipyʼaite guive oñehaʼã rupi ombaʼapo pohýi ko yvy ape ári? [...] Pyharekue entéro oiko oñekevranta ha ndaikatúi opytuʼu porã. Ipahápe entéro mbaʼe vyrorei”. Upéva upe téxtongo chembaʼerãite kuri, pórke upéva la che ajapóva aikóvo: día i nóche ambaʼapo kuri, péro lomímonte ndavyʼái.
Chemanduʼa julio de 1975-pe, peteĩ domingo pyhareve che rembireko osẽma hague oho hag̃ua pe Salón del Réinope, ha upéinte che adesidi avei ahataha. Che rembireko tuichaiterei oñesorprende kuri cherechárõ guare upépe, ha chemanduʼa umi Testígo cherresivi porãiterei hague. Upe guive añepyrũ aha káda domingo la rreunionhápe, ha un mes haguépe añepyrũma astudia la Biblia peteĩ Testígondi. Upéi che rembireko ojevautisa, 3 mésente ovisita haguépe chupe primera ves pe ermána.
Aasepta la Ñandejára opensáva pe tuguýre
Pyaʼe voi aaprende kuri la Biblia heʼiha umi kristiáno omboykete vaʼerãha pe tuguy (Hechos 15:28, 29; Génesis 9:4). Che upe tiémpope g̃uarã adeskonfiáma voi kuri umi transfusión de sángregui, upévare ndaijetuʼúi kuri chéve aasepta hag̃ua la Ñandejára opensáva pe tuguýre.c Ha apensa kuri: “Pe Kreadórma ningo heʼi ñamboykete vaʼerãha pe tuguy, upéicharõngo irrasónmante vaʼerã”.
Avei aaprende vaʼekue ñande ñanderasy ha ñamanoha Adán opeka haguére ha ombohasa haguére ñandéve pe imperfeksión (Romanos 5:12). Upérõ guare che astudia hína kuri pe arteriosclerosis, upéva heʼise ke amáske ñandeeda umi ñane véna oñepyrũha ipoʼive ha hatãmba, ha upéva káusare ikatu jareko provléma ñane korasõme, ñane rriñónpe, ikatu avei ñandejagarra derráme ha hetave mbaʼe. Ha isentidoiterei vaʼekue chéve umíva umi mbaʼe oikoha Adán ombohasa rupi ñandéve pe imperfeksión. Upe riremínte oñepyrũma nacheinteresaguasuvéi pe medisína, pórke aikuaámapy Jehová añoite ikatutaha oipeʼa umi mbaʼasy ha la muérte ko múndogui.
Upéi marzo de 1976-pe, 7 mése añepyrũ haguépe astudia la Biblia, aheja che traváho de investigasión ajapo vaʼekue aikóvo peteĩ ospitál universitáriope. Ñepyrũrã akyhyje kuri ndaikatuvéirõ g̃uarã ambaʼapo de doktór, péro upéi atopa la che travahorã ótro ospitálpe. Upe riremínte ajevautisáma, mayo de 1976-pe ha añemeʼẽ enkuénta lo mehór ikatúva ajapo haʼeha aservi Ñandejárape de tiémpo kompléto, upévare amoñepyrũ che prekursorádo julio de 1977-pe.
Adefende la Ñandejára opensáva pe tuguýre
Noviembre de 1979-pe, Masúkondi rova peteĩ kongregasión oñekotevẽ haguépe hetave persóna opredika vaʼerã. Upe sónape atopa avei peteĩ ospitál ikatuhápe ambaʼapo de médio tiémpo. Ha chemanduʼa pe che primer día de traváhopema voi unos kuánto siruháno ojerepaite hague cherehe, ha heʼi chéve hikuái: “Nde ningo testígo de Jehová, ¿nde mbaʼe ejapóta og̃uahẽramo peteĩ pasiénte oikotevẽva tuguy?”.
Che upépe kon múcho rrespéto aexplika chupekuéra che ajapotaha la Ñandejára heʼíva. Avei haʼe chupekuéra oĩha hetave tratamiénto ikatúva osegi peteĩ persóna oñemoĩ rangue chupe tuguy, ha aasegura chupekuéra ajapotaha ikatúva entéro aipytyvõ porã hag̃ua umi che pasiéntepe. Péicha cherekomi hikuái una orakuérarupi, ha upéinte pe héfe de siruhía heʼi: “Oĩ porã. Péro oúramo peteĩ pasiénte hetaitereíma operde vaʼekue tuguy, orénte roñenkargáta”. Pe héfe de siruhía ningo ikonosído vaʼekue ikarákter pohýi haguére, péro upe konversasión rire ore rojogueraha porã kuri. Haʼe siémpre orrespeta vaʼekue umi mbaʼe agueroviáva.
Arrespeta la Ñandejára opensáva pe tuguýre, ijetuʼúramo jepe
Upérõ guare umi testígo de Jehová omopuʼã hína kuri peteĩ sukursál pyahu Japónpe. Koʼã sukursálpe ningo oñehenói avei Betel. Ha che ha che rembireko rohómi upépe una ves a la semána roñatende hag̃ua umi Testígo ombaʼapóvare pe konstruksiónpe. Unos kuánto mésente upe rire roñeinvitáma roservi hag̃ua upépe de tiémpo kompléto. Upévare marzo de 1981-pe rova umi lugár provisório ojeprepara vaʼekuépe oiko hag̃ua umi voluntário, ha upépe roiko jepe mas de 500 persóna voi. Che pyharevekue amopotĩmi vaʼekue umi váño, ha kaʼarukue katu ambaʼapo de doktór ha añatende umi ermáno oĩvare upépe.
Peteĩva umi che pasiénte haʼe kuri Ilma Iszlaub, peteĩ misionéra australiana ou vaʼekue Japónpe 1949-pe. Haʼe oreko kuri leucemia, ha umi doktór heʼi kuri chupe orekoha unos kuánto mése de vídantema. Ojeʼe kuri chupe omoĩkáramo tuguy oiko aremievetaha, péro haʼe ndoaseptái upéva ha odesidi opytatanteha Betélpe umi mése hembývape chupe. Upe tiémpope ningo ndojerekói vaʼekue pe eritropoyetina ni umi ótro pohã oipytyvõva peteĩ pasiéntepe orekove hag̃ua glóbulo rojo. Upévare Ilma la iñemoglobína 3 térã 4 grámonte oreko kuri, siéndo ke lo normál haʼe de 12 a 15. Péro ajapóngo kuri la ikatumíva añatende porã hag̃ua hese. Haʼe ningo ohechauka vaʼekue ojeroviaitereiha Ñandejárare omano meve, enero de 1988-pe. Umi doktór heʼi kuri chupe unos kuánto mésentema hembyha chupe, ¡péro haʼe katu oaguanta 7 áño voi!
Ohasávo umi áño, unos kuánto voluntário ombaʼapóva pe sukursál de Japónpe ojopera kuri. Ha umi ospitál oĩvape ag̃ui upégui oĩ kuri umi doktór oñanimáva ojapo koʼã operasión oipuruʼỹre tuguy. ¡Ha legálmente amombaʼeterei la ojapóva hikuái! Pyʼỹinte añeinvitámi vaʼekue aĩ hag̃ua pe sála de operasiónpe amaña hag̃ua ojejapo aja pe siruhía, ha sapyʼánte añeinvita voi katu aipytyvõ hag̃ua chupekuéra. Aagradeseterei ningo koʼã doktórpe, pórke ohechauka orrespetaha la ñapensáva pe tuguýre. Ha ambaʼapo aja hendivekuéra areko kuri heta oportunida apredika hag̃ua chupekuéra. Upéicha rupi ndaʼareiete peteĩva umi doktór ojevautisa kuri ha oiko chugui testígo de Jehová.
Iñinteresánte mbaʼéichapa umi doktór oñehaʼãva oopera umi Testígope oipuruʼỹre tuguy, ojapóma heta deskuvrimiénto ha upéva hetaiterei persónapema oipytyvõ. Avei ojehecháma mbaʼéichapa umi pasiénte ojopera vaʼekue tuguyʼỹre pyaʼeve ojerrekupera umi omoĩka vaʼekuégui tuguy.
Asegi aaprende pe mehór Doktórgui
Koʼág̃a peve añehaʼã aikuaa mbaʼépa oĩ ipyahúva pe medisínape, péro asegi avei aaprende Jehovágui, pe mehór Doktór oexistíva. Haʼe ningo ndahaʼéi ñandekuaáva okáguio ládonte, síno ñandekuaa porãiterei ha oñeinteresa ñanderehe (1 Samuel 16:7). Ha che añehaʼã asegi Jehová ehémplo. Ndahaʼéi aikuaánteva la che pasientekuéra mbaʼasy, síno añehaʼã aikuaa chupekuéra voi, upéva chepytyvõ añatende porãve hag̃ua hesekuéra.
Che koʼág̃a peve ambaʼapo Betélpe ha asegi avei aipytyvõ ótrope oikuaa hag̃ua Jehovápe ha la haʼe opensáva pe tuguýre. Upéva hína peteĩva umi mbaʼe chembovyʼavéva ko múndope. Jehová ningo legálmente pe mehór Doktór, ha ekapadetereímango chéve haʼe oipeʼapaite entéro umi mbaʼasy oĩva ko múndope, ha inklúso la muérte (omombeʼu Yasushi Aizawa).
[Nóta]
a Peteĩ doktóra heʼi oñemoĩramo tuguy peteĩ persónape ikatuha derrepénte “oñepyrũ oñehundi chugui umi glóbulo rojo orekóva”, ha omensiona upéva ikatuha oiko “oiméramo pe persóna hyeguasúma raʼe, ojejapóma chupe peteĩ transplánte, térã oñemoĩma voi raʼe chupe tuguy”. Ha umíva umi kásope, “umi análisis ojejapóva pe tuguýpe oñemoĩ mboyve peteĩ persónape ndaikatúi odetekta” péicha ojapo vaitaha hese. Peteĩ lívro oñeʼẽva tuguýre heʼi voi “michĩmi jepe oñemoĩramo peteĩ persónape tuguy ndahaʼéiva pe haʼe orekovaichagua, ikatuha ohundiete umi glóbulo rojo orekóva. Upéva oafektáta pe pasiénte rriñón ha upéicha rupi noñemopotĩmoʼãvéima la huguy, ha mbeguekatúpe pe persóna oempeoráta ohóvo”.
b Peteĩ rrevísta médika osẽ vaʼekue 1988-pe oñeʼẽva pe kánser rehe heʼi vaʼekue: “Peteĩ persóna orekóva kánser ojoperáramo ha oñemoĩ chupe tuguy, menove posivilida oreko osovrevivi hag̃ua ke la umi noñemoĩri vaʼekue chupe tuguy”.
c Eikuaasevéramo mbaʼépa la Biblia heʼi pe tuguýre, elee pe folléto hérava ¿Cómo puede salvarle la vida la sangre?, ojapóva umi testígo de Jehová.
[Komentário]
“Haʼe chupekuéra oĩha hetave tratamiénto ikatúva osegi peteĩ persóna oñemoĩ rangue chupe tuguy, ha aasegura chupekuéra ajapotaha ikatúva entéro aipytyvõ porã hag̃ua umi che pasiéntepe”
[Komentário]
“Umi pasiénte ojopera vaʼekue tuguyʼỹre pyaʼeve ojerrekupera umi omoĩka vaʼekuégui tuguy”
[Taʼanga]
Yvate: Ajapo hína peteĩ diskúrso bíblico
Derécha: Koʼág̃a che rembireko Masúkondi